ČSSD prehrala posledných pár volieb a blíži sa jej zjazd. Ako túto situáciu vnímajú ľudia v strane? Existuje vôľa niečo meniť na politike, ktorá zatiaľ prinášala len pokles preferencií?
Samozrejme to v sociálnej demokracii vyvoláva aj negatívne ohlasy. Každý si vie spočítať, aj poslanci, že po nasledujúcich voľbách nás ta bude polovica, možno tretina, a preto je potrebné niečo s tým robiť. To sa týka aj rastúceho vplyvu komunistickej strany na českej politickej scéne, čo je určité české špecifikum v porovnaní s EÚ, ale i novými členskými krajinami. Bola preto pripravená analýza, ktorá už bola predstavená na vedúcich orgánoch strany a mala by sa rozšíriť ďalej, pretože poukazuje na náš problém a dôvody, prečo neuspievame -- súvisí to s našim fungovaním v rámci koaličnej vlády. Predovšetkým v prvých dvoch rokoch sa sociálna demokracia nedokázala účinne postaviť za vlastný program a alibistickým vedením, vtedy ešte predsedu Špidlu, sme podliehali tlaku koaličných partnerov.
Bol väčší problém v zložení vlády, v ktorej sú okrem vás dve pravicové strany, alebo v tom, ako k nej pristupovala ČSSD?
Problém bol v pozícii sociálnej demokracie v rámci vládnej koalície. Dnes sa hovorí o tandeme Gross -- Sobotka, Sobotku môžem porovnať s bývalým účinkovaním ministerky Schmögnerovej. Je to ekonomický minister, ktorý je skôr účtovníkom, orientuje sa viac na regresiu, než na progres, na investície. Tento tandem pôsobil už za čias, keď stál na čele vlády Špidla. Ak sa pozriete na preferencie sociálnej demokracie, tie "úspešne" pol roka klesali až do pádu vlády Vladimíra Špidlu, potom v očakávaní zmeny šli rýchlo nahor, očakávali sme, že sa prejavia na dobrom výsledku krajských a senátnych volieb, no vo chvíli, keď sa opäť objavil variant Gross-Sobotka, preferencie začali klesať. So Sobotkom sa spája celá anabáza reformy verejných financií. Sociálna demokracia bude musieť z toho vyvádzať závery. Pred zjazdom sú prezentované dva smery. Jeden tvrdí, že je potrebné preorientovať sa na stredového voliča -- to podľa mňa nie je zmena ale pokračovanie terajšieho kurzu, ktorý nás pripravil o voličov ľavého politického spektra -- a druhý variant, ktorý zastávam ja, je orientácia na ľavicového voliča. Od sociálnej demokracie sa očakáva, že je skúr za neznižovanie daní, za zachovanie prerozdeľovania, sociálne istoty, istotu pre človeka, že keď stratí prácu neskončí pod mostom a podobne. Kvôli tomu nás ľudia volia. Nebudú nás voliť kvôli tomu, keď vystúpime s programom ODS, či niekoho iného.
Myslíte si, že Gross a Sobotka sa nezaujímajú o to, či niekto skončí pod mostom, alebo je ich smerovanie doprava motivované vierou, že niektoré pravicové riešenia proste fungujú lepšie?
Vnútorné podmienky to nedovolia, no môžu sa objaviť myšlienky niektorých kandidátov na popdredsedov strany, podľa ktorých by sme mali prevziať "úspešné časti programu ODS", aby sme im prebrali voličov. Takýto postoj je už niekde úplne mimo myslenia sociálnej demokracie. Prejavuje sa podobný jav, ako kedysi v SDĽ -- máme silné postavenie vo vláde, no niektorí ministri ako keby zabúdali, že sú sociálni demokrati. Naša cesta k úspechu nie je v pokračovaní v dnešnom smere. Ak sa ODS veľmi rada inšpiruje britskými konzervatívcami, politikou Thatcherovej, tak naši sa zas nachádzajú v Tonym Blairovi. Náš priestor je bližší skúr predstave severských krajín, než anglosaských. Úspešnosť oboch modelov je viditeľná napríklad v miere chudoby -- v severských krajinách je percento chudobných výrazne nižšie než v anglosaských, ktoré vnímajú sociálne istoty inak, dokonca aj inak než v našom stredoeurópskom priestore.
Kde sú voliči, ktorí kedysi volili ČSSD?
Podľa prieskumov sa ukazuje, že väčšinou nešli voliť. Zrazu nemali dôvod voliť sociálnu demokraciu, no nedá sa povedať že by prešli k ODS, či komunistom. No k voľbám prídu v roku 2006. Posledný úspech dosiahla sociálna demokracia v roku 2002 s jej vtedajším programom. Nedá sa povedať, že by sme odvtedy zrádzali program, ako sa to často hovorí. Problém bol skôr v tom, že boli vyvolané očakávania, ktoré neboli splnené. Povedali sme, že zavedieme služobný zákon pre štátnych úradníkov, policajtov, že dáme mladým rodinám určité "štartovné", ktoré sa bude deťom úročiť a vyplatené im bude, keď dosiahnu 18. rok, alebo že zavedieme rovné detské prídavky, daňovo zvýhodníme nízkopríjmové skupiny obyvateľov a podobne... No tieto veci sme nerealizovali a namiesto toho sme realizovali skôr nepopulárne opatrenia, ako obmedzenie nemocenského, minimálna valorizácia dôchodkov a podobne. Dôchodcovia, rodiny s malými deťmi a nízkopríjmové skupiny, na tých nemožno šetriť, pretože oni sami nemajú možnosť svoju situáciu zlepšiť...
Na Slovensku sa to robí a je to prezentované ako úspešný model. Chváli nás Svetová banka, OECD...
Nesmie sa podľahnúť opdoručeniam rôznych takzvaných renomovaných organizácií a inštitúcií. Oni majú samozrejme vlastný záujem, respektíve zastupujú záujmy konkrétnych skupín. Musíme si vybrať, kto má niesť ťarchu reforiem, ktoré sú potrebné na stabilizácie ekonomiky v podmienkach vytváraných globálnym ekonomickým prostredím a Európskou úniou. Či ich budeme realizovať na úkor tých, ktorí sa nevedia brániť a budú sa len musieť vyrovnať s ťažšou situáciou, alebo sa zameriame na takzvane úspešných, ktorí samozrejme majú vplyv a budú ho na svoju obranu využívať. Často sa však prejavuje to, že pri 50 -- 100 tisícových platoch zabúdame na to, odkiaľ sme vyšli, a že existujú ľudia, ktorí musia žiť z desiatich až pätnástich tisícov a často krát menej. Myslím si, že tu často chýba spätná väzba.
Aj v sociálnej demokracii?
I v sociálnej demokracii, teda aspoň v jej časti. Ak niektorí tvrdia, že musíme ušetriť na sociálnych dávkach, nemám nič proti tomu, ak je to tam, kde sa sociálne dávky zneužívajú. Iná vec sú však dôchodky, detské prídavky, príspevky pre ľudí starajúcich sa o postihnutých. To všetko sú situácie, ktoré nemožno objektívne ovplyvniť. Ak je napríklad človek zdravotne postihnutým, ostane takým bez ohľadu na to, koľko peňazí mu vezmeme. Inou vecou je úzka skupina ľudí, ktorí nikdy nepracovali ani pracovať nebudú, vyhýbajú sa práci. Tu je priestor na niektoré kroky.
Na Slovensku má ľavica jeden problém -- vždy keď sa spomenie slovo "reforma", myslí sa tým pravicové riešenie. Ľavica je potom prirodzene prezentovaná ako "antireformná" sila. Je to podobné aj v Čechách?
Dá sa povedať, že to platí ako u nás. Sociálna dimenzia, ktorá by mala byť súčasťou každej politiky, je vnímaná ako niečo spiatočnícke, pomaly komunistické, čo patrí skôr do bývalého režimu, než dnešnej doby. No napríklad v Taliansku prebiehali obrovské demonštrácie proti plánu vlády znížiť dane -- tí ľudia si uvedomujú, že to v konečnom dôsledku ovplyvní negatívne ich, napríklad znížením úrovne sociálnej ochrany. Aj nedávny prieskum CVVM (Centrum pre výskum verejnej mienky) ukázal, že 80 percent voličov sociálnej demokracie si ďalšie znižovanie daní neželá. Uvedomujú si, že ich životná úroveň je závislá od možnosti štátu. Hovorí sa o tom, že máme štedrý sociálny štát. To však nie je pravda -- Česku, a dovolím si povedať, že ani na Slovensku, sme sociálny štát ešte ani nevybudovali, a už ho chceme demontovať. Nedávno sa ma pýtali na BBC, či budeme rovnako tvrdí, ako nemecká vláda, ktorá pripravuje zásadné zmeny sociálneho systému. Tak som sa ich spýtal, že ak Nemci dnes znižujú dobu vyplácania popdory v nezamestnanosti, ktorá je 80 až 100 percent platu, z troch rokov na 18 mesiacov, či "byť tvrdý" znamená, že našich šiestich mesiacov, keď je vyplácaná popdora vo výške 50 percent platu, zvýšime na 18, alebo znížime ešte menej... Podobne možno opdovedať aj na požiadavku našich sociálnych liberálov, aby sme nasledovali Blaira. Samozrejme, on si mohol dovoliť posun do stredu, keď má za sebou obrovskú členskú základňu a na politickej scéne neexistuje žiadna alternatíva vnímaná ľavicovo. Naša pozícia je iná. Posunom doprava by sme mohli smerovať k podobnej volebnej priepasti, do akej sa dostala na Slovensku SDĽ.
Spomínali ste dane. Mnoho postkomunistických krajín, v snahe prilákať investorov, znižuje dane, respektíve zavádza rovnú daň. Po Slovensku to nedávno urobilo Rumunsko, hovorí sa o tom v Poľsku, v programe to má ODS... Majú však tieto krajiny, ktoré potrebujú zvýšiť zamestnanosť a naštartovať hospodársky rast inú možnosť, než lákať zahraničných investorov nízkymi daňami a sociálnymi štandardmi, udržiavaním nízkej úrovne platov?
Ja si myslím, že sú to investície do vzdelania a kvalifikovanej pracovnej sily. Kapitál pôjde tam, kde bude mať dostatočný potenciál na svoje zhodnocovanie. Ak by sme si mysleli, že ho láka len lacná pracovná sila a nízke dane, tak dnes už nik v Nemecku či Francúzsku nepodniká. Okrem toho, ani zníženie daní nie je tak jednoduchou vecou. Ak znížime dane, ale zároveň zrušíme opdisy, je to problém pre malé firmy. Ak to súčasne znamená, že sa zvýši PDH a miestne dane, najťažšie to dopadne na najchudobnejších ľudí. Samozrejme, je to celosvetový trend. Pod zámienkou populistických vyhlásení, že nízke dane sú vždy najlepšie, tu existuje snaha vytvoriť situáciu, v ktorej si bohatí budú môcť zabezpečiť sociálne služby, ako zdravotníctvo, školstvo, ochranu, aj keď budú poskytované trhovo. No veľká väčšina chudobnejších ľudí, aj keď žijú z priemerného platu, na to nebude mať.
Potrebu budovania znalostnej ekonomiky si uvedomujú aj pravicové vlády. Napríklad tá slovenská tvrdí, že prvým krokom prilákať zahraničných investorov znížením daní, sociálnych regulácií, a druhým potom bude využiť kapitál, ktorý k nám príde, na vytvorenie znalostnej ekonomiky, v ktorej sa budeme mať v konečnom dôsledku všetci lepšie. Ponúka teda ďalšiu obmenu hesla "teraz si chvíľu vydržte uťahovať opasky, potom bude lepšie". Myslíte si, že to môže fungovať?
Dôvodom, pre ktorý padli totalitné komunistické režimy, pre ktorý padla železná opona a my sme sa nakoniec pričlenili k Európskej únii, nebolo, že si chceme uťahovať opasky, a že si zvykneme na horšiu životnú úroveň, ale nádej, že sa naša životná úroveň zlepší. Investície, a tu by som nerozlišoval medzi domácimi a zahraničnými, sú samozrejme dôležité, pretože vytvárajú pracovné miesta. No nestačí ich len vytvoriť. Je tiež potrebné zabezpečiť, aby na nich dostal človek slušný plat. Nízke mzdy majú mnoho negatívnych dopadov, napríklad na sektor služieb. Tie sa budú rozvíjať až potom, keď si budú ľudia schopní z príjmov zabezpečiť základné životné potreby a ešte im niečo ostane. Ak sú príjmy príliš nízke, ľudia si budú mnohé práce v domácnosti robiť sami a sektor služieb sa nebude nijak rozvíjať. Rozvoj hi-tech sektora môže zabezpečiť dobrú životnú úroveň ľuďom so stredným a hlavne vysokým vzdelaním, no najväčšiu časť ľudí bez práce tvoria ľudia s nízkou kvalifikáciou, či nekvalifikovaní.
Ste protikandidátom Stanislava Grossa na post predsedu ČSSD. Máte spracovanú nejakú programovú alternatívu?
Mojou pozíciou je požiadavka jednoznačnému programovému vyhradeniu sa voči ODS, čím obsadíme ľavicový priestor a pokúsime sa z neho vytlačiť komunistov. Chceme sa uchádzať o voličov, ktorí sa živia vlastnou prácou, aby vedeli, že keď ju stratia, nedostanú sa do vážnych problémov, ale štát sa o nich bude schopný postarať pokiaľ sa ich situácia opäť nezlepší. Vo vzťahu k skupinám, ktoré sa o seba nie sú schopné postarať, ako dôchodcovia, chceme robiť kroky, ktoré ich postavenie ešte nezhoršia.
Ako chcete sociálny štát komunikovať okrem toho, že poviete, že to "myslíte úprimne"?
No ja to v prvom rade myslím vážne. Chyba je často aj v komunikácii strany. Reklamné kampane zabezpečujú firmy, ktoré sú schopné zabezpečiť marketingový úspech prášku na pranie, no pri stranách sú zákonitosti trochu iné. Pri komunikácii je našim cieľom predstavenie programovej alternatívy, čo sa v zásade darí. Pravdou je, že mediálne i vo výsledkoch krajských konferencií má zatiaľ navrch Stanislav Gross, no dôvod môže byť aj v tom, že mechanizmom hierarchickej voľby v strane cez okresné a krajské konferencie začínajú získavať navrch stranícko-funkcionárske záujmy. Funkcionári sú, samozrejme, vo svojich pozíciách viac existenčne závislí, a tak ich pohľad nemusí byť natoľko objektívny.
Ak to dobre dekódujem, hovoríte, že vašu popdoru oslabuje fakt, že nemáte funkcionárom čo sľúbiť z pozície vašej terajšej funkcie?
Viete, na sociálne dávky má nárok každý... Z pozície premiéra sa dá teda sľúbiť omnoho viac. Pri mne však môžu očakávať volebný výsledok. Ak ten nebude dobrý, tak možno budú mať niektorí z nich dobré pozície, možno pod vlajkou boja proti komunizmu a silnejúcej KSČM popdoria ODS a za to niečo dostanú, no ja nechcem, aby sociálna demokracia skončila ako slovenská SDĽ.
SDĽ skončila zle aj preto, že bola rozhádaná...
Tak to my sme tiež. Problém je to dlhodobejší a začal ešte v dobách Miloša Zemana, ako predsedu strany, no je paradoxné, že ľudia, ktorí vtedy otvorene vystupovali voči predsedovi, dnes žiadajú jednotu strany a každý iný návrh považujú za jej porušenie. Vnútorná rozpoltenosť strany nastala po voľbe prezidenta. Vtedy strana rozhodla, že má svojho kandidáta -- Miloša Zemana -- a vrcholní predstavitelia strany, vrátane predsedu, vystupovali na jeho popdoru príliš vlažne, alebo dokonca proti nemu.
Hovorí sa o akomsi obchode, keď niekoľko poslancov Zemana nepopdorilo...
To sa, samozrejme, ťažko dokazuje, pravdou však je, že sme svojím postupom umožnili voľbu Václava Klausa. A to sociálnu demokraciu stálo 5 až 8 percent vo európskych a krajských voľbách. Z kedysi neobľúbeného politika sa stal jeden z najobľúbenejších, ktorý politiku výrazne ovplyvňuje. Ak by bol dnes na hrade proeurópsky Miloš Zeman, Špidla by bol úspešným premiérom. Takto sa však preniesla trauma aj dovnútra pretože odvtedy v podstate platí, že aj keď sa niečo odsúhlasí, nemusí to platiť. To vytvára chaos v strane.
Bol by Gross stále nádejným korunným princom, keby bol Zeman úspešným prezidentom a Špidla úspešným premiérom?
Ale áno, bol populárnym politikom.
Nebolo to len preto, že ta jeho popularita stála na tom, že je mladý a nepoznaný?
Tak určite. Popularita nie je odvodená od pracovitosti, od toho čo človek robí, ale aj toho, že politik nerobí nepopulárne opatrenia, že nemusí rozhodovať. U mňa, ako u ministra práce a sociálnych vecí, to nie je veľmi možné. Ak niečo dám, sú ľudia naštvaní, že dávam málo, ak nedám tak sú ľudia naštvaní, že som nič nedal. Už sa to odráža aj na pozícii Stanislava Grossa ako premiéra. Keď nemusel robiť vážne rozhodnutia bol populárny, keď ich začína robiť, popularita klesá. Opačné je to u prezidenta Klausa, ktorý žiadne rozhodnutia nerobí a jeho popularita je na maxime. Popularita je veľmi ošemetná záležitosť. Lenže politik nemôže vsádzať iba na popularitu. Musí sa riadiť hlavne zopdovednosťou a to sa niekedy vylučuje.
Politik by sa mal riadiť heslom, "dúfať v lepšie a očakávať horšie". Čo myslíte, aký vplyv by malo na ČSSD stiahnutie sa do opozície, a čo by malo v takom prípade ČSSD robiť?
Z hľadiska ozdravenia vnútra strany by jej to možno prospelo. Mnoho v ľudí by si spomenulo, ako sme si na schôdze nosili vlastný chlieb so salámou a kávu v termoske. Žili sme z normálnych platov a živili sme rodinu. Ale myslím, že to nebude také jednoduché. ODS ovláda všetky kraje, ovláda Senát, má tam skoro väčšinu, má prezidenta a ak vyhrá parlamentné voľby, nič im nebráni v tom, aby tu riadili niekoľko volebných období. Pre sociálnu demokraciu by to bol samozrejme veľmi veľký problém. Pretože vyhraniť sa v parlamente, kde budú komunisti, bude veľmi zložité. Oni totiž môžu sľúbiť vždy viac než my. Prepdokladajú, že to nikdy nebudú musieť plniť. A naša vládna skúsenosť hovorí, že nemôžeme sľubovať veci, ktoré nebudeme môcť plniť, lebo nesplnené očakávanie je horšie ako nesľúbiť nič. To je práve dôvod nášho neúspechu. O veciach hovoríme, ale nie sú naplnené. Naopak sme v úvode nášho vládnutia znížili pod tlakom partnerov majetkové dane, no ostatné veci nám už nepopdorili.
Poďme k problematike dôchodkov. Nielen vo Európe, ale aj v našom regióne sa diskutuje o potrebe systém dôchodkov reformovať. Používajú sa rôzne argumenty. Čo si o druhom kapitalizačnom pilieri myslíte?
Tu má naše ministerstvo, a aj sociálna demokracia, vlastnú predstavu. V zásade je potrebné udržať verejnoprávny systém priebežného financovania, čo je pre nás gro dôchodkového systému. Hoci útok, ktorý sa odohráva na nadnárodnej úrovni na jeden z posledných zdrojov, ktoré ešte nie sú sprivatizované, je veľmi silný. Vôbec sa nehrá o budúcnosť dôchodcov, alebo o budúcnosť mladých ľudí ktorí budú raz dôchodcami, ale o podiel na spravovaní donedávna verejných prostriedkov súkromnými spoločnosťami. Myslím že to je klamanie ľudí, keď tvrdia, že oni dokážu tieto peniaze natoľko zhodnotiť, že vyriešia problém dôchodkového zabezpečenia...
Okrem toho je zvláštne, že tieto spoločnosti ktoré rozprávajú o zhodnocovaní, investujú prioritne do vládnych dlhopisov...
Presne tak. Z dôvodu opatrnosti investujú do obchodov, garantovaných štátom, no ale tie majú nízky výnos. Nikto nechce povedať, že na to aby boli vyššie dôchodky, treba dať do systému oveľa viac peňazí. Radšej tvrdia, že to treba dať do privátnych fondov, aby sa mladí poistili, šetrili si na svoj dôchodok. Nerozprávame o tom, že to bude generácia, ktorá zaplatí dva systémy -- zaplatí dôchodky terajších dôchodcov, a zároveň si bude šetriť na svoj vlastný. Pri reforme vzniknú náklady, ktoré bude musieť niekto zaplatiť. Buď ich zaplatíme transparentne, ako napríklad vo Švédsku, kde vytvorili transformačný fond, vo výške stoviek miliárd korún, alebo povieme, že si 20-30 roční majú platiť na svoj vlastný systém a zároveň platiť na terajšie dôchodky". Ešte je tu možnosť Argentíny, o ktorej sa málo hovorí, kde jednou z príčin ekonomického krachu bola neschopnosť vyplácať dôchodky, keďže privátne fondy nemali príjmy. To nemôžeme v žiadnom prípade pripustiť. Je zaujímavé, že v tejto krajine už niekoľko rokov prebieha diskusia o tom ako má dôchodkový systém vyzerať, no žiadna z politických strán doteraz nehovorila o povinnom dôchodkovom pripoistení. Dnes som zaregistroval reči o dohode na spadnutí medzi sociálnou demokraciou a ODS o tom, že vznikne povinný súkromný pilier dôchodkového pripoistenia...
Bez vás? Vy ste o tom nevedeli?
Tak to píšu novinári. Púšťajú balóniky za pomoci rôznych finančných skupín, ktoré majú záujem z toho čo najviac odtrhnúť. Dôchodkové pripoistenie je istota. Získajú isté príjmy, a už vôbec nemusia garantovať, čo bude po tom. Za 20 a 30 rokov, keď sa bude mať vyplácať, ich nikto nebude stíhať. Vytvára sa tak istota veľkých výnosov a istých platov pre manažérov, ktorí budú peniaze spravovať.
Na Slovensku sa dôchodková reforma presadila sloganom "konečne si budete sporiť na svoj dôchodok" -- inak povedané "buďte sebeckí". Čo si o tom myslíte?
Už som to hovoril -- okrem toho, že si budú sporiť na vlastný dôchodok, zaplatia aj terajšie dôchodky. Je tiež treba pripomenúť, že priebežný a štátom garantovaný dôchodok prežil niekoľko desaťročí, niekoľko režimov a kríz, a dokázal sa s nimi vysporiadať. Nedávno sme v Čechách oslavovali 80. výročie nášho dôchodkového systému. Nechcem tvrdiť, že súkromné fondy musia byť každopádne neúspešné, ale priebežný systém tiež zúročuje prostriedky -- ako rastú platy ľudí odvádzajúcich prostriedky do sociálnej poisťovne, zvyšujú sa aj možnosti dvíhať dôchodky.
A čo starnutie obyvateľstva?
Spoločnosť predsa nemôže zostarnúť. A keby sa do dôchodkového veku dostalo povedzme 80 percent ľudí, tak to aj tak neutiahne žiaden systém. Na svete je ľudí dosť. Existuje migrácia a bohaté krajiny, budú potrebovať čím ďalej tým viac pracovníkov. Z menej bohatých budú prichádzať migranti. V Českej republike rátame s tým, že budeme musieť prijať tisíce migrantov lebo tí, ktorí sa za posledných 15 rokov nenarodili, sa už nenarodia, a výpadok produktívneho obyvateľstva bude treba kompenzovať. Na niektoré profesie, dokonca aj vysokoškolské, nie je dostatok pracovnej sily. Súvisí to s globalizáciou a prepojením sveta. Ešte pred druhou svetovou vojnou sa tvrdilo, že nie je možné, aby systém fungoval pri pomere dvoch pracujúcich ku jednému dôchodcovi. Vtedy bol pomer 15 ku jednému. Dnes vieme, že to možné je. Istá reforma je určite potrebná. Mladšej generácii treba dať možnosť, aby si mohla dobrovoľne, za daňového zvýhodnenia, priplácať na svoj dôchodok. Odložená spotreba je pre rozvoj ekonomiky dôležitá. Gro však musí byť garantované z jednotného systému. Otázku je nastavenie parametrov -- či má byť systém viac zásluhový, alebo sociálny.
Keď by sme chceli parafrázovať pravicové argumenty, tak mladá generácia nezaplatí za dva systémy, lebo diera sa vykryje z prostriedkov z privatizácie štátnych podnikov. Tu sa dostávame k ďalšiemu okruhu otázok. Čo si myslíte o tvrdení, že štát je zlý vlastník? Akú úlohu by mal zohrávať v ekonomike?
Určite by mal mať vplyv na odvetvia, ktoré sú viac-menej monopolné a ktoré sú sieťové. Pošta, energetika, železnice, cesty a podobne... Argument, že súkromný vlastník to bude spravovať lepšie, je nezmysel. Podľa mňa to nie je otázka formy vlastníctva. Okrem toho, všimnite si príklady, keď sa majetok privatizuje zahraničnými firmami, ktoré sú sami stopercentne, alebo väčšinovo vo vlastníctve štátu. Efektivita správy majetku nemôže byť odvodená od toho, či je to súkromný alebo verejný. Predsudky o štáte ako zlom vlastníkovi máme v sebe zakotvené ešte z obdobia komunizmu. Rovnako ako v iných firmách záleží na manažéroch. Ak majú súkromné firmy zlých manažérov tak skrachujú, a ak nemá štát úspešných manažérov, tak skrachuje takisto.
Rozprávali ste o Zemanovi ako o proeurópskom kandidátovi na prezidenta. Je Európsky faktor dôležitý pre sociálnu demokraciu? Hľadáte svoje podoby európskeho sociálneho modelu?
Samozrejme. Práve o tom máme v nedeľu zasadanie. Budúcnosť sociálneho modelu Európy a Lisabonská stratégia sú kľúčovými témami, ktorými sa zaoberáme. Existuje iniciatíva Veľkej Británie, ktorá tlačí na to aby sa zo stratégie vypustili sociálne aspekty, a že by sa Európa mala venovať iba ekonomike. To znamená demontáž európskeho sociálneho modelu, čo absolútne odmietam. Okrem toho, pri hľadaní sociálneho modelu by sme sa mali orientovať na krajiny, ktoré sú nám mentalitou a bližšie -- napríklad severské, nie anglosaské.
Dnes prebieha diskusia o Európskej ústave, diskutujú aj ľavičiari. Vo Francúzsku sa napríklad časť socialistov odmietla vysloviť v jej prospech, keďže im pripadala málo sociálna. Čo si myslíte o ústave vy?
Našim základným argumentom v prospech ústavy je, že ak chce byť Česká republika súčasťou skupiny úspešných a bohatých, tak sa musí podvoliť pravidlám, ktoré si tieto úspešné a bohaté krajiny stanovili ako základ. V Českej republike je diskusia o európskej ústave zaujímavá. Na jednej strane tu máme ODS a prezidenta Klausa, ktorí sú jednoznačne proti, aj keď podľa prieskumu sú ich voliči väčšinou za dokument. Na strane druhej tu je sociálna demokracia, ktorá má voličov rozdelených 50 na 50. Pokiaľ ide o sociálnosť, či nesociálnosť ústavy pre Európu, tá zopdovedá rozloženiu síl v dnešnej Európe. A tá je viac pravicová ako ľavicová.
Keď sme sa bavili o úspešnosti takých či onakých variantov transformácie, boli ste proti znižovaniu daní a oslabovaniu sociálnej ochrany, ako spôsobu dosahovania rastu. Súhlasíte potom napríklad s harmonizáciou daní a sociálnych štandardov v Európskej únii, ktoré by sociálnemu dumpingu zabránili?
Je to vec, ktorá by určite mala byť zvážená. Samozrejme s určitým prechodným obdobím. No boj proti daňovému a sociálnemu dumpingu je aj bojom za životnú úroveň obyvateľov, ktorí kvôli krátkodobému úspechu krajiny v konečnom dôsledku na daňovú súťaž doplácajú.
Idete sa do Bratislavy stretnúť sa s lídrom slovenskej ľavice Robertom Ficom. Čo bude obsahom vášho rokovania?
Jednou témou budú reformy ako také, ich dopad na sociálnu situáciu obyvateľstva. Takzvaná slovenská cesta je niekedy vysvetľovaná ako niečo dokonalé a preto sa idem na vlastne oči presvedčiť, ako to vlastne je. Okrem toho som rád, že na Slovensku vzniká silná sociálnodemokratická strana, keďže doteraz ľavica na Slovensku len priestor uvoľňovala. Je dobré, aby sme naviazali kontakty, ktoré môžu byť v budúcnosti inšpiratívne. Robert Fico sa zúčastní aj nášho zjazdu a tak ho chcem poinformovať o tom, aké diskusie ho tam budú očakávať.
Predseda Smeru bol už na vašom predchádzajúcom zjazde, no menej "oficiálne"...
Predtým boli našimi oficiálnymi partnermi SDĽ a SDSS. No stratili voličov a pristúpili k úspešnej strane a teraz si zas treba dať pozor, aby to nebola strana na jedno použitie. Aj to tom sa môžeme rozprávať. Stabilita politických strán je veľmi krehká, no je to aj problém politikov. Strany by nemali prispôsobovať svoj program momentálnej konjunktúre na trhu, ale mali by svoj tovar, teda program, podávať čitateľne, a nemeniť ho, nestrácať identitu. Vyjde vo stredu vo slovenskom týždenníku SLOVO
|
Narodil sa v roku 1956 v Hodoníne. Po štúdiu na Strednej priemyslovej škole elektrotechnickej v Brne vyštudoval elektrotechnickú fakultu Vysokého učení technického v Brne. Po pôsobení na niekoľkých postoch v odbore elektrotechniky sa v roku 1989 stal predsedom odborovej organizácie v Sigme Hodonín. V roku 1996 sa stal poslancom Poslaneckej snemovne za ČSSD, od júla 2002 je ministrom práce a sociálnych vecí Českej republiky. V súčasnosti je protikandidátom Stanislava Grossa na post predsedu ČSSD.
