23. 12. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
23. 12. 2003

Zeman v Bratislave: "Úspešnosť každej politickej strany je daná kvalitou programov, razantnou stratégiou a kvalitou osobností"

Politik má provokovať

reportáž a rozhovor s bývalým českým premiérom

Od 12. do 14. decembra sa v Bratislave konala Programová konferencia Mladých sociálnych demokratov. Okrem predsedov mimoparlamentných ľavicových strán či bývalého Dubčekovho spolupracovníka Ivana Laluhu bol medzi pozvanými hosťami aj bývalý český premiér a predseda ČSSD Miloš Zeman. Nečudo, že vystúpenia niekdajšieho prvého muža českej sociálnej demokracie vzbudili medzi diskutujúcimi najväčšiu pozornosť. Miloš Zeman totiž neraz veľmi presne vystihol súčasný stav slovenskej ľavice. Dokázal nahlas pomenovať mnohé problémy, o ktorých sa spravidla iba šepká v kuloároch. Jeho vyjadrenia neboli ani iróniou, ani nekonštruktívnou kritikou, ale hlboko pravdivou analýzou faktov, okorenenou bonmotmi jemu vlastnými. Rozhovor viedli Martin Muránsky a Ivan Štefunko.

Ísť vláde po krku

Hneď v úvode svojho expozé český expremiér odbúral základný mýtus, že Slovensko je krajina špecifická, a teda nijaká analógia s inými štátmi neprichádza do úvahy. "Slovensko je krajina ako každá iná. Nie ste ani pupok sveta, ani periféria," zdôraznil. Ak vezmeme do úvahy, že Česko a Slovensko spája dlhé obdobie existencie spoločného štátu, vyznieva Zemanovo tvrdenie nanajvýš logicky. Na Slovensku sa neúspech ľavice v porovnaní s Čechami často ospravedlňuje nevybudovanou tradíciou. "Je to všeobecná ilúzia," oponoval Miloš Zeman. "ČSSD mala začiatkom deväťdesiatych rokov okolo 5 percent a s tým dieru do sveta neurobíte. Ľavý blok mal vtedy okolo 13 percent a napriek niektorým názorom ČSSD s ním odmietla vstúpiť do koalície. O pár rokov neskôr mala ČSSD aj Ľavý blok po 13 percent a v roku 1998 ČSSD vyhrala voľby. KSČM mala stále 13 percent."

V roku 1993 sa v sociálnej demokracii vytvorilo hnutie, ktoré hovorilo o potrebe zmeny. "Začal sa spor medzi konsenzuálnym a konfliktným prístupom. Konsenzuálna časť hovorila, že to bude robiť rovnako ako ODS, ale sociálne únosnejšie. Niečo ako ODS s ľudskou tvárou. Druhý prúd (vrátane mňa) hovoril, že to budeme robiť inak, ale musíme povedať ako. Nebudeme len kritizovať." Z toho vzniklo povestné heslo nového vedenia z roku 1993 -- ísť vláde po krku. "Malo to výhodu: zaryje sa pod kožu a je ľahko zapamätateľné. Je síce omylom pripisované mne, ale už dávnejšie ho použil podpredseda britských labouristov."

Tu sa jasne začal profilovať tzv. konfliktný štýl politiky Miloša Zemana. Ako sa neskôr ukázalo, veľmi úspešný. Jeden z predchádzajúcich lídrov ČSSD Drobeček presadzoval skôr stratégiu založenú na konsenzoch: "Čo keby ste nám dali nejaké miestečko? To by nám urobilo dobre a tých našich pár poslancov by hlasovalo s vami. Prinajhoršom by sme kritizovali kravatu a košeľu predsedu ODS." Ako poznamenal bývalý predseda ČSSD, nemožno sa čudovať, že sociálnu demokraciu takmer nikto nevolil. Ak existovali dve podobné strany, ľudia volili radšej "kováře" ako "kovaříka".

Bývalý predseda českej vlády postavil svoj príspevok do diskusie o pozícii sociálnej demokracie na teórii konfliktu. Základ úspechu tvorí razantná politika a správne cielená kritika. Dôsledkom snáh o dosiahnutie konsenzu podľa jeho názoru je, že ľavica vystupuje iba ako umiernená odnož pravice. Práve preto sa politik nemôže páčiť každému. Ani tieto slová nie sú na míle vzdialené od slovenskej reality. Keď vezmeme do úvahy, že v ostatných parlamentných voľbách mnohí slovenskí voliči uprednostnili pred sociálnou demokraciou práve stredopravú SDKÚ, je na mieste otázka, kde sa stala chyba. Ak chce ľavica naozaj osloviť, nemôže ustavične tvrdiť: Chceme robiť to isté, čo oni, len trochu inak, sociálnejšie. Potom nie div, že slovenský občan v reáli nevidí rozdiel medzi ľavicou a pravicou. Strany, ktoré sa s obľubou pýšia prívlastkom sociálnodemokratická, musia v prvom rade ponúknuť vlastné riešenia ekonomických, sociálnych a politických problémov. Ľavica musí do slovenskej politiky čím skôr priniesť celkom inú víziu spoločnosti, postavenú na celkom iných hodnotách, aké vyznávajú konzervatívci či neoliberáli. Vedomie, že takémuto programu by netlieskal Ivan Mikloš ani Ľudovít Kaník, by malo byť skôr povzbudením než odrádzajúcim faktorom. "Keby ma volil podvodník Viktor Kožený, asi by som sa pýtal sám seba, čo robím zle," dodal Zeman.

Priznajte si: slovenská ľavica nemá osobnosti

Rovnako brilantne bývalý šéf ČSSD zmietol zo stola aj miestami až absurdne pôsobiace výhovorky, ktorými si mnohí sami pre seba ospravedlňujú vlastné chyby. Vyhlásiť, že za neúspech sociálnodemokratickej politiky na Slovensku môže nejednotná pravica a neprajní novinári, je prinajmenšom alibistické. Je to, ako povedať po prehratom hokejovom zápase, že zlý súper nás nenechal vyhrať. "Ubezpečujem vás, že to bude konkurencia robiť vždy. Vždy sa vás bude snažiť zlikvidovať."

Skutočný problém tkvie podľa Zemana v samotnej ľavici a v jej neschopnosti presadiť sa. Ako svojho času povedal, "jediný, kto môže poraziť sociálnych demokratov, sú sociálni demokrati". Miloš Zeman veľmi razantne a bez okolkov pomenoval aj z jeho pohľadu kľúčový kameň úrazu, na ktorom sociálna demokracia na Slovensku stroskotáva. Je ním chýbajúca osobnosť. "Slovenská ľavica nemá osobnosti. Priznajte si to, vy ich nemáte." Dobrý politik by mal podľa neho najprv niečo riadiť, napríklad obec, samosprávny kraj alebo firmu. "Kandidujte na starostov, primátorov a potom sa ukáže, čo je za vami." Ak je niekto populárny umelec alebo dobrý vedec, nie je to ešte zárukou, že vie robiť politiku. Osobnosť nie je ani človek, ktorý vyhráva ankety obľúbenosti. Podľa českého expremiéra "osobnosť má hrany, osobnosť zraňuje".

Zničte spojencov

Miloš Zeman sa nevyhol ani téme nejednotnosti ľavicových strán. "Čím viac je sociálnodemokratických strán, tým je sociálna demokracia slabšia," vyhlásil. Ocenil iniciatívu Mladých sociálnych demokratov, ktorí sa na rozdiel od svojich starších kolegov dokázali spojiť. Jedným z prvých krokov povestnej zemanovskej stratégie bolo zničenie konkurencie vo vlastných radoch. "Ak máme byť konkurencieschopní, nemôžeme mať armádu roztrieštenú na niekoľko strán." Po zničení všetkých vnútorných súperov sa Miloš Zeman zameral na ďalšie ľavicové politické strany alebo skôr straničky. "Bolo treba dať schopným funkcionárom týchto strán posty u nás. Nijaké lukratívne, pretože sme boli opozičná strana. Ponúkli sme zodpovednú prácu a prácu na programe." Takto zlikvidovali Stranu ľavého bloku, Stranu demokratického socializmu, Stranu zelených, Stranu priateľov piva, Nezávislú erotickú iniciatívu a ďalších. "Pokušenie byť partikulárnou stranou je veľmi silné. Takéto malé strany však nemajú komplexný program. V tomto zmysle má všeľudová strana význam. Dôraz ochrany menšín je lepší, ak ste schopní pomôcť všetkým menšinám."

Vo vzťahu ku konkurencii bývalý český premiér varoval pred strachom z Roberta Fica, ktorý pramení z nedostatku sebadôvery niektorých politikov. "Vyvarujte sa politikov, ktorí trpia pocitom menejcennosti, pretože je to smrteľná choroba," zdôraznil. Je to svojím spôsobom paradox, pretože na Slovensku sme si skôr zvykli počúvať ustavičné varovania pred priveľkými ambíciami a nie pred ich nedostatkom. Žeby mali niektorí slovenskí politici naozaj strach, že ich niekto zatieni svojimi schopnosťami?

Koaličný partner alebo úhlavný nepriateľ?

V roku 1998 mali českí sociálni demokrati teoretickú možnosť uzavrieť koalíciu s komunistami a mať tak 101 hlasov, čo Miloš Zeman odmietol. Pri tejto príležitosti citoval Mečiara, ktorý svojho času definoval tri stupne nepriateľov: nepriateľ, úhlavný nepriateľ a koaličný partner. "Koalícia by sa skôr rozpadla, ako by začala poriadne fungovať. Malé strany by nás vydierali."

"Ďalšou úlohou bolo zlikvidovať Sládka." Vyhlásil teda, že "republikáni sú v skutočnosti sociálni demokrati, len majú na čele šialenca". Odkázal im: "Republikáni, poďte domov, my vás skultivujeme. Najjednoduchšia cesta, ako znemožniť oponenta, je nechať ho, nech sa znemožní sám. Preto ak máte oponentov, nechajte ich pôsobiť. Bežne na to stačí jedna, dve televízne diskusie. U Sládka to chcelo diskusií päť, ale podarilo sa."

Hoci počas pôsobenia Miloša Zemana v kresle českého premiéra mali mnohí výhrady k štýlu jeho vystupovania a vyčítali mu nedostatok politického taktu, úspechy jeho politiky sú nesporné. Zo strany, ktorá sa začiatkom deväťdesiatych rokov potácala na prahu zvoliteľnosti, sa pod jeho vedením stal najsilnejší subjekt českej politickej scény. Prinajmenšom v tom by mohol ísť slovenským reprezentantom sociálnej demokracie príkladom.

Miloš Zeman sa v diskusii nevyhol ani komentovaniu aktuálnych otázok týkajúcich sa ČSSD. "Štafetu už dnes nesie niekto iný. Ak ste opojený mocou a radujete sa z toho, že sedíte vo vládnej vile a zradíte program, skončíte. Čo je horšie, skončí aj strana. ČSSD nemá monopol na ľavicového voliča."

Zemanove slová adresované slovenským ľavičiarom nemali ambíciu zapáčiť sa. Svojou provokatívnosťou mali byť skôr podnetom na zamyslenie sa. Ich výpovedná hodnota je o to vyššia, že boli vyslovené človekom, ktorý nie je vo vzťahu k politickým udalostiam na Slovensku zaťažený sentimentom, emóciami, či traumou z vlastného neúspechu. Ostáva nám teda veriť, že tí, ktorých sa kritika Miloša Zemana týka, si z nej zoberú ponaučenie.

Zemanove bonmoty

"Kto vie, ten to robí. Kto nevie, píše. Kto nevie písať, ten prednáša na vysokej škole."

"V Čechách je veľa ľudí, ktorí mi radili, ako politiku robiť. To je ako chirurg, ktorému umrú všetci pacienti na operačnom stole, a on napíše knihu, ako operovať."

"Program píšu ľudia, nebol nám zoslaný mimozemskou civilizáciou."

"Program politickej strany napíšete za jedno popoludnie."

"KSČM je oproti slovenskej KSS liberálnou stranou."

"O vtedajšom predsedovi odborárov novinári písali, že ho Zeman láka do spálne. Ja som mu na to povedal, že ho už mám v obývačke a dvere do spálne sú jemne pootvorené."

"Remeslu politika sa treba učiť. Ak sa vzdelávate napríklad v paleontológii, neznamená to, že máte kvalifikáciu byť politikom. Ja som bol prognostik, ale pochopil som, že kým nemám za sebou stranu, nedá sa to realizovať."

"Strana, ktorá nemá nepriateľa, je strana bezmocná. Umenie je vybrať si dobrého nepriateľa."

"Politik má provokovať. Neverte, že zo škaredého káčatka vyrastie labuť. A určite nerobte labute zo šedivých myší. Tie sa väčšinou potom stanú potkanmi."

"Vybuduj klub, vyhoď neschopného predsedu, vybuduj kraj a vyhoď neschopného predsedu."

"Ak budete komunistov zatvárať do geta, pomôžete ich rozvoju. Pretiahnite do vlastnej strany ich najinteligentnejších ľudí. Ak chcete zničiť komunistickú stranu, nebuďte antikomunistickí."

Dane sú prejavom solidarity v danej spoločnosti

Možno vás označiť za tzv. vyslúžilého politika alebo sa ešte vrátite do politiky?
Určite sa nevrátim. Cítim sa ako šťastný a spokojný dôchodca, pretože ľudský život má tri základné fázy. V prvej sa učíte, aby ste niečo vedeli, v druhej pracujete, aby ste predviedli, že to skutočne viete a máte nejaké výsledky, a v tretej máte už právo venovať sa sebe samému, teda odpočívať. Ja som v tej tretej fáze.
Znamená to, že o politike len čítate?
Prečo by som čítal len, či predovšetkým o politike. Čítam najmä historickú literatúru, literatúru faktu, ale aj beletriu vrátane science fiction. Okrem toho mám chalupu, ktorá bola postavená v roku 1564, v krásnom prostredí Českomoravskej vysočiny, kde v zime absolvujem výlety na bežkách, v lete na bicykli. Hneď za chalupou je druhý najväčší rybník na Vysočine, po ňom jazdím na nafukovacom člne a je mi dobre. Pravda však je, že predtým bolo potrebné absolvovať tie dve fázy, o ktorých som už hovoril.
V čom vidíte faktory úspechu sociálnej demokracie pod vaším vedením? Čo ste museli urobiť?
Myslím si, že tie faktory boli tri: potrebujete dobrý program, potrebujete razantnú, nie príliš umiernenú politickú stratégiu a potrebujete výrazné osobnosti. Pretože razantná stratégia sa musí robiť výraznými osobnosťami, zatiaľ čo tá umiernená osobnosti ani veľmi nepotrebuje.
Koho môžete okrem seba označiť za razantnú osobnosť súčasnej sociálnej demokracie?
Ako som teraz počul z druhej ruky o razancii slovenských ľavicových politikov, myslím si, že je to Robert Fico.
Preto, že je to politický líder, ktorý robí z politiky to, čo má byť?
V každom prípade je to relatívne úspešný politický líder a v politike, ako v ktoromkoľvek inom smere, rozhodujú výsledky.
Aj pri programovo orientovaných sociálnodemokratických stranách rozhodujú iba výsledky?
Samozrejme.
Nič iné?
Každý neúspech, ako hovoríme my v Čechách, sa dá "obkecať". Ale normálni ľudia "obkecávanie" neznesú. Buď výsledky máte, alebo nemáte. Buď postavíte dom a ten dom stojí, alebo postavíte dom, ktorý spadne, alebo dokonca nepostavíte nijaký dom. Murár, ktorý dom nepostaví, sa síce môže vyhovárať na tisíce prekážok, je tu však na to, aby ten dom postavil. Keď to nevie, tak nech ide od toho.
Vo vašich očiach teda Slovensko disponuje štandardnou sociálnodemokratickou stranou, ktorá sa volá Smer?
To som nepovedal. Vy ste sa ma pýtali, či je Robert Fico razantný politik. Ja som vám odpovedal kladne. A pokiaľ ide o to, či je sociálnodemokratický politik, to by som musel študovať program Smeru. Priznám sa, že ten program nepoznám, a preto na túto otázku nemôžem odpovedať.
Ako si predstavujete budúcnosť slovenskej sociálnej demokracie?
Povedal som, že úspešnosť každej politickej strany je daná kvalitou programov, razantnou stratégiou a kvalitou osobností. A čím viac je v danej krajine sociálnodemokratických strán, tým slabšia je sociálna demokracia.
Mnoho našich čitateľov je z Čiech a z prostredia sociálnej demokracie, preto sa spýtame aj za nich: Ktoré hlavné výhrady máte k dnešnej koaličnej vláde v Čechách? Povedali ste, že koaličná vláda je zlým riešením. Čo mal teda víťaz volieb robiť?
Myslím si, že variantom bolo pokračovanie menšinovej jednofarebnej vlády sociálnej demokracie. Tento variant sa osvedčil počas minulých štyroch rokov, a pretože vláda rieši celý rad opatrení exekutívne a nie prostredníctvom parlamentu, čo je asi 80 percent všetkých rozhodnutí prijatých vládou, až tak veľmi neprekážalo, že išlo o menšinovú vládu. Najmä, keď dokázala komunikovať s parlamentnými stranami a ich predstaviteľmi. Toto som od začiatku navrhoval ako alternatívu dnešnej koaličnej vlády.
Čo by ste dnes robili inak ako v časoch vášho aktívneho politického pôsobenia?
Každý človek sa dopúšťa chýb a ja som tiež len človek. Napríklad nebolo dobré, keď som v priebehu svojho funkčného obdobia súhlasil so znížením dane z príjmov právnických osôb na 31 percent z vtedajších 38 percent, o to viac dnes nesúhlasím s ďalším znížením na 24 percent.
A čo hovoríte na jednotnú 19-percentnú slovenskú daň? Týka sa tak DPH, ako aj dane z príjmov právnických i fyzických osôb.
Je to o miere solidarity v danej spoločnosti. Rovná daň je antisolidárna, takže politické strany, ktoré majú antisolidárny program, ju logicky presadzujú. Skutočné sociálnodemokratické by ju mali odmietnuť, a to predovšetkým preto, lebo výrazne znižuje príjmy do štátneho rozpočtu, a tým zužuje aj objem prostriedkov na sociálnu pomoc.
Aj v agende 2010 sa výrazne znižuje horná hranica dane.
Vyspelé krajiny EÚ majú daň z príjmu približne o desať percent vyššiu, ako ju máme my, a to nehovorím o Slovensku. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.
Slovenská vláda tvrdí, že to robí kvôli zahraničným investorom.
Seriózny zahraničný investor samozrejme zvažuje daňovú záťaž. Ale je to iba jeden z faktorov, ktorý berie do úvahy. Rozhodne však nie je jediný a domnievam sa, že ani dominujúci.
Myslíte si, že Slovensko robí nelojálnu konkurenciu krajinám zo strednej Európy tým, že znižuje dane? Nejde o akýsi ekonomický či sociálny dumping?
Takto sa to nedá označovať, pretože každá krajina má právo určovať výšku svojich daňových sadzieb samostatne. Znovu opakujem, veľký vplyv na zahraničné investície to nemá, je to skôr prejav vnútroštátnej ekonomickej politiky, ktorá je vždy, podľa toho, či vládne pravica alebo ľavica, charakterizovaná určitou mierou solidarity. Na rozdiel od progresívnej dane z príjmov, ktorá je solidárna a ktorá je vo väčšine krajín EÚ, tak v tomto prípade ide o antisolidárnu daň.
V Čechách sa na rozdiel od Slovenska v súvislosti so vstupom do EÚ prejavuje omnoho väčšia miera euroskepticizmu.
Česi boli vždy skeptický národ, dodal by som zdravo skeptický, takže na tom nevidím nič zlé. Spomeňte si na staré rímske heslo De omnibus es dubitendum -- O všetkom treba pochybovať.
Práve finišujú predstavy o budúcnosti EÚ. Ste federalista?
Áno, som federalista. Domnievam sa, že budúcnosť EÚ skutočne spočíva v súštátí. Je žiaduce, aby EÚ mala jednotnú zahraničnú i bezpečnostnú politiku. A integračný proces je toho predzvesťou.
Ale to je v konflikte napríklad s harmonizáciou daní.
Podobne ako vznikla jednotná mena, tak raz dôjde aj k harmonizácii daní. A mne to prekážať nebude. Naopak, potom si budú jednotlivé krajiny navzájom konkurovať rôznou produktivitou práce a tú harmonizovať nemôžete nijakým nariadením. Viac-menej, pokiaľ nie je harmonizácia daní, tak považujem za celkom legitímne, aby krajiny EÚ využívali rôzne daňové sadzby na presadzovanie svojej politiky.
Ako ste vnímali rozličný postoj európskych krajín k irackej kríze?
Vychádzam z českej histórie, či vtedy ešte československej histórie, keď sa preventívnym útokom proti Hitlerovi mohlo predísť druhej svetovej vojne, pričom najvhodnejší čas bol v roku 1936, keď Hitler obsadzoval Porýnie. Z tohto dôvodu preventívna vojna proti nebezpečnej diktatúre nie je nič, čo by ma znepokojovalo.
Existuje však rozdiel medzi preventívnym úderom a preventívnou vojnou, ktorú môžete kedykoľvek a komukoľvek vypovedať bez ohľadu na záujmy ostatných.
Bol by som samozrejme rád, keby bola túto akciu voči Iraku odsúhlasila Bezpečnostná rada OSN. Ak však ide o útok voči evidentnej diktatúre, nikto nepochybuje o tom, že Saddám Husajn bol zvlášť krvavý diktátor, tak si myslím, že tá námietka nie je relevantná. Relevantná by bola vtedy, ak by išlo o útok proti demokratickému štátu, ktorý by mal iné názory na niektoré otázky, než iný demokratický štát. Ale to nebol prípad Iraku.
Nemyslíte si však, že táto vojna spôsobila skôr opak, ako stabilizovala pomery na Blízkom východe?
Saddám bol zvrhnutý -- to je fakt číslo jeden. Bola ustanovená vládna rada -- to je fakt číslo dva. Počas jedného roka tam má dôjsť k voľbám -- to je fakt číslo tri. Nebol by som netrpezlivý a nečakal by som výsledky okamžite. Všetky výsledky sa dostavujú až s časovým oneskorením. Treba byť trpezlivý, kým sa situácia stabilizuje.
Ako sa v kontexte s Irakom pozeráte na európsku zahraničnú politiku -- má mať Európa samostatné vojenské sily, nezávislé od NATO, alebo sa má formovať európska nezávislá zahraničná vojenská politika v rámci NATO?
Dnes je NATO tvorené na jednej strane Spojenými štátmi a na druhej strane zhruba osemnástimi ďalšími členmi. Zatiaľ čo symetrickejší model by spočíval v tom, že by ho tvorili na jednej strane Spojené štáty, samozrejme vrátane Kanady, a na druhej strane EÚ. Bolo by to stále NATO, ale tie dva piliere by boli vyvážené.
V genealógii vzťahov Spojené štáty a Európa zohrala prvú veľkú úlohu balkánska kríza a ešte dnes sa stále prehodnocujú následky toho, čo sa na Balkáne dialo. Myslíte si, že vtedy bolo rozhodnutie vojenskej intervencie tým správnym rozhodnutím?
Bol som za akciu proti Saddámovi Husajnovi, bol som za akciu v Afganistane, bol som proti balkánskej vojne. Vždy som verejne hovoril svoje dôvody. Podpora kosovských Albáncov vedených tzv. Kosovskou oslobodeneckou armádou otvorila cestu do Európy islamskému fanatizmu, pretože UČK je militantná fundamentalistická organizácia, o ktorej sa tvrdí, že je financovaná z organizovaného zločinu, konkrétne z narkomafie.
Nemyslíte si, že celý teroristický fenomén získa na razancii práve vďaka tomu, že nepriateľ je teraz známy, volá sa americko-kresťanská civilizácia?
Chcete povedať, že pred útokom na Irak nemala al-Káida známeho nepriateľa, t. j. Spojené štáty?
Ten dôvod nebol taký explicitne vyostrený, ako je dnes.
Chcete povedať, že teroristický útok na dvojičky bol tbezdôvodný?
Nerozšíril však tento typ vojenskej agresie na Blízkom východe fenomén terorizmu do takej miery, že dnes sa naozaj stáva nebezpečný?
Naopak, oslabilo to základňu teroristických organizácii vrátane al-Káidy, pretože Irak bol teroristický režim, on terorizoval predovšetkým svojich vlastných obyvateľov a susedné štáty, napríklad Kuvajt.
Ste politik, ktorému sa podarilo nadviazať dialóg s odborármi vo vašej krajine. A ten nebol v Čechách práve jednoduchý. Ktoré kroky viedli k zblíženiu ľavice a odborov?
Je potrebné, aby odboroví funkcionári mali možnosť pôsobiť v sociálnej demokracii, a to nielen ako radoví členovia, ale aj ako poslanci. To sa aj stalo. Ak totiž chcete niekoho získať, musíte mu dať priestor na uplatnenie. Som veľmi rád, že dnešný predseda odborov je sociálny demokrat.
Máte predstavu, prečo sa tento spôsob uplatnenia odborov v rámci ľavice na Slovensku zatiaľ nepodaril?
Áno, ide o neschopnosť tých, ktorí mali tento kontakt zaistiť.
Vráťme sa ešte k irackej kríze. Nemáte pocit, že Američania v Iraku vyhrali vojnu a prehrali mier?
V otázkach na irackú krízu som vám jasne povedal svoj názor. Viac-menej si myslím, že musí byť istá proporcionalita. Z hľadiska významnosti a z hľadiska vecí, ktoré môžete reálne ovplyvniť, napríklad v oblasti sociálnej demokracie, by som rád citoval jednu modlitbu, i keď som ateista: Bože, daj mi odvahu, aby som ovplyvňoval veci, ktoré ovplyvňovať môžem. Bože, daj mi pokoru, aby som sa nesnažil ovplyvňovať veci, ktoré ovplyvňovať nemôžem. Bože, daj mi múdrosť, aby som rozoznal medzi prvým a druhým.
                 
Obsah vydání       23. 12. 2003
23. 12. 2003 Proglas
23. 12. 2003 Jiná vánoční a novoroční vydání Britských listů
28. 12. 2003 Paul Bremer "odmítl" Blairovo tvrzení o iráckých ZHN
26. 12. 2003 Při zemětřesení v Íránu "zahynulo 20 000 lidí"
28. 12. 2003 Datle nad Saddámovým příklopem skutečně visí i v prosinci
28. 12. 2003 Fundamentální člověčí touhy Zdeněk  Bárta
25. 12. 2003 R.I.P. pro "svíčkové" demonstranty Štěpán  Kotrba
25. 12. 2003 Českou televizi podpořilo na Boží hod vpodvečer jen sto lidí
25. 12. 2003 Bush rozeslal 1,5 milionu vánočních přání
25. 12. 2003 Jan Pavel II. odsoudil "terorismus"
24. 12. 2003 Vánoční přání ve stovce jazyků a nářečí
24. 12. 2003 Britská vláda: "Saddámovi lživě tvrdili podřízení, že má ZHN"
23. 12. 2003 Vánoční příběh: Každý dobrý skutek bývá po zásluze potrestán? Petr  Lébr
23. 12. 2003 Miloslav Vlk: Žena je jen schránkou pro nenarozeného člověka
27. 12. 2003 Jak čeští studenti rozčílili vatikánský rozhlas
23. 12. 2003 Předvánoční skandál v Británii: Je zákon EU o ochraně osobních údajů nebezpečný?
23. 12. 2003 Vyvrácení práva na práci: Právo na lenost
24. 12. 2003 Mikuláš Hrozný Szilárd  Podmaniczky
23. 12. 2003 Bydlíme dráž než v EU Radek  Mokrý
23. 12. 2003 Kolosy válcují knihkupce Radek  Mokrý
23. 12. 2003 Čapek a Beneš - boj za svobodu ducha a srdce Věra  Olivová
23. 12. 2003 Dopis poslancům Karel  Čapek
23. 12. 2003 Máme ještě záchrannou službu? Petr  Jánský
23. 12. 2003 Záchranné služby jezdí různě
23. 12. 2003 Kdo zaznamená naši dobu?
23. 12. 2003 Ako možno vyhrať šťastie Marta M. Hillová
23. 12. 2003 Musíme nájsť spôsob, ako zastaviť vietor
23. 12. 2003 Politik má provokovať Ivan  Štefunko, Martin  Muránsky, Michal  Feik, Jaroslav  Hrenák
23. 12. 2003 Slobodomurárske tajomstvo Táňa  Jajcayová
23. 12. 2003 Zatracený datle
20. 12. 2003 Saddámovo zatčení: Datle v prosinci?
21. 12. 2003 Sunday Express: Saddáma zajali Kurdové, nikoliv Američané
21. 12. 2003 Saddám měl být zadržen kurdskými jednotkami, zdrogován a poté vydán Američanům Josef  Brož
22. 12. 2003 Ad datle: Proč nekontaktujete odborníky?
22. 12. 2003 Ad datle: Byl Saddám zajat v červenci? Jan  Čulík
16. 12. 2003 Tip na vánoční dárek: nový výbor z Britských listů
23. 12. 2003 Světová obchodní organizace: stále na rozcestí Ludmila  Štěrbová
22. 12. 2003 České školství se už nemá kam dál rozkládat Hynek  Hanke
22. 12. 2003 Je české školství skutečně tak mizerné? Ivo  Poláček
22. 12. 2003 Předvánoční úvaha o institutu milosti Zdeněk  Jemelík
22. 12. 2003 Teze averroistické
20. 12. 2003 Vykašlete se na New York, nakupte vánoční dárky v Bratislavě,
22. 11. 2003 Adresy redakce
30. 11. 2003 Hospodaření OSBL za listopad 2003
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Redakční výběr nejzajímavějších článků z poslední doby RSS 2.0      Historie >
23. 12. 2003 Politik má provokovať Martin  Muránsky, Michal Feik, Jaroslav Hrenák
23. 12. 2003 Vánoční příběh: Každý dobrý skutek bývá po zásluze potrestán? Petr  Lébr
23. 12. 2003 Miloslav Vlk: Žena je jen schránkou pro nenarozeného člověka   
23. 12. 2003 Politik má provokovať Ivan  Štefunko
22. 12. 2003 České školství se už nemá kam dál rozkládat Hynek  Hanke
22. 12. 2003 Z tunelu do tunelu Ivan  Hoffman
22. 12. 2003 Digitální politikum - aneb říkají-li dva totéž, bývá to většinou totéž Štěpán  Kotrba
21. 12. 2003 Sunday Express: Saddáma zajali Kurdové, nikoliv Američané   
20. 12. 2003 Vykašlete se na New York, nakupte vánoční dárky v Bratislavě,   
20. 12. 2003 Saddámovo zatčení: Datle v prosinci?   
19. 12. 2003 Nejpřísnější právo může znamenat i největší bezpráví Jiří  Dolejš
19. 12. 2003 Zapatisté v Mexiku: deset let revoluce Ondřej  Slačálek, Alice Dvorská