V období úsilí o samostatný štát odišla zo strany skupina Zelených podporujúcich federatívne usporiadanie Česko - Slovenska (hoci možno diskutovať o tom, či to bolo v súlade s toľko Zelenými proklamovanou ideou zachovania diverzity kultúrnej, ekonomickej, či inej). V každom prípade to bolo prvé oslabenie členskej základne Zelených.

V roku 1994 odišla zo strany druhá, promečiarovská skupina členov. Postupom rokov dochádzalo k poklesu preferencií, ktoré sa na dlhé roky stabilizovali okolo 5% a pred ostatnými voľbami klesli do pásma nezvoliteľnosti. Čo bolo príčinou postupného úpadku SZS? Je vôbec strana zeleného typu potrebná na slovenskej politickej scéne?

Príčiny neúspechu sú dlhodobé i momentálne, týkajúce sa nedávno skončenej volebnej kampane.

Volebná kampaň, na ktorú SZS vynaložila nemálo zo svojich obmedzených finančných prostriedkov bola pripravená neprofesionálne a zároveň nedôveryhodne. Jej príprava bola zverená do rúk (vraj) odborníkov. Išlo o odborníkov z mimostraníckeho prostredia, ale v jednom prípade možno vysloviť dôvodné podozrenie, že odborník mal napojenie na inú, väčšiu politickú stranu a jeho práca v (ne)prospech SZS (a logicky v prospech kohosi iného) hraničila s tým, čo možno označiť slovom sabotáž. Ale možné je i to, že onen odborník len trpel pomerne častou zrakovou chorobou, ktorá sa nazýva achromázia, či daltonizmus a ktorej symptómom môže byť napríklad to, že postihnutý nerozoznáva zelenú farbu od modrej. A preto si počas celej kampane počínal tak, akoby si myslel, že nie zelená, ale modrá je dobrá. Ale ako to bolo naozaj, to už by malo rozhodnúť vedenie SZS.

Rozhodnutie Zelených ísť do volieb samostatne prišlo katastroficky neskoro, až keď už bolo zrejmé, že nikto, ale naozaj nikto, sa nezľutuje a Zelených nevezme do nádejnej koalície. Treba hovoriť týmto nie príliš úctivým štýlom, pretože Zelení chodili na rokovania doslova s prosíkom.

Toto však nie sú hlavné príčiny volebného neúspechu najstaršej ponovembrovej politickej strany. Veď volebná kampaň prostredníctvom plagátov, letákov, mailingov, odznakov, pier, tašiek a pod. určite nemá taký významný vplyv na konečné rozhodnutie voliča, aký má samotný program a konanie strany. A Strane zelených dlhodobo chýbala práve schopnosť prezentovať program, ktorý by oslovil tú časť voličov, ktorá by sa stranou zeleného typu dala osloviť.

Prejavilo sa to i v textoch uverejnených vo Volebných novinách Zelených: "Za všetky globálne problémy ľudstva (násilie, populačné explózie - prečo v množnom čísle?, potravinový problém, problém chudoby), za to všetko môže nevhodné využívanie energetických zdrojov". Ani slovo o bohatnutí bohatých a ochudobňovaní chudobných, o negatívach globalizácie, o fetišizácii neoliberalizmu, o zdrojoch terorizmu (fundamentalistického i štátneho) - teda o témach výsostne zelených. Geniálne sú vzápätí nasledujúce vývody: "Dúfame, že všetky takzvané globálne problémy ľudstva za nás niekto vyrieši. Kto? STRANA ZELENÝCH NA SLOVENSKU!" Zatiaľ ich nevyriešili iní "machri", ktorí majú niečo za sebou a niečo aj v hlave, ale treba dať šancu predsedníctvu SZS - tí globálne problémy ľudstva vyriešia! Svätá prostota! Týmto chceli Zelení ovplyvniť voličov, o ktorých je z prieskumov verejnej mienky známe, že v drvivej väčšine sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia a teda sa u nich predpokladá aj istá miera inteligencie!

Ďalšie texty vyznievali ako písomná práca reklamného agenta, ktorý robí mediálnu kampaň v prospech EÚ. Podľa neho všetko bude ružové, všetko sa vyrieši, už aby sme tam boli... Strane zelených by skôr prislúchalo upozorniť aj na negatíva, na prechodné neľahké obdobia a pod. SZS však píše o voľnom pohybe osôb (hoci bude obmedzený), o tom ako naši podnikatelia budú môcť podnikať v EÚ (za čo???? s akým kapitálom???). Skrátka propagandistický balast.

Skutočnou príčinou prečo SZS neuspela vo voľbách však bola nevýraznosť, ktorá ich nijako neodlišovala od iných strán vládnej koalície. A práve v tomto štvorročnom období, keď sa stali Zelení prvý raz vládnou stranou, všetci ich členovia a sympatizanti sa oprávnene nádejali, že to bude impulzom pre ďalší, väčší rozmach strany. Rozmach sa však nekonal. Zelení boli len jednou z trinástich (či koľko ich ku koncu vládnutia vlastne bolo) vládnych strán a ničím, okrem dôsledného pritakávania neupútali.

A tém, na ktorých sa mohli zvýrazniť bolo viacero (od niektorých zmien v texte Ústavy, cez nezmyselnú privatizáciu Slovenských telekomunikácií - podklady podľa mojich informácií mali k dispozícii, až po mediálne zákony. Bez odporu pripustili rast hypermarketov likvidujúcich našich výrobcov i drobných predavačov bez akejkoľvek regulácie, opatrnícky nepodporili vytvorenie Medzinárodného trestného súdu a neodmietli ani nekorektné americké pokusy vylúčiť svojich vojakov spod kompetencie tohto súdu uzatváraním bilaterálnych zmlúv s jednotlivými štátmi, len veľmi chabo odmietli medzinárodné právo porušujúci zásah USA v Juhoslávii, neodmietli americkú agresiu v Afganistane s cieľom zabezpečiť trasu pre ropovod, vyslanie slovenských ženistov do Afganistanu, americké hrozby Iraku, ba nepodporili ani III. streetparty, ktorá sa konala v Bratislave týždeň pred voľbami... to aby som spomenul len tie témy, ktoré mi napochytro prišli na um a ktoré bez pochýb patria do agendy Zelených. Samozrejme k vstupu SR do NATO sa vyjadrovali alibisticky v názorovom rozsahu od Nejasna po Pozitívne.

Namiesto účasti na streetparty, alebo aspoň podporného vyhlásenia v prospech antiglobalistov, sa zúčastnili na vinobraní v Rači a dúfali, že niekto z prítomných ožranov - zelených len v tvári od nemiernej pijatiky - si v deň volieb spomenie na Zelených (ak ich pravda v delíriu neprespí).

Skutočnosť, že zahraničným (českým) antiglobalistom na hraniciach z rozkazu prezidenta Policajného zboru zakázali (bez patričnej opory v zákone) zákaz vstupu na územie Slovenska, hoci išli na vopred riadne ohlásenú a povolenú akciu, to si ani nevšimli, nieto aby to medializovali a požadovali odstúpenie policajného riaditeľa. A pritom vo volebnom slogane Zelení tvrdili, že sú za právne Slovensko.

V Nemecku, kde sa konali voľby ten istý víkend ako u nás, sa v posledných týždňoch kampane stala hlavnou témou otázka nemeckej podpory americkej agresie v Iraku. Ak Schröder, výdatne podporený nemeckými Zelenými voľby tentoraz už len veľmi tesne vyhral, tak len preto, že dôrazne odmietol útok USA na Irak.

Slovenskí Zelení (ale nielen oni) však alibisticky čušia a mlčky súhlasia s porušovaním medzinárodného práva i s americkou uzurpáciou pochybného práva vykonávať nikým neschválenú funkciu svetového policajta (presnejšie by bolo povedať - funkciu arogantného presadzovateľa svojich ekonomických záujmov).

Poľahčujúcou okolnosťou pre volebný výsledok SZS je, že Zelení na Slovensku sa ocitli v špecifickej nepríjemnej situácii, podobajúcej sa akejsi pasci. Slovensko usilujúce sa o vstup do EÚ, preberá jej právny poriadok. Aj v oblasti environmentu preberá jej právne normy. Tým z pohľadu slovenského voliča prestávajú byť Zelení dôležití, pretože volič vie, že známy a všeobecne uznávaný vysoký štandard environmentálnej legislatívy v EÚ preberieme akosi automaticky.

Že teda preberieme to, čo už za nás vybojovali západné zelené strany majúce oveľa väčšiu tradíciu. Slovenskí Zelení sa preto v očiach časti voličov stali zbytočným luxusom našej politickej scény. Perspektívy budúcnosti Zelených sú však niekde inde. To však slovenskí Zelení nepochopili, resp. nechcú pochopiť.

Úpadok ľavice na Slovensku, ale i v Európe okrem iného naznačuje aj to, že aj ľavicové strany sú napojené na nadnárodné korporácie, ktoré aj cez ne presadzujú svoje bezohľadné ekonomické záujmy, neraz nehľadiace na sociálny dopady, ani na dopady environmentálne. Takí ľavicoví politici ťažko môžu dôveryhodne presadzovať ľavicový program. Jestvujú témy, ktoré by mali byť ľavici vlastné (negatíva globalizácie, bezbrehý neoliberalizmus, podpora antiglobalistickým hnutiam, Svetovému sociálnemu fóru...).

Európskym ľaviciam podporovaným svojimi nadnárodnými mecenášmi sa však do takých tém pochopiteľne nechce ísť a aj preto strácajú podporu. Ponúkajú tým priestor zeleným stranám. Ako sa ho zmocnia, závisí len od toho, do akej miery sú európske zelené strany spojené s príslušnými establishmentami. Tu je cesta aj pre Stranu zelených na Slovensku do budúcnosti.

Rozpory dnešného sveta už nie sú ani tak medzi bohatým Severom a chudobným Juhom ako to Zelení tvrdievali v minulosti, ale medzi vrstvou neuveriteľne bohatých nachádzajúcou sa v každej, aj tej najchudobnejšej krajine sveta, spolupracujúcou s nadnárodnými zoskupeniami (vo väčšine ovládaných americkým kapitálom) a medzi drvivou väčšinou chudobných a stále chudobnejších. Tieto rozpory sa budú stále rozširovať (svedčí o tom i krach konferencie v Johanesburgu) a okrem iného vyvolávať nové zdroje terorizmu. Pretože aj terorizmus má svoje príčiny, o ktorých sa príliš nehovorí, či nechce hovoriť.

Tým, že ľavica na Slovensku je rozbitá a najsilnejším jej predstaviteľom je momentálne KSS, čo je pre inteligentného voliča príliš extrémna ponuka, vzniká tu priestor pre stranu, ktorá bude moderne ľavicová i ekologická zároveň. Pre stranu, ktorá nebude "nevidieť" naznačené problémy. O tento voľný priestor by sa mohla uchádzať i Strana zelených.

Autor byl v minulosti po dvě volební období místopředsedou Strany zelených na Slovensku