To sme zase raz dopadli. Spomedzi piatich miliónov ľudí žijúcich medzi Tatrami a Dunajom sa nenájde schopný človek, ktorý by dokázal prepustiť zo zamestnania jedného trestne stíhaného novinára a zopár bývalých príslušníkov z bývalej Štátnej bezpečnosti. Na tento "nesmierne" náročný úkon museli súčasní mocipáni na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom vytiahnuť a oprášiť starého, takmer sedemdesiatročného bohabojného Ladislava Pittnera. Namiesto toho, aby niekoľkonásobný šéf ministerstva vnútra a majiteľ troch bajpasov spokojne užíval plody jesene svojho života, musí opäť tiahnuť do boja. Škoda, že ten posledný na vnútre prehral. Choroby a zaslepenosť indíciami, kedy právo často nahrádzalo chcenie, umožnili vytvoriť si niektorým jeho poriadeným z ministerstva vlastný biznis. Napríklad z finančnej polície sa stala pre podnikateľov naozaj obávaná inštitúcia. Vďaka super práci niektorých zložiek vtedajšieho vnútra sú už mnohé podozrenia z rozsiahlych privatizačných "krádeží" storočia zažehnané. Premlčacia lehota a správne prižmúrenie očí vrátili spokojný spánok mnohým vagabundom. Ale je sa na čo tešiť, veď v minulosti nám pittnerovci predviedli i slušné divadlo. Napríklad také obliehanie a otváranie dverí dynamitom vily veľkého Muftiho v Trenčianskych Tepliciach. Po ohňostroji a cvičení kukláčov v priamo prenose, žiaľ, nenasledoval žiaden súdny proces, nakoľko ostrí chlapci v uniformách na nič zakladateľovi štátu neprišili. Ale bolo "vzrúšo" a akcia. A o to predsa išlo. Pobaviť Slovač. Mnohí z nás sa opäť tešíme na pokračovanie pondeľníčkov. Pittner dokázal aj v ťažkej dobe skvele zabávať národ. Keď sme už chudobní, nech je aspoň zábava. A tá bude. Bohatier Ladislav zlého novinára, podľa predstáv Mikivládcov, určite razantne vykopne, následne podpíše zopár výpovedí a zábava sa môže začať. Aj keby srdiečko začalo štrajkovať, Pittner môže spokojne zaľahnúť na lôžko, veď šéf tajnej služby sa ukazuje dvakrát za rok, keď príde čosi tajné prečítať do parlamentu a na vládu. Takže žiaden problém. V tajnej službe sa už určite teraz tešia - bude ako nebolo. Zopár ľudí má už síce zbalené, ale ostatným môže konečne nastať raj na zemi. Mráz mi behá po chrbte, keď si predstavím, aké scenáre môžu nastať. Neviem si predstaviť, načo je dobré ťahať síce poctivého, ale už chorého, unaveného muža opäť do boja. Komu to prospeje, posadiť do tak významného kresla človeka, ktorého by súdny človek neposadil ani za volant osobného auta? Možno práve o to ide, že splní iba to, čo sa od neho očakáva a navyše už nebude mať síl a všetko pôjde po starom. Slovensko už zažilo všeličo, ale štátny pohreb šéfa tajnej služby ešte nie. Nuž počkáme a uvidíme.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO