Medzinárodnopolitickú scénu zamestnáva problém Iraku už minimálne rok. Od chvíle, keď prezident USA Irak zaradil do známej "osi zla", sa rozprúdila diskusia, kedy, ako, akým spôsobom, samostatne alebo s podporou medzinárodného spoločenstva Spojené štáty udrú na režim Saddáma Husajna. Slovenská politická diskusia však túto tému dlho úspešne ignorovala. Zásadná zmena nastala až v okamihu, keď na Úrad vlády SR dorazila diplomatická nóta z USA, žiadajúca účasť Slovenska v prípadnom útoku na Irak. Vláda SR požiadavke USA bleskovo vyhovela a prisľúbila účasť protichemickej jednotky v prípadnom útoku. Tým sa horúca diskusia spustila aj na Slovensku. Nasledoval kritický postoj opozície, parlamentná rozprava a uznesenie NR SR o vyslaní slovenskej jednotky do oblasti Iraku. Toľko v skratke.

Vládna koalícia: zmierňovanie škôd

Slovenské stranícke pozície vo vzťahu k vojne v Iraku sa v podstate nevymykajú kontinentálno-európskemu modelu, až na malé výnimky kopírujú prirodzené európske ideologické delenie. Silne proatlanticky orientovaná pravica, v slovenských pomeroch stredo-pravá koalícia podporujúca politiku USA, a protivojnová ľavica, na Slovensku stredo-ľavá opozícia zaujímajúca proeurópske a mierové pozície.

Vláda SR sa v otázke konfliktu v Iraku svojimi nevyváženými zahraničnopolitickými rozhodnutiami dostala do viac ako nezávideniahodnej pozície. Jednoznačným priklonením sa na stranu USA, teda na stranu vojenského riešenia problému, sa dostala do pozície, keď so silne menšinovým postojom komunikuje proti drvivej väčšine verejnej mienky na Slovensku.

Celosvetové masové protesty a opakujúce sa televízne obrázky miliónov protestujúcich vláde tiež veľmi nepomohli a nepomáhajú. V takto nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácii vláda dúfala, že sa USA podarí pre vojenské riešenie získať podporu medzinárodného spoločenstva. Nestalo sa. Pre vládu tak nastúpila najhoršia zo zlých alternatív: musela a musí obhajovať svoju proamerickú a provojnovú, a teda veľmi nepopulárnu politiku, ktorá stojí v oblasti krytia medzinárodným právom na hlinených nohách, ktorá nemá podporu medzinárodného spoločenstva a podkopáva autoritu OSN. Podčiarknuté a zhrnuté: Slovenská vláda nemá ani pri optimálnom pôsobení najmenšiu šancu túto tému vyhrať. Z jej strany už ide čisto o zmierňovanie škôd.

Ako spoľahliví koaliční partneri sa dodnes javia SMK a ANO. Celkom iný príbeh predstavuje KDH. Od počiatočnej lavírujúcej "aj-tak-aj-tak pozície" sa hnutie prepracovalo k jasne protivojnovému postoju. Je to pochopiteľné. Vojenský útok postavený na takej deravej argumentácii, sprevádzaný toľkými nejasnosťami okolo motívov, súvislostí a dôsledkov nemôže ani zďaleka spĺňať kritériá spravodlivej vojny. A konzervatívno-kresťanský volič KDH by provojenský postoj nemusel tolerovať ani s oboma zavretými očami. Detto po dôrazných mierových apeloch samotného pápeža.

Opozícia: na protivojnovej vlne

Pre Smer je konflikt v Iraku len ďalšou z tém, ktoré aktuálnemu lídrovi opozície opäť hrajú do karát a pri ktorej si R. Fico a jeho okolie znova raz môžu gratulovať, že nesedia vo vládnych kreslách. V opozičnej pozícii, neviazaný nijakými mocensko-politickými vzťahmi a súvislosťami, vstupom do NATO a požiadavkami USA, môže Smer s pokojom a úplnou voľnosťou formulovať svoje protivojnové kritické postoje.

Pre politikov neexistujú príjemnejšie obdobia ako tie, keď môžu zaujímať politické postoje, ktoré sú plne v súlade s vlastným presvedčením a zároveň zodpovedajú drvivej väčšine verejnej mienky. Smer je dnes v takejto pozícii a patrične to využíva.

Komunistická ľavica so svojím striktne protivojnovým a silne protiamerickým postojom viac-menej neprekvapila.

Pozoruhodnejší bol už vývoj pozície HZDS. Len vďaka poslancom HZDS prešlo v NR SR uznesenie povoľujúce vyslanie slovenských jednotiek do oblasti Iraku. Sám V. Mečiar dokonca pri hlasovaní ušiel z parlamentu. Až radikálny pád preferencií doviedol kedysi silného predsedu kedysi silného hnutia k zásadnému obratu. Bolo už viac ako načase, aby si V. Mečiar uvedomil, že politika nedôstojného nadbiehania vládnej koalícii nevedie k vytýčenému cieľu, domácej a zahraničnej akceptácii, ale veľmi úspešne k radikálnemu pádu preferencií a uvoľneniu opozičného poľa pre Smer R. Fica. V tejto situácii by akýkoľvek provojnový postoj mohol preferencie hnutia, nachádzajúce sa vo voľnom páde, dostať na hrozivú úroveň, z ktorej by prezidentská kandidatúra nabrala tragikomický rozmer.

Takto teda vyzerá politické ihrisko Slovenska v zápase o vojenský útok na Irak. Na jednej strane stojí bojachtivá servilnosť vlády, vytvárajúca zo Slovenska ostrov amerického vplyvu v Európe, porušovanie medzinárodného práva a podkopávanie autority OSN, na druhej populistická demagógia opozície, nezodpovedne vytĺkajúca politický kapitál z vojny. Alebo, ak chcete pozitívne vyjadrené, mierová európska politika striktného dodržiavania medzinárodného práva proti zodpovednej politike, adekvátne reagujúcej na výzvy a hrozby dnešnej doby, ktorá má odvahu a zodpovednosť postaviť sa v otázkach kľúčového významu proti väčšinovej verejnej mienke. Občan, volič -- vyber si...

Uniká nám podstata

Kým sa slovenská politická elita zaoberá otázkami mandátu či nemandátu OSN, humanitárnym či bojovým nasadením slovenskej jednotky, prekročením či neprekročením hranice Iraku či konkrétnymi ziskami, ktoré bude či nebude Slovensko čerpať z účasti na vojne, nám celkom uniká podstata aktuálneho konfliktu, a to sú dôsledky dnešného vojenského útoku na globálnu politicko-mocenskú architektúru budúcnosti, dôsledky unilateralistickej doktríny zahraničnej politiky USA na medzinárodný poriadok vybudovaný po druhej svetovej vojne.

Toto ticho politickej a mienkotvornej elity Slovenska je skľučujúce, pretože to sa už týka aj budúcnosti Slovenska.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO