2. 10. 2002
Súdružský súd po kapitalisticky ?Popri nie vždy obľúbených futbalových rozhodcoch, bude mať Slovensko čoskoro ďalších rozhodcov - tentoraz právnych. V Košiciach začína pôsobiť Európsky rozhodcovský súd, pod gesciou bývalého predsedu Ústavného súdu SR, Milana Čiča. Súkromní právnici majú rozhodovať obchodné spory domáceho i zahraničného charakteru. Zainteresovaní si od tejto novej formy sľubujú urýchlenie justičnej agendy. Napohľad moderná vymoženosť má ale svoje háčiky. Ani totalitnému režimu so všetkými jeho prostriedkami, sa svojho času nepodarilo zmeniť zakorenené právne povedomie a trvalejšie zaviesť "súdružské", či "ľudové" súdy. Majú nové "kapitalistické" súdy, reálnu šancu uspieť ?
|
Po z nášho pohľadu bizarných europredpisoch o zákaze rumu, brydze či o povolenej krivosti banánov, dorazila na Slovensko ďalšia novinka. Popri Ústavnom súde SR začína v Košiciach pracovať Európsky rozhodcovský súd. Má tiež vynášať nález s názvom "rozsudok", ale nie v mene republiky. Súdiť obchodno - právne kauzy majú privátni komerční právnici a advokáti. Teoretici sa tešia, že nová inštitúcia vezme na svoje plecia značnú časť agendy preťažených štátnych súdov. Správnosť a odbornosť rozhodovania má vraj zaručiť to, že obe strany sporu musia súhlasiť s rozhodcovským konaním a tento de facto "dobrovoľný" súd, si nemôže pokaziť meno zlou prácou. Možno ale už teraz tušiť, že prax bude zrejme zložitejšia. V prvom rade sa zamyslime nad zakotvením rozhodcov v právnom povedomí občanov. Ako sa zvlášť právne povedomie národa mení pomaly, o tom svedčí rad dôkazov. Doslova stovky rokov napr.prežíva fáma o povolenej maximálnej dĺžke čepele nožov, po ktorej už je považovaný za zbraň. Pritom tento predpis platil v našich krajinách za čias - Márie Terézie. Museli zatrúbiť na ústup aj komunisti, ktorí chceli po vzore ZSSR realizovať jeden z "pokrokov socializmu". Starší spoluobčania si pamätajú tzv. miestne ľudové súdy, ktoré mali prerokúvať menšie trestné veci. Potichu boli zrušené koncom 60. rokov, kedy aj všemocnej Strane došlo, že "ľudový súd" predstavuje v 20. storočí a v kultúrnom štáte s demokratickými tradíciami anachronizmus, a že bez tradičných právnych postupov a ich tradičnej autority, to proste nejde. Nechceme byť za každú cenu vopred pesimistami, ale máme predstavu o tom , ako podnikatelia v spore kde ide o peniaze a majetok, budú dobrovoľne a vopred uzrozumení s tým, že ich existenciu posúdi súkromná osoba. Keďže v spore nikdy nemôžu byť spokojní všetci, je pravdepodobné, že nevôľa nad prehrou a spoliehanie sa de facto len na morálny nátlak, neuspokojí "ukrivdených", ktorým len ťažko postačí opisovaná "lampáreň". Myšlienka morálno - spoločenského pôsobenia - aj keď zabaleného do právnych formulácií - je dobrá, ale vhodná až do stabilizovanej krajiny, kde podnikateľom oveľa viac záleží na ich dobrom mene, ako zatiaľ u nás. |