Vojna nebola nevyhnutná a to je asi ten najväčší problém. Ešte sa dalo pokračovať v diplomatickom rokovaní. Naberalo totiž iný kurz. Husajn začal pomaly tlaku medzinárodného spoločenstva ustupovať. O tom, že vojna začala, rozhodli možno poveternostné podmienky, lebo zanedlho tam bude neznesiteľné teplo. To však nie je ten pravý dôvod. Bolo jasné, že vojna asi musí byť, keďže Američania do Perzského zálivu presunuli už také obrovské množstvo techniky a vojakov. Z tohto pohľadu však prišlo k porušeniu medzinárodného práva. Spojené štáty spolu s Veľkou Britániou sa do poslednej chvíle usilovali o prijatie novej rezolúcie, uvedomujúc si, že tá stará nestačí. Pritom v odôvodnení rezolúcie 1441 sa uvádza, že pod vážnymi následkami sa nemyslí vojenský útok. V tejto chvíli sa bude posudzovať na pôde OSN. Potom sa už na Slovensku nebudeme musieť hádať, či ide o útok s mandátom, alebo bez mandátu. Táto odpoveď dá jasné smerovanie aj našej jednotke.
Aká je legitimita útoku na Irak?
V tejto chvíli veľmi problematická. Saddám Husajn je nebezpečný diktátor, ktorého treba odstrániť. S tým môžeme všetci súhlasiť. Otázka znie, či sa má odstránenie diktátora robiť takouto masívnou konvenčnou vojnou, pri ktorej bude obrovské množstvo obetí z radov vojakov i civilistov. To nebude iba bitka na púšti, ale pôjde sa aj do miest. Irak nemá problém s porušovaním Ženevskej konvencie. Určite sa to dalo urobiť aj iným spôsobom. Ak sa na to pozeráme z iného uhla pohľadu, ide tu aj o energetické zdroje a kontrolu nad nimi. Takže aj toto zohralo významnú rolu.
V prípade, že sa v Bezpečnostnej rade OSN rozhodne, že táto akcia nemá podporu v medzinárodnom práve, teda že nemá legitimitu, myslíte si, že vláda stiahne našu jednotku? Respektíve, aké kroky podniknete vy, ak by sa tak stalo?
V tejto chvíli pôsobí naša protichemická jednotka v Kuvajte, aj keď je ťažké povedať, či je počas vojny možné uskutočňovať humanitárne operácie. Tie sa robia po skončení vojny. Ale dajme tomu, že dnes ochraňujú civilistov v Kuvajte, takže túto úlohu môžu plniť aj naďalej. Ale v momente, kedy by chceli robiť ochranu aj na území Iraku a prekročili by jeho hranice, vstúpia neoprávnene na územie iného štátu. Je dôležité povedať, že nie sme súčasťou konfliktu, a tak sa vyjadrili aj naši predstavitelia. Ženevská konvencia sa vzťahuje na ozbrojený konflikt iba vtedy, keď je vyhlásená vojna, a ochraňuje iba vojakov z oboch strán konfliktu. To sú jediné dve možnosti na ktoré sa konvencia vzťahuje.
Ide o to, aký status budú mať naši vojaci v Iraku. Budú tam ako partizáni? Ako ich nazveme? Uvažovali sme doriešiť status vojakov tak, že by sme sa v národnej rade pokúsili urobiť ešte raz uznesenie. Jasne sa hovorí o mandáte OSN, ale ten neexistuje, a tak bod 4 z nášho uznesenia je zjavný nezmysel, pokiaľ by neprišla nová rezolúcia Bezpečnostnej rady, a tá sa v tejto chvíli nerysuje.
Smer kritizuje vládu aj preto, že sa jednoznačne pridala na stranu Spojených štátov, čím ide proti európskej bezpečnostnej politike. To je trochu paradoxné, keďže jednotná európska bezpečnostná politika zatiaľ neexistuje. Ako to vnímate?
Je zarážajúce, že práve v tomto prípade si premiér Mikuláš Dzurinda myslí, že je dôležité prejaviť názor a netreba servilne súhlasiť s Európskou úniou. Myslím si, že podstatne vhodnejšie to bolo v čase, keď sme rokovali o poľnohospodárstve a dopravcoch. Vtedy bolo treba prejaviť názor. Nikto mi nevyvráti fakt, že sa ako výhodný obchod nevymenila kritika korupcie za rýchly súhlas s útokom na Irak.
Najväčší problém je v tom, že u obyvateľstva veľmi rýchlo klesá podpora pre vstup do NATO. Ak vláda prijíma veľmi rýchlo rozhodnutia, ktoré sú proti vôli väčšiny obyvateľstva, pričom sa vôbec neusiluje o verejnú diskusiu, je to zlý znak. Vláda by sa mala snažiť svoje kroky vysvetliť. V okolitých krajinách V4 nebol nikto taký iniciatívny, pričom ony sú už členmi aliancie. Maďari dokonca odmietli vypovedať irackých diplomatov. Som presvedčený, že kedy boli u nás, tak sú "vykopnutí" v priebehu hodiny. Toto všetko znižuje podporu vstupu do NATO, lebo názor občanov je ignorovaný. Občania nerozlišujú medzi USA a NATO. Nevedia, že postoj NATO je iný. Aliancia dokonca jasne povedala, že nie je súčasťou útoku a chráni iba turecké územia pre prípad napadnutia v zmysle článku 5.
Myslíte si, že za rozhodnutím slovenskej vlády stál nejaký nadštandardný tlak zo strany Spojených štátov, aby mali "ďalšiu vlajočku na stole"?
V relácii CNN jeden z vysokých predstaviteľov NATO povedal, že účasť krajín ako Slovensko je iba zbierka vlajočiek, lebo relevantné sú tam iba armády USA a Veľkej Británie. Tie ostatné sú iba "zbierkou vlajočiek".
Takže myslíte si, že tlak tam bol?
Nejaký určite, ale skôr si myslím, že my sme sa mu veľmi radi podvolili. To, čo som povedal predtým, platí. Aj keď dnes minister Šimko pomerne zodpovedne hovorí o tom, že naši vojaci si plnia humanitárnu pomoc v rámci Kuvajtu, som zvedavý, čo budú robiť, až nové britské velenie zavelí do Iraku. Potom už nebude čas telefonovať domov. Je to trochu nejasné. My sme pod českým velením, pričom Česko tvrdí, že nie je stranou konfliktu a nechce ísť do Iraku. My nemáme problém tam ísť, ale celej jednotke velia Briti. A čo ak oni zavelia o tretej ráno, že ideme do Iraku? Asi sa nebude dať zavolať ani Klausovi ani Schusterovi, aby rozhodli. Ešte budeme prekvapení, čo sa tam bude diať.
Na druhej strane nám česko-slovenská jednotka prostredníctvom médií robí dobré renomé po celom svete. Takže nie je aspoň toto prínosom?
Určite áno. Problém nie je v tom, že v Kuvajte plní humanitárne ciele. Naši vojaci však nemajú status podľa medzinárodného práva. Keby dnes vstúpili na územie Iraku, tak ich môžu beztrestne zabiť, lebo podľa medzinárodného práva sú to agresori bez akéhokoľvek mandátu.
Ak teraz majú ústavní činitelia posilnenú ochranku, je to dosť zvláštne, pretože vyhlasujú, že tu nehrozí nijaký útok, ale dôležité je, akú ochranu poskytujú našim vojakom. Oni sú mediálne známi preto, lebo ako jediná jednotka nie sú zakopaní a operujú v rámci civilného priestoru. Koniec-koncov vybavenie našej jednotky je špičkové, nehovoriac o detektore na zamorené územie. I to je dôvod, prečo si ich chodia televízne štáby nakrúcať.
Podstatný je však fakt, že pokiaľ sme sa my usilovali tvrdiť, že všetko je v poriadku, o vojakov sme sa nepostarali. Preto by malo byť ešte jedno zasadnutie národnej rady, aby sme im dali jasný status, lebo v čase, keď sa prijímalo toto uznesenie NR SR, nikto nevedel, aká situácia bude v Iraku a v Kuvajte.
Vzhľadom na to, že ochrana ústavných činiteľov je posilnená, je naozaj všetko v poriadku?
O posilnenej ochrane ústavných činiteľov rozhodol, v spolupráci s radou bezpečnosti, odbor ochrany. Na Slovensku je nezodpovedné hovoriť, že tu nehrozí žiadne riziko. Neviem, či tí, ktorí to tvrdia, sa nikdy nestretli s moslimským terorizmom. Je možné všetko, vylúčiť sa nedá vôbec nič.
Gabčíkovo je chránené niekoľkými stovkami vojakov. No nie všetko sa rieši hrubou silou. Možná je hrozba otrávenia vodných zdrojov biologickými či chemickými zbraňami, alebo zamorenie verejných priestranstiev, kde je veľká koncentrácia ľudí napr. v supermarketoch. Osobne som skôr optimista a dúfam, že k takémuto útoku na Slovensku nedôjde, ale musíme byť pripravení na všetko. Čo sa týka Iraku, tak ten má desať rokov embargo na dovoz zbraní a aj keď mu nejaké zostali, tak sú zastarané. Takže Irak nemá ani médium, ktorým by nás mohol ohroziť.
Pred niekoľkými dňami priniesla jedna televízia reportáž, v ktorej ostraha jadrovej elektrárne hovorila o tom, ako si rôzni utečenci chodia obzerať elektráreň a že sú to moslimovia. Nemyslíte si, že takéto bezpečnostné opatrenia môžu znížiť toleranciu voči "tým iným"?
Určite áno, v rámci utečeneckých táborov došlo k určitým opatreniam a bol obmedzený pohyb osôb.
U nás je však najväčší problém v oblasti informácií. V poslednej dobe došlo ku viacerým škandálom v oblasti informačných služieb. Dnes máme tri výbory NR SR: bezpečnostný, na kontrolu SIS a na kontrolu Vojenského spravodajstva. No neexistuje ich koordinácia, nie sú nijako zastrešené, a to je najväčší problém. Možno bude aj nejaká informácia, ale nebude správne vyhodnotená a posúdená. Tu je základná úloha dobudovať spoločný výbor.
Vstúpiť do vojny v momente, keď je v rámci našich informačných služieb mierny chaos, sa javí ako dosť nezodpovedné.
Považujem to za nezodpovedné a stále hovorím -- nikto nás nenaháňal, nikto nechcel, aby sme boli takí rýchli. Napríklad talianska vláda povolila prelety iba pred tromi týždňami, pritom sú členmi NATO. No my otvoríme takpovediac "celú skriňu" a dáme všetko k dispozícii. Zariskujeme a potom, keď už sú vojaci v Kuvajte, si dodatočne začneme klásť otázku, či sme dostatočne zabezpečení. To je problém, ktorý o niečom svedčí. Zo strany občanov mohla byť podstatne väčšia podpora, keby sa vláda rozhodla viac komunikovať. O tom strašnom ponáhľaní sa svedčí aj to, ako sa rozhodovalo o pozemných presunoch amerických transportov cez naše územie. Nevedel o tom ani predseda parlamentu a minister obrany sa o tom dokonca dozvedel až na rokovaní vlády, čo považujem za hrubé porušenie základných vzťahov medzi ústavnými činiteľmi. Akú mohol mať minister analýzu, čo to bude znamenať po stránke logistickej, bezpečnostnej, ekonomickej atď., za tie dve hodiny, ktoré mali k dispozícii na rokovaní vlády?
Čas v tomto prípade mohol podstatne zmierniť náladu na Slovensku a aj našu kritiku. Mohlo to naozaj fungovať na konštruktívnom princípe.
V tejto súvislosti to vyzerá tak, že naša vláda robí všetko preto, aby náš vstup do NATO skomplikovala -- ukazuje, že informačné služby nie sú veľmi schopné, občanov obracia proti NATO nedostatočným vysvetľovaním toho, že aliancia nestojí za útokom na Irak atď. Ak by teda bolo referendum o vstupe do NATO, vláda môže mať veľké problémy.
Vláda sa spolieha, že referendum nebude úspešné, to znamená, že sa ho nezúčastní dostatočný počet obyvateľov a tým pádom bude neplatné. Je to rovnaká situácia, ako keď sa podpredseda vlády Pál Csáky spolieha, že referendum o EÚ úspešné bude, lebo prieskumy ukazujú, že nálady obyvateľstva sú dlhodobo za vstup. Česká republika má euroreferendum až po nás a už od začiatku roka vysiala Česká televízia niekoľko relácií o EÚ. Nedokážem pochopiť tú absolútnu bohorovnosť, s akou k tomu pristupuje naša vláda. Vôbec nevieme predpokladať, čo sa do 16. mája udeje. Popularita môže klesnúť v priebehu niekoľkých týždňov, a čo potom?
Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO
|
