Zopakujme najprv odstavec z nášho volebného spravodajstva v BL :

V prvom dni konania slovenských volieb sa ako najväčší rušivý element pretriasal - Čech. Konkrétne šéfredaktor denníka Pravda, Petr Šabata. V čase trvania zákoného 48 hodinového moratória na politickú reklamu a propagáciu, totiž ním vedené noviny publikovali dva celostranové rozhovory s predsedom strany Smer Robertom Ficom a šéfom SDKÚ a premiérom, Mikulášom Dzurindom. Je zaujímavé sledovať, ako sa zainteresovaní správajú v afére, pri ktorej hrozí periodiku až miliónová pokuta.
Šéfredaktor Šabata sa na priame otázky krútil tak, že by sa za taký výkon nemusel hanbiť ani pohlavár akejkoľvek strany pri skladaní účtov voličom zo svojich sľubov, alebo povestné tri opice - hluchá, slepá a nemá. Tvrdí, že noviny zákon neporušili - i keď proti dátumu v kalendári sa asi ťažko dá veľa namietať. Druhým dychom ale pripúšťa, že publikované materiály mohli občanov ovplyvniť, no demagogicky sa bráni, že "by se musel udělat sociologický výskum". Takisto sa "nepamätal" ani so svojim redaktorom, ako s interviewovanými politikmi dohodli dátum uverejnenia, t.j. či Fico a Dzurinda vedeli, že uverejnenie bude realizované v nezákonnom čase. Strana Smer odkázala, že dohoda znela na skoršie uverejnenie článku, M. Dzurinda ale písomne poslal stanovisko, že odpovie na túto otázku až po voľbách. Aj to niečo môže naznačovať...
Len na okraj pripomeňme, že Pravda je vo vážnej ekonomickej situácii a jej predaj zahraničnému vlastníkovi (podľa všetkého nemeckému vydavateľskému kapitálu) sa v kuloároch kladie na koniec tohto roku. Pre úplnosť upresnime, že moratórium mal porušiť aj bulvárny denník Nový Čas i keď podstatne menej závažným spôsobom, krátkym spravodajstvom.

Ako vec dopadla ? Dzurinda sa "samozrejme" nevyjadril ani po voľbách nijako. Ministerstvo kultúry udelilo Pravde pokutu 10 000 Sk, resp. za dva inkriminované články 2 x 5000 Sk, a Novému Času 5000 Sk. A to z maximálnej možnej výšky - jedného milióna korún. Ústredná volebná komisia, ktorá vystupuje vo veci v roli žalobcu, sa teda môže tešiť, že podľa starého príslovia sa nažral vlk, aj koza ostala celá. Lenže to nie je všetko. Obe noviny ústami svojich šéfov oznámili, že použijú "všetky právne prostriedky" na odvolanie sa. Ako keby páni nepoznali tak jednoduchú "právnu pomôcku", akou je kalendár s dátumom začiatku volebného moratória. Drzé čelo oboch mediálnych manažérov, ktorí na svojej pravde chcú trvať za každú cenu, nie je u nás novinkou. Príkladom im šiel najmä Pavol Rusko, ktorý sa pokúsil pred voľbami ignorovať právoplatné nariadenie licenčnej rady vlády, ktorá mu uložila popri pokute aj povinnosť odvysielať tri razy oznam o tom, že TV Markíza nedovolene jednostranne propagovala Ruskovu stranu ANO. Až na masívny nátlak ostatných médií aj politikov sa boss zľakol a ustúpil.

Už viac razy zaznela aj na Slovensku obava z nástupu tzv. "médiokracie", kedy by masmédiá rezignovali na svoju rolu strážcov demokracie a miesto nej by skúšali priamo zasahovať do politiky. Príklady "slabej pamäťe" šéfredaktora Šabatu a v podstate už ani nezakrývanej bohorovnosti P. Ruska, sú len jednotlivými signálmi, ktoré je dobré neprehliadnuť. Aj keď prví by ich mali vidieť samotní politici. Z absolútne alibistického postoja končiaceho ministra kultúry vidno, že si s týmto páni "hore", príliš ťažkú hlavu nerobia. O to viac budú kričať, kedy sa im niektoré médiá odtrhnuté z legislatívnej reťaze, dostanú nepríjemne na kožu. Je totiž veľmi pravdepodobné, že ak niekto uspel v jednom prípade - ak nerátame symbolickú, výsmešnú sankciu - bude skúšať čo si môže dovoliť aj ďalej.