Do 29. novembra bol predĺžený záverečný termín, dokedy mohli záujemcovia poslať Rade STV svoje prihlášky do konkurzu na riaditeľa tejto inštitúcie. Zišiel sa ich rekordný počet - 41. Neboli by to slovenské pomery, ak by aj tu nedochádzalo ku úplne zbytočným obštrukciám voči verejnosti. Možno do istej miery chápať, že pred uzávierkou výberového konania nechceli zainteresovaní publikovať mená uchádzačov. Prečo to nehodlajú urobiť ani teraz, je však ťažko vysvetliteľné v rámci demokratickej kultúry. Oficiálne priznal svoj záujem iba jediný kandidát - momentálny hovorca prezidenta Rudolfa Schustera, Ján Füle. Z kuloárov však poznáme i ďalších, svojim profilom niekedy až bizarných uchádzačov, aj bez odborného (resp. akéhokoľvek vyššieho) vzdelania, či až príliš jednoznačne politicky viazaných.

Na vine takémuto stavu, ktorý už vopred výber riaditeľa dehonestuje, sú kritériá, ktoré ešte za minulej - tiež však Dzurindovej - vlády stanovila vtedajšia Rada STV. Na našich stránkach sme nedávno rozoberali napríklad absurdnosť nevyžadovania potrebnej vzdelanostnej úrovne, alebo veľmi z účelovosti podozrivé predĺženie termínu podania prihlášok, ktoré vopred diskriminuje tých, čo tak urobili v pôvodnom termíne a môže reálne mať za následok spochybnenie výsledku právnou cestou.

Možno teda konštatovať, že "to" ešte ani poriadne nezačalo a už z celej veci priam vyžaruje skepsa v tom, či sa Slovenská televízia konečne dočká silnej a nezávislej osobnosti na svojom čele. Už samotný počet prihlášok totiž niečo naznačuje. V časoch lepšej ekonomickej situácie nebýval na štátom platené posty ani zďaleka takýto nával. Príjmy šéfa televízie - myslíme tým legálne - vyznievajú v pomere ku jeho zodpovednosti v porovnaní s manažérmi súkromných subjektov značne nepriaznivo. Nie je tajomstvom, že omnoho nižší funkcionár privátnej televízie, reklamnej agentúry, apod., je na tom lepšie. Celkový hospodársky pokles v krajina a hrozba ešte väčšej depresie v budúcom roku, ale výrazne redukujú podnikateľské možnosti najmä malých a stredných subjektov a následne i na nich napojených, z nich žijúcich reklamných, marketingových a podobných štruktúr. Takto sa oblúkom dostávame späť ku premnoženým nádejným riaditeľom STV. Netrúfame si odhadnúť, koľkí z ich hľadajú v prvom rade "živnosť", až potom všetko ostatné, čo by mali dať zas oni tejto ťažko skúšanej inštitúcii. Podľa toho bude výsledok asi aj vyzerať. Hrozí nebezpečenstvo, že riaditeľ bude zasa len, ako už toľkokrát v minulosti, púhou bábkou a v pozadí sa budú smiať politici, ktorí pojem "verejnoprávnosť" používajú len preto, že je to politicky korektné. V skutočnosti však majú o úlohe médií predstavy hlboko nedemokratické. Ale nič nie je zdarma. Televízia v roli prisluhovača záujmov vládnúcej garnitúry (a máme v živej pamäti napr. úplne neúmerný priestor, aký mala za bývalého riaditeľa v spravodajstve miniatúrna Demokratická strana) bude práve tak nepozerateľná, drahá a neefektívna, aká bola aj doteraz.