Všetky tieto dobré správy pre pracujúcich a zlé pre finančné inštitúcie boli zahrnuté do zákona o dôchodkovej reforme, ktorý 13. februára tohto roka schválil argentínsky kongres. Zákon skoncoval s podivuhodnou normou, ktorá sporiteľom v DSS trinásť rokov bránila v návrate do štátneho systému.

Deň predtým som sa ako ekonomický expert zúčastnil na stretnutí s lídrami dvoch hlavných politických strán v senáte, ktoré zvolal riaditeľ Argentínskej národnej agentúry sociálneho zabezpečenia (ANSES) Sergio Massa. Na tomto stretnutí sa dobrúsil text zákona, ktorý sa začal uplatňovať v apríli. Na tomto stretnutí i na neskoršej diskusii v kongrese za účasti všetkých politických síl – ľavicových i pravicových – ma najviac zaujala absencia prakticky akýchkoľvek argumentov v prospech doteraz existujúceho systému súkromnej kapitalizácie.

Takmer úplný konsenzus ohľadom jeho krízy a neexistujúcich výhod pre pracujúcich – na rozdiel od finančného sektora – hovoril za všetko.

Zákon obsahuje aj ďalšie významné body, napríklad výslovný zákaz použiť prostriedky DSS na iné účely, zotrvanie nerozhodnutých občanov v priebežnom pilieri, zlepšenie výpočtu štátom vyplácaného dôchodku, stanovenie maximálnej hranice poplatkov pre DSS na úrovni 1 percenta platu a povinnosť DSS investovať najmenej 5 percent svojho portfólia do produktívnych činností, zvýšenie odvodov na dôchodkové poistenie u osôb s najvyššími príjmami. Zároveň sa odstránila štátna garancia na minimálny príjem pre tých, ktorí sa rozhodnú zostať v DSS.

1. Slobodná voľba dôchodkového systému

Tí, ktorí boli v čase nadobudnutia platnosti nového dôchodkového zákona v kapitalizačnom pilieri, mali k dispozícii 180 dní na prechod do priebežného piliera v prípade, že o to prejavili záujem. Je to po prvýkrát od roku 1994 (keď vznikli DSS), čo sporitelia majú právo prestúpiť do štátneho systému. Zákon okrem toho stanovuje, že po tom, ako sa osoba rozhodne pre priebežný pilier, musí v ňom zotrvať najmenej päť rokov. Vláda si vzala 45 dní na to, aby vypracovala nariadenie, ktorým by táto možnosť nadobudla účinnosť. V súčasnosti si na dôchodky v súkromných DSS sporí 11,3 milióna osôb, z ktorých 5,9 milióna sú pravidelní sporitelia.

Tempo prestupov do priebežného piliera je veľmi vysoké. Dva dni po tom, čo nadobudol zákon platnosť, prestúpilo do verejného systému 45 134 osôb. Posledné predpovede nasvedčujú tomu, že do konca roka dôjde až k siedmim miliónom prestupov.

2. Nerozhodnutí vo verejnom pilieri

Tí, ktorí budú odteraz vstupovať na trh práce, sa automaticky začlenia do verejného piliera – ak sa do deväťdesiatich dní od začiatku prispievania nerozhodnú pre kapitalizačný pilier. Ide o hlavný bod reformy, pretože doteraz boli tí, čo sa nevedeli rozhodnúť presúvaní do DSS – konkrétne do tej, ktorá vyberala v rámci súkromného systému najnižšie poplatky. V roku 2006 si len necelých 19 percent nových pracujúcich výslovne vybralo súkromný systém, kým zvyšných 81 percent bolo „nerozhodnutých“.

3. Odstránenie štátnej garancie pre sporiteľov v DSS

Voľbu medzi kapitalizačným a priebežným systémom možno naposledy uplatniť vo veku 50 rokov v prípade žien a 55 rokov v prípade mužov, teda 10 rokov pred dosiahnutím požadovaného veku odchodu do dôchodku. Nový zákon stanovuje, že tí pracujúci, ktorí pri dosiahnutí daného veku nemajú na svojom účte dostatočné prostriedky, ktoré by im zaručovali minimálny dôchodok, budú presunutí do štátneho systému – ak sa výslovne nerozhodnú zostať v DSS. Dôvodom je, že podľa novely sporitelia v DSS, ktorí v priebehu niekoľkých rokov vyčerpajú nasporené prostriedky, už nebudú mať záruku minimálneho príjmu. Počet sporiteľov s nízkymi úsporami nízky nie je: koncom januára až dvadsaťpäť percent tých, čo si v posledných tridsiatich rokoch sporili na súkromný dôchodok, minulo svoje kapitalizované úspory a v súčasnosti poberajú minimálny príjem od štátu.

Z 230-tisíc osôb, ktorí odišli do dôchodku v rámci kapitalizačného piliera, sa 60-tisíc vrátilo do verejného systému, pretože sa vyčerpali ich individuálne zdroje. Odteraz ženy, ktoré dosiahnu 50 rokov, a muži, ktorí dosiahnu 55 rokov, a ktorí sú vystavení tomuto riziku a napriek tomu chcú zostať v kapitalizačnom pilieri, už po vyčerpaní svojich zdrojov nedostanú od štátu nijakú pomoc.

4. Zlepšenie výpočtu výšky príjmu budúcich dôchodcov s dôchodkom vyplácaným štátom

Namiesto 0,85 percenta, o ktoré sa za posledných desať rokov zvyšoval priemerný dôchodkový príjem u tých, ktorí zostali vo verejnom systéme, sa im odteraz bude priznávať 1,5 percenta ročne. Táto zmena podporuje prestup do verejného systému, keďže umožní zvýšenie budúceho príjmu, nebude však mať retroaktívny účinok v prípade tých, ktorí prispievali štátu od roku 1994 až dodnes.

Aký to bude mať dopad na dôchodcov, ktorí prispievali počas tejto doby, ak sa im za tieto roky prizná rovnaké percento? Diskriminácia vo výške príspevkov za tieto roky pri stanovení doplnkovej dávky za zotrvanie v systéme (PAP) zahŕňa spolu 8,6 percenta priemerného príjmu vykázaného za posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku. Napríklad v prípade priemerného príjmu vo výške 2 000 pesos by negatívna diskriminácia za obdobie rokov 1994 až 2006 predstavovala 172 pesos. U pracujúceho, ktorý prispieva napríklad 30 rokov, by to znamenalo 17 % dôchodkového príjmu, ktoré by poberali podľa podmienok nového systému.

Inými slovami, diskriminácia príspevkov za roky 1994 až 2006 vzhľadom na privatizačnú reformu spôsobí u mnohých absenciu vyššieho dôchodkového príjmu (aký by mali, keby ich obdobie prispievania bolo iné), čo v prípadoch, ktoré sme uviedli, môže znamenať, že dôchodcovia prestanú poberať dodatočných 17 percent k svojmu dôchodku (15 percent v prípade 40 rokov prispievania). Percentuálny dosah bude menší u tých, ktorí vykazujú viac rokov prispievania a menší priemerný príjem, významnejší však bude u tých, ktorí prispievali kratší čas pri vyššom priemernom príjme, a to ak prispievali vo vyššie spomínanom období.

5. Maximálna výška poplatkov DSS

Zákon obmedzuje výšku príspevkov vyberaných dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami na 1 percento príjmu. Doteraz vyberali v priemere 2,5 percenta, toto číslo však zohľadňovalo 1,4 percenta zodpovedajúceho poisteniu, ktoré bude odteraz kryté podporným systémom pri zatiaľ nedefinovaných výdavkoch, aj keď vláda ubezpečuje, že budú nižšie. Pri porovnaní priemerných správnych výdavkoch DSS (bez započítania poistenia) sa výdavky znížia z 1,1 % na 1 %.

6. Povinnosť DSS investovať do produktívnych projektov

Odteraz budú súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti povinné investovať 5 až 20 percent svojich aktív do dlhopisov, podielových listov alebo iných cenných papierov s cieľom financovať strednodobé alebo dlhodobé produktívne projekty alebo infraštruktúru. Táto klauzula zavádza veľké zmeny do podnikania DSS, keďže doteraz investovali len nepatrnú časť svojich zdrojov do reálnej ekonomiky. Podľa údajov Vrchného dozoru nad DSS, aktualizovaných k 15. januáru, z celkových zdrojov vo výške 90 744 miliónov pesos sa len 1 206,2 milióna (1,3 %) investovalo do realitných, poľnohospodárskych, energetických aktivít či regionálnych ekonomík. Situácia je ešte horšia, ak sa z týchto výpočtov vylúči DSS Nación, ktorá sústreďuje 967,9 milióna pesos do produktívnych aktivít. Ostatné dôchodkové správcovské spoločnosti takto investujú necelých 238,3 milióna pesos, čo je 0,26 % z celkových spravovaných prostriedkov. DSS investujú najmä do dlhopisov, ktoré predstavujú v priemere 53,6 % ich zdrojov.

V článku 5 návrhu zákona sa píše, že výkonná moc stanoví harmonogram, ktorý umožní dosiahnuť hranicu 5 percent určených na produktívne aktivity za obdobie maximálne 5 rokov.

7. Nasporené prostriedky po prechode do štátneho systému

Nasporené prostriedky tých, ktorí prejdú do štátneho systému, zostanú v DSS, s pokračovaním výnosnosti ako v správcovskej spoločnosti. Za spravovanie týchto prostriedkov si DSS už nebudú môcť vyberať poplatky.

8. Aký bude budúci dôchodok?

V momente odchodu do penzie sa výška dôchodku vypočíta pomerne, podľa počtu rokov prispievania do každého systému. Časť dôchodku vyplácaná štátom sa vypočíta podľa priemerného príjmu za posledných 10 rokov a počtu rokov prispievania. A časť vyplácaná dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami sa vypočíta podľa výšky prostriedkov akumulovaných na individuálnom účte sporiteľa.

9. Čo sa stane s minimálnym dôchodkom?

Štát bude aj naďalej garantovať minimálny príjem, nie však pre tých, ktorí zostanú v DSS. V dôsledku reformy sa môže stať, že ľudia, ktorí budú mať vo veku 50 rokov (ženy), resp. 55 rokov (muži) nasporených v DSS menej ako 20 000 pesos, odídu do dôchodku s nižším ako minimálnym príjmom. Aby sa predišlo takýmto prípadom, zákon takýmto sporiteľom umožňuje prestúpiť do štátneho systému s tým, že im bude zaručený minimálny dôchodok. Platí tu však jedna podmienka: prostriedky, ktoré budú mať nasporené na účte v DSS, sa presunú štátu, pričom celý ich dôchodok im bude vyplácať štát. Tí, ktorí nie sú v takejto situácii, budú poberať pomernú časť, ako je to v súčasnosti.

10. Zvýšenie odvodov na dôchodkové poistenie pre osoby s najvyššími príjmami

Maximálna výška dôchodkových príspevkov sa zvýši z 4 800 na 6 000 pesos, čo bude znamenať nižší čistý príjem u pracujúcich, ktorí dostávajú najviac. Ide približne o 200-tisíc osôb, ktoré budú v dôsledku tejto zmeny zarábať menej.

11. „Nedotknuteľnosť“ prostriedkov v priebežnom pilieri

K návrhu zákona o dôchodkovej reforme senát schválil pripomienku s cieľom chrániť prostriedky budúcich dôchodcov. Tento článok v skutočnosti neznamená nijakú zmenu, len posilňuje to, čo sa už dialo, keďže príjmy ANSES už majú „osobitné určenie” a prebytky z každého roku nie sú presúvané do štátnej pokladne. Zostávajú majetkom organizácie a investujú sa do termínovaných oficiálnych vkladov a do pokladničných poukážok. V tomto prípade sa riziko objavuje v momente rozhodovania o investovaní, keďže v prípade investovania do cenných papierov, ktoré budú mať pre ANSES nižšiu vý-nosnosť ako miera inflácie. Majetok budúcich dôchodcov utrpí v reálnych číslach stratu, čomu nemožno zabrániť ani článkom, ktorý do zákona zahrnuli senátori.

12. Výpočet príjmov o tridsať rokov

ANSES vypracovala tri výpočty výšky dôchodku muža a ženy v kapitalizačnom pilieri a vo verejnom priebežnom pilieri. Dokument ANSES vychádza z reálnych faktov – na rozdiel od rôznych modelov vypracovaných súkromnými poradenskými spoločnosťami, ktoré vychádzajú z ideálnych predpokladov, napríklad kumulácie dôchodkových príspevkov za viac ako štyridsať rokov. Je to akýsi röntgen argentínskeho trhu práce, ktorý odráža vývoj dôchodkových dávok na základe databázy organizácie a reálnu krivku miezd v hospodárstve od momentu, keď začne osoba pracovať, až do chvíle, keď sa odoberie na dôchodok. Aby sa predišlo sporom, ANSES vychádzala z výpočtov samotných DSS, ktoré rátajú s 5 percentnou ročnou výnosnosťou nad mierou inflácie. Po spracovaní údajov, vychádzajúc z overiteľných faktov, a nie zo štatistických situácií, ktoré zohľadňujú len malé percento obyvateľstva, vyplynulo, že tak muži, ako aj ženy – a predovšetkým ženy – získajú na tom, ak budú prispievať do verejného piliera.

Teda, kým na Slovensku sa zaviedol podobný dôchodkový systém, aký doteraz fungoval v Argentíne a v Čile, tieto krajiny – s rozdielom niekoľkých mesiacov – onen systém dnes dôkladne reformujú, pretože sa ukázalo, že zlyhal. Namiesto toho presadzujú verejný priebežný systém a zavádzajú rôzne pravidlá smerujúce k tomu, aby sa zabezpečila väčšia efektívnosť a kontrola oboch systémov a aby sa znížili premrštené zisky a náklady generované finančnými inštitúciami.

Autor je ekonóm. Absolvoval Univerzitu Buenos Aires a London School of Economics. Pôsobil ako poradca argentínskeho senátu v oblasti dôchodkového systému a iných ekonomických tém, ako aj poradca ďalších štátnych inštitúcií i súkromných podnikov v Argentíne a v iných latinskoamerických krajinách. Je riaditeľom Asociácie za globálny rozvoj .

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO