Na druhej strane stojí trpaslík. Irak, ktorý má približne desaťkrát menej obyvateľov a omnoho menšiu rozlohu, ako USA. Krajina je už dlhé roky zmietaná ekonomickými problémami. A predsa sa sužovaný ľud krajiny statočne bráni v nerovnom boji proti arogantnému agresorovi! Už tento fakt si zaslúži úctu a obdiv! Priznám sa bez akéhokoľvek mučenia, že ma takýto vývoj situácie príjemne prekvapil. Nie kvôli Saddámovi Husajnovi! Aby bolo hneď na začiatku jasné, nemám záujem obhajovať Saddáma Husajna! Obhajujem iracký ľud, ktorý už roky trpí a teraz sa jeho utrpenie vinou barbarskej anglosaskej agresie ešte znásobilo! Z pohľadu irackého ľudu je spojenecká koalícia na čele so Spojenými štátmi agresorom a tento moment legalizuje akékoľvek formy odporu irackých obyvateľov.

Yenkeeovia na čele koalície s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrajú v Iraku, ale prehrajú na celom svete! Ba dokonca aj doma, v samotnej Amerike! Táto vojna predznamená postupný, ale neodvratný zánik americkej svetovej hegemónie.

Američania vlastne zbabrali čo mohli. Svojím arogantným počínaním proti sebe popudili celý svet. Obišli OSN a porušili medzinárodné právo. Tým dosiahli, že celý svet na nich poukazuje ako na agresorov. Namyslení superhlupáci ako G. Bush. D. Rumsfeld, Colin Powell a iní urobili Amerike takú dokonalú antipropagandu, že ani všetci najhorší nepriatelia USA dokopy by nedokázali vyvolať vo svete také tsunami antiamerikanizmu, ako títo obmedzenci v službách superveľmoci. Dokonca ešte aj irackí odporcovia Husajna odsudzujú Američanov ako agresorov!

Američania popudili proti sebe aj bývalých spojencov v západnej Európe a narušili transatlantické väzby. Práve pod dojmom vojny v Iraku si Európa uvedomuje hrozbu amerického hegemonizmu a zákonite si buduje vlastné ochranné mechanizmy. V tejto situácii stráca pakt NATO svoje opodstatnenie. NATO totiž spája poväčšine mierumilovné štáty s "najúspešnejším" agresorom všetkých čias, USA. Lenže Európa už chce ísť vlastnou cestou a skôr či neskôr ňou určite pôjde.

Nemožno tak celkom súhlasiť s tvrdením, že Irak rozdelil Európu. Aj keď Anglosasov podporili vlády niektorých európskych štátov, verejná mienka obyvateľov týchto krajín sa silne antiamerikanizovala a tento moment sa stane katalyzátorom formovania silnej, suverénnej Európy. Aj na Slovensku podporuje Američanov iba nepatrná časť obyvateľstva.

V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že slovenská vláda a parlament, v ktorých väčšina servilných proamerických politikov podporila americkú agresiu v Iraku, patria podľa prieskumov verejnej mienky medzi najnedôveryhodnejšie slovenské inštitúcie. Prím vedie Mikuláš Dzurinda, ktorému už niekoľkokrát vyslovila nedôveru približne polovica respondentov! Drvivá väčšina Slovákov anglosaskú agresiu v Iraku čo najrozhodnejšie odsudzuje!!!

Avšak nielen Európa pôsobí vrásky na čele americkým jastrabom. Je tu aj Ázia, v ktorej sa formuje nová mohutná hrozba pre americkú hegemóniu. Okrem Číny, ktorá je už stabilne protiváhou americkej politiky sily, sú tu aj ďalšie štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, napr. Pakistan. Na kľude Američanom nepridáva ani KĽDR. A to už ani nehovorím o tom, že vojna v Iraku posilní averziu moslimov voči USA. Nechcem byť zlým prorokom, ale obávam sa, že to, čo sa v USA stalo 11. septembra 2001, bolo len slabým odvarom toho, čo ešte bude nasledovať. Potom už ostane Američanom len modliť sa k Bohu. Silne však pochybujem o tom, že Boh bude stáť pri Amerike, keďže americkí predstavitelia ignorovali výzvy pápeža a predstaviteľov svetových cirkví na odvrátenie vojenského konfliktu v Iraku! Obávam sa, že na strane Američanov bude stáť leda tak jeho veličenstvo Satan. A naozaj si neviem ani len predstaviť, ako Satan pomôže Američanom!

Vojna bude celkom určite začiatkom konca americkej globálnej hegemónie. Spojené štáty sa dostávajú do čoraz výraznejšej medzinárodnej izolácie a to je moment, ktorý má svoje pozitíva i negatíva. Vytvára sa vyvážený mnohopolárny svet, čo spôsobí otupenie americkej agresivity. Nové usporiadanie sveta však prináša aj hrozbu nových pretekov v zbrojení. Takúto tendenciu už ohlásil ruský prezident Vladimír Putin a v podobnom duchu sa vyjadrili aj čínski, francúzski a nemeckí predstavitelia. Tento trend zrejme výrazne posilní amerických konkurentov. Keďže sa Spojené štáty dostávajú sa do medzinárodnej izolácie, z nových pretekov v zbrojení budú ťažiť predovšetkým ruské, čínské a západoeurópske zbrojovky. Tento vývoj prinesie isté oživenie ekonomík v týchto krajinách.

Naopak, Spojené štáty strácajú dych. Ani vojenskopriemyselný komplex, ktorý má veľký vplyv na vývoj americkej ekonomiky, nemôže priniesť dlhodobé oživenie hospodárstva. Vojenské agresie sú totiž dvojsečnou zbraňou. Najviac na nich profituje vojenskopriemyselný komplex, tento parazit americkej spoločnosti. Vojna síce prináša čiastočné oživenie celého hospodárstva, ale na druhej strane vyciciava ekonomiku krajiny ako celok. Nákladné vojenské dobrodružstvá na opačnom konci sveta totiž musí niekto zaplatiť a ani pokladnica svetovládnej superveľmoci nie je bezodná. Vojna v Iraku síce prinesie relatívne krátkodobé oživenie niektorých sektorov americkej ekonomiky, ale dlhodobé vyhliadky americkej ekonomiky nevidím práve ružovo. Zákonite bude nasledovať súmrak hegemónie svetovládnej superveľmoci spoza Atlantiku a vzostup novej európskej superveľmoci. Absolútnym svetovým hospodárskym lídrom sa však stane Čína. Ak bolo 20. storočie storočím USA, 21. storočie bude storočím Číny. Hegemónia USA sa zrúti ako domček z karát. A tak americkým jastrabom zostanú len nostalgické spomienky na zašlú slávu Ameriky.