11. 7. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
11. 7. 2006

Irán: Kým sa pravda obuje, lož obehne pol sveta.

Jaroslav Drobný

Asi každý čitateľ pozná slávny výrok iránskeho prezidenta Ahmandínedžáda, že "Izrael musí byť vymazaný z mapy". No koľko čitateľov vie, že to takto vôbec nepovedal?

Tento "kontroverzný" výrok (vraj) predniesol iránsky prezident 26. októbra 2005 na konferencii "Svet bez sionizmu" v Teheráne. No nič takého vtedy nepovedal. Namiesto nám známeho "Izrael musí byť vymazaný z mapy!" totižto iránsky prezident vyhlásil, že: "Veľký Imám [Chomejní] povedal: Tento okupačný režim nad Jeruzalemom musí zmiznúť zo stránok času!"

امام عزيز ما فرمودند كه اين رژيم اشغالگر قدس بايد از صفحه روزگار محو شود

Takto je to uvedené na oficiálnej stránke prezidentského úradu v prepise tohto prejavu.

Tento výrok Ahmadínedžád nevymyslel, citoval Chomejního prejav z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Celé to bolo o tom, že Chomejní v tej dobe hovoril o okupácii palestínskych území, že raz sa stane minulosťou, tak ako sa stal minulosťou Pahlávího režim v Iráne a komunistický režim v Sovietskom zväze. Ahmádínedžád iba zopakoval, čo pred rokmi povedal Chomejní. A žiadna mapa, tobôž vymazávanie Izraela z nej sa tam nenachádzala. Izrael tiež môžeme iba vydedukovať zo slov "okupačný režim nad Jeruzalemom". "Zmiznutie zo stránok času" je výpožička zo stredovekej perzskej literatúry, ktorá označuje, že sa niečo má stať minulosťou.

Ešte v ten istý deň zverejnila ISNA - Iranian Students News Agency Ahmadínedžádov prejav na internete. Anglický preklad tohto prejavu 28. októbra zverejnil na svojej stránke MEMRI - The Middle East Media Research Institute. Preklad MEMRI je vcelku korektný, nehovorí nič o vymazávaní z mapy a podobne.

Krátke vysvetlenie. MEMRI je ľuďmi vo svojom vedení priamo napojený na Hudson Institute, "matku" všetkých neokonzervatívnych think- tankov (Rand Corporation je im "starou mamou"). V pozadí MEMRI sú bývalý (?) dôstojníci izraelskej tajnej služby. Hoci by sme z názvu mohli vydedukovať, že MEMRI sa zaoberá analýzou blízkovýchodných médií, v skutočnosti iba vyberá čerešničky z torty a z blízkovýchodných médií prekladá do niekoľkých európskych jazykov všetko antisemitské, či antisemitizmus pripomínajúce. Neznalý čitateľ má potom dojem, že rádia, televízne stanice a tlač arabských a moslimských krajín nič iné nerobia, než šíria hnusnú antisemitskú propagandu. (To zas neznamená, že antisemitizmus sa tam nevyskytuje. Vyskytuje, v oveľa väčšej miere než v Európe. Antisemitizmus nie je v týchto krajinách tabu, neexistuje tam všeobecný pocit krivdy učinenej Židom, tak ako v európskych krajinách. Uplatnenie tam nájde každá antisemitská, teda skôr protižidovská rétorika, ktorú poznáme z Európy prelomu 19. a 20. storočia.) Je to vidieť na príklade našich pánov "odborníkov" na islam a Blízky východ, ktorí práve tam čerpajú svoje znalosti o arabskej a moslimskej tlači.

A tento inštitút, ktorému neujde žiaden antisemitský výrok (ba podľa zlých jazykov niekoľko i vyfabrikoval) nehovorí nič o "vymazávaní z mapy". A pritom takú nie čerešničku, ale čerešnisko, by si ujsť určite nenechal. Ahmádínedžád v tomto prejave povedal nemálo výrokov, ktoré možno smelo a bez pochýb pokladať za protiizraelské a MEMRI ich dôsledne a verne zaznamenal a preložil. No tieto výroky niekomu nestačili.

The New York Times uverejnil 30. októbra preklad prejavu , v ktorom sa už uvádza slávna veta "Izrael musí byť vymazaný z mapy!". Tento preklad sa pripisuje Nazile Fathi z teheránskeho úradu redakcie NYT. Takto Ahmadínedžádův výrok agentúry poslali do sveta, takto ho prebrala drvivá väčšina svetových (aj slovenských) médií. A rozpútalo sa peklo.

Každý sa okamžite cítil byť povolaný protestovať proti vyhrážkam na adresu Izraela. Ahmadínedžád sa stal druhým Hitlerom, ktorý siaha na samotnú existenciu židovského národa. Neexistujúci výrok tisíce a tisíce krát obehol zemeguľu. Podľa starého známeho hesla o stokrát opakovanej lži sa táto tisíckrát opakovaná lož stala pravdou. Nik už nikdy nestiahne túto vetu z mysle ľudí.

Profesor Juan Cole z Michiganskej univerzity v súkromnej korešpondencii len naznačil, že preklad je nesprávny a vyslúžil si za to invektívy a obviňovania z antisemitizmu, ktoré by slabšiu povahu nadobro odrovnali. No on sa nedal a v máji celé to zverejnil na svojom blogu. Bol to vlastne iba jeden z útokov v hnusnej ohováračskej kampani, ktorú z cieľom znemožniť jeho akademickú kariéru proti nemu viedli (a ešte stále vedú) "Pipesovci" v rámci programu Campus Watch. Za ten by sa nemusel hanbiť ani senátor McCarthy v časoch svojej najväčšej slávy . Ale to je už iný príbeh.

Nastalo trápne vyhováranie. Všetky argumenty, ospravedlňujúce nesprávny preklad by sa dali zhrnúť do dvoch bodov. Prvý- že prekladateľka iba v angličtine neexistujúcu frázu o "zmiznutí zo stránok času" zamenila za bežnú a zrozumiteľnú frázu o "vymazaní z mapy". Tento argument však absolútne ignoruje obrovský významový posun, aký tu nastane. Ťažko akceptovať toto vysvetlenie, len málo prekladateľov by takéto niečoho bežne robilo. No našlo sa mnoho ľudí, ktorí cholericky obhajujú takéto vysvetlenie. Druhý- že hoci to Ahmadínedžád takto nepovedal, myslel to tak. Čítanie myšlienok však nepatrí k bežným schopnostiam prekladateľov. Ako taký poloargument sa objavilo tvrdenie, že to tak síce nemyslel, ale že sa mu tento preklad zdal lepší než jeho vlastný výrok. Inak by predsa protestoval proti prekrúcaniu svojich slov. Na druhej strane, čo by mu takéto protestovanie pomohlo?

Keď vo februári iránsky minister zahraničných vecí povedal, že Ahmadínedžádové slová boli prekrútené , resp. preklad bol nesprávny, nikoho to nezaujímalo a nik sa tým nezaoberal. Tak čo by mu pomohlo nejaké protestovanie?

Celá kauza okolo nesprávneho prekladu prepukla až zverejnením mailu profesora Juana Colea, dovtedy nijaké vyhlásenia z Iránu nikoho nezaujímali.

Ak by nejaký čitateľ chcel reagovať na tento príspevok obhajobou niektorého z týchto dvoch vysvetlení, treba upozorniť, že celá kauza sa už posunula ďalej. Obhajcovia prekladu už upustili od oboch neudržateľných vysvetlení a na stole je ďalšie. Preklad nekorešponduje s originálnym prejavom, pretože prejav bol sfalšovaný! Ahmadínedžád pôvodne naozaj povedal, že "Izrael musí byť vymazaný z mapy", no po protestoch celého sveta bol prepis prejavu na prezidentovej oficiálnej stránke upravený/sfalšovaný do terajšej podoby. Toto je teraz oficiálne vysvetlenie, ktoré predniesol (vymyslel?) Ethan Bronner, šéfeditor zahraničného spravodajstva NYT. Táto konštrukcia však stojí na neuveriteľne chabom základe. Obviňuje iránskeho prezidenta, teda jeho úrad (či správcov oficiálnej stránky) z úpravy- falšovania- jeho prejavu. Zabúda pritom, že už v ten istý deň, keď prejav odznel, bol uverejnený na stránke ISNA a o dva dni preložený v MEMRI. Teda zhrniem túto zaujímavú konštrukciu pána Bronnera- Ahmadínedžád má prejav, ISNA ho uverejní sfalšovaný, MEMRI sfalšovaný prejav preloží, prezidentský úrad uverejní pravý prejav, NYT uverejní preklad pravého prejavu a následne prezidentský úrad spätne sfalšuje prejav, aby mohol NYT obviniť z falšovanie, resp. nesprávneho prekladu. Že je to podivné? Samozrejme iba v tomto podaní, pán Bronner ignoruje ISNA i MEMRI, pretože do jeho konštrukcie sa to nehodí.

Neexistuje najmenší dôvod Ahmadínedžáda obhajovať. Keby niekto hodnoverne dokázal, že jeho úrad klame (hodnoverne!), nebol by žiaden problém uveriť tomu. No stoja tu dve neprekonateľné prekážky.

MEMRI by si nikdy (sledujem ho už zopár rokov) nenechal ujsť takéto sústo. V MEMRI veľmi dobre vedia, aká je pravda. Keďže sa proti ich činnosti už zopárkrát zdvihla akási "vlna nespokojnosti", ani ich nenapadne okato sa pošpiniť nesprávnym prekladom. Vedia, že na nich stojí príliš mnoho "tiežodborníkov", ktorým by znehodnovernením MEMRI padlo dlhoročné úsilie. No zase na druhej strane ich samozrejme ani nenapadne iránskeho prezidenta brániť, len sami seba nechcú pošpiniť očividným klamstvom. A že to robia iní? Nuž v MEMRI si isto mädlia ruky, veľmi tíško sa smejú a mlčia ako voš pod chrastou.

A druhá prekážka uveriť, že Ahmadínedžád hovoril o "vymazaní Izraela z mapy" a potom bol výrok sfalšovaný je samotný výrok. Ako už bolo spomenuté, išlo o citovanie Chomejního. A ten o vymazávaní Izraela z mapy nehovoril, hovoril o režimoch, ktoré- isto uznáte- sa z máp nevymázavajú. Môžeme si o iránskom prezidentovi myslieť čo len chceme. Môžeme mať akýkoľvek názor na jeho inteligenciu, názory, charakter. No falšovať Chomejního výrok, pripísať mu niečo, čo nikdy nepovedal, na to by sa Ahmadínedžád nikdy neodhodlal. To by bola nielen svätokrádež, v Iráne dnešných dní by to bola možno i politická samovražda.

Okrem tejto oficiálnej línie argumentácie NYT však prebieha ešte jedna diskusia o takú- nejakú verziu do zálohy. Síce tvrdia, že preklad je správny, ale originál bol pozmenený, na druhej strane obhajujú ešte i správnosť prekladu voči "pozmenenému" (podľa nich) originálu. Je to taký boj na dvoch frontoch, pričom obe argumentácie sa navzájom vylučujú. Akademici najatí NYT vedú spor s oponentmi o gramatické tvary. Teda či A. povedal že "okupačný režim musí zmiznúť", alebo "okupačný režim musí byť zmiznutý"- teda vymazaný. Samozrejme nie z mapy, ale zo stránok času, ale o tom diskrétne mlčia. Bojujú ako o dušu za jedno slovíčko, pričom význam vety sa nijak zvlášť nezmení. No keď dokážu, že A. povedal "musí byť vymazaný" a nie "musí zmiznúť", začnú pravdepodobne dokazovať, že "stránky času" sú vlastne "mapa". Už dopredu sa môžeme tešiť na ich "filozofické" odôvodnenia. Zo strany NYT je to už pokus o tri a pol argumentu. Pod NYT ne je samozrejme myslený celý denník, len redaktori/redaktorky, ktorí celý problém vyfabrikovali. Teraz sa zamotávajú čoraz hlbšie do protirečení, stále novými verziami vyvracajú svoje vlastné staršie tvrdenia.

Aký bol teda zmysel "nesprávneho" prekladu? Spraviť z Ahmadínedžáda väčšieho netvora, než v skutočnosti je. Poštvať proti nemu verejnú mienku celého západného sveta. Západná verejnosť by nad pôvodným výrokom neprejavila dostatočnú mieru spravodlivého rozhorčenia, preto musel byť preklad "pritvrdený". A kto ho pritvrdil? Skúsme sa pozrieť, kto klamal o irackých zbraniach hromadného ničenia, o spojení medzi Saddámom a al-Qá'idou a tak ďalej a kto tak prispel obrovskou mierou k invázii do Iraku. A možno teraz niekto ďalšími klamstvami pripravuje priestor pre ďalšiu inváziu, tentoraz do Iránu. A toto je iba malý krôčik, ktorý má pomôcť pripraviť verejnú mienku na novú vojnu (lepšia povedané otvorenie nového frontu v slávnej a nikdy nekončiacej "vojne proti terorizmu"). Kto teda? Biely dom, Pentagon? Možno členovia iránskeho exilu. Think- tanky (aj to nie všetky, česť výnimkám) túto lož posúvajú ďalej v snahe ovplyvniť verejnú mienku tým správnym smerom. No veriť iránskej emigrácii, že Irán je "rozkladajúci sa štát so zbankrotovanou ideológiou" je nebezpečné. Aby nedopadli ako v prípade Iraku- ich klamstvá viedli k invázii a k nekonečnej vojne.

Ešte raz treba pripomenúť, že nie je snahou tohto článku iránskeho prezidenta obhajovať. Len nechápem, prečo ľudia, ktorí chcú mať "patent na rozum" a "monopol na absolútnu pravdu" potrebujú klamať. Žeby nemali až takú absolútnu pravdu? Preboha, žeby ich pravda bola relatívna?!

Celé to má ešte jeden rozmer. Článok o tejto "kauze" som už pred pár týždňami rozposlal niekoľkým slovenským printovým médiám, denníkom i týždenníkom. Väčšina z nich uverejnila buď nesprávny preklad Ahmadínedžádovho výroku, alebo tento "výrok" ich kmeňoví prispievatelia zakomponovali do svojich príspevkov. Podobne i môj kolega sa snažil článok s touto témou v slovenskej tlači "pretlačiť". A výsledok? Drvivá väčšina redakcií nenašla ani slušnosť odpovedať na mail, nie to ešte vysvetliť, prečo článok nebol uverejnený. Podobne dopadol i kolega. Odvahu uverejniť článok malo iba Nové slovo. O odvahe píšem preto, že nechápem dôvod, prečo sa nik iný k tomu neodhodlal- nenapadá ma nič iné, než strach. Ale prečo sa boja, čoho sa boja, koho sa boja, veď predsa máme slobodu tlače?! Alebo nie?

                 
Obsah vydání       11. 7. 2006
11. 7. 2006 Zidane, Macek, Kubice Ladislav  Žák
11. 7. 2006 Máme tu jako trvalku nepřekonatelný "duel" Topolánek --- Paroubek?! Miloš  Dokulil
11. 7. 2006 Duhová koalice je nesmysl Jiří  Pehe
11. 7. 2006 Duhová koalice? Byl by to trik
11. 7. 2006 Že by Jiří Paroubek neznal základní platné právní zásady v ČR? Miloš  Dokulil
11. 7. 2006 Nikola Tesla - život plný energie Filip  Rožánek
11. 7. 2006 Podle federálního soudce mohou USA zadržovat cizince na neurčito Greg  Evans
11. 7. 2006 Michael  Marčák
11. 7. 2006 Fotbal a Německo - manželství z lásky Radek  Vogl
11. 7. 2006 Britská vláda má dnes zveřejnit novou energetickou politiku
11. 7. 2006 Irán: Kým sa pravda obuje, lož obehne pol sveta. Jaroslav  Drobný
11. 7. 2006 Bodový systém radikálně snížil počet mrtvých na silnicích i ve Španělsku Darina  Martykánová
10. 7. 2006 Má liberalismus v České republice šanci? Jiří  Pehe
10. 7. 2006 Hnědí a zelení: Vzájemný boj, ale i prorůstání Pavel  Pečínka
11. 7. 2006 Paralely Milan  Cimburek
11. 7. 2006 Je těžké být pozitivní Pavel  Urban
10. 7. 2006 Taký náš, malý, ale slovenský Taliban... Lubomír  Sedláčik
11. 7. 2006 Zpravodajství iráckého odboje za dny 16. -- 30. června 2006
10. 7. 2006 Snížit plat a hladinu adrenalinu Bohumil  Kartous
10. 7. 2006 Nevysvětlené trhliny v aktivní zóně reaktorů zvyšují pravděpodobnost havárie
11. 7. 2006 Je telení Marcela  Zengrová
10. 7. 2006 Konečně zásah proti silničnímu teroru Boris  Cvek
10. 7. 2006 Extrémy plodí extrémy Jiří  Pehe
10. 7. 2006 "...voni ty knihy by měly bejt jako chytrý do nějaký teda míry prostě..." Alex  Koenigsmark
7. 7. 2006 Karlovy Vary 2006: Příběhy o lidské ubohosti Jan  Čulík
7. 7. 2006 Karlovy Vary: Ztraceno v překladu Ema  Čulík
7. 7. 2006 KVIFF - Lost In Translation Ema  Čulík
8. 7. 2006 Karlovy Vary: Dobré filmy i koncem týdne Jan  Čulík
7. 7. 2006 Pěregon - opravdu ruský film Ema  Čulík
7. 7. 2006 Peregon - definitely a Russian film Ema  Čulík
7. 7. 2006 Cesta na Guantánamo Jan  Čulík
5. 7. 2006 Trierova Repríza: Pozoruhodně citlivý a zajímavý film Ema  Čulík
5. 7. 2006 Trier's Reprise: A Remarkably Sensitive Film Ema  Čulík
5. 7. 2006 Hrubeš a Mareš a Tideland mají hodně společného Jan  Čulík
5. 7. 2006 Bublina a Zimní cesta - dva další vynikající filmy Jan  Čulík
7. 7. 2006 Hyenismus novinářů a presumpce viny Zdeněk  Jemelík
8. 7. 2006 Nenávidí muslimové Západ?
12. 6. 2006 Hospodaření OSBL za květen 2006
22. 11. 2003 Adresy redakce