Koniec zamilovanosti

Strany súčasnej koalície sa po voľbách dohodli až priveľmi rýchlo, a tak niektorí hovorili o rozprávkovom spojení. Dokonca k roztržkám nedošlo ani vtedy, keď si KDH za každú cenu nárokovalo post ministra vnútra. A tak Mikuláš Dzurinda obetoval dovtedajšieho šéfa tohto rezortu Ivana Šimka a ten namiesto, aby pokračoval v začatej práci, musel sa porúčať na ministerstvo obrany. Podstatné však bolo, že sa vláda mohla vytvoriť. Veď kompromisy sú základom dobrého vzťahu. Zamilovanosť však pominula.

Po drobných roztržkách medzi premiérom a SMK o novele krajanského zákona či zložení delegácie do Kodane si vleteli do vlasov aj zvyšné dve koaličné strany -- ANO a KDH. A to prešlo len osem týždňov od vzniku vlády.

Občan rukojemníkom

Jablkom sváru sa tentoraz stala novela zákona o verejnej službe. I keď proti nej vystupuje skôr odborná verejnosť ako samotní politici. Veď KDH zákon prvýkrát v parlamente bez problémov podporilo. A tak nastal rozkol pri prezidentom vrátenej novele nie pre jej obsah, ale opäť sú na príčine vyššie záujmy politikov. Pravdaže, tie ekonomické. Aspoň teraz vidieť, ako politikom záleží na osude občanov Slovenska, keď si dôležitý zákon na spustenie reformy zdravotníctva zoberú ako predmet vydierania koaličných partnerov.

Na našej politickej scéne to teraz vyzerá ako na detskom ihrisku -- oko za oko, zub za zub. Zjednodušene povedané: minister kresťanských demokratov Vladimír Palko nepustil ANO na post šéfa finančnej polície, ruskovci im preto zavreli brány pred Slovenskými elektrárňami. Pomsta je sladká...

KDH teda pri hlasovaní o tejto novele radšej zaujalo urazenecký postoj. Tak zabrzdilo nielen už spomínanú reformu zdravotníctva, ale jej neprijatie zvýšilo aj schodok štátneho rozpočtu. Zrejme ani toto všetko nestálo kresťanským demokratom za to, dať na chvíľu nabok svoje iné, predovšetkým ekonomické, záujmy.

Jedni oklamaní, druhí bez koryta

Ruskovcov však krok KDH nielen veľmi prekvapil, ale ich šéf používa aj ostrejšie slová: "V prípade tohto zákona sa cítime byť oklamaní." Niet sa čo čudovať. ANO si totiž zobralo jeden z najproblematickejších rezortov a ostrou reformou zdravotníctva si chcelo vybudovať lepší imidž v spoločnosti. Lenže KDH im tento proces zabrzdilo. Okrem toho, ruskovci sa predsa klamať nenechajú.

Poslanec za KDH František Mikloško pritom hneď po hlasovaní o spomínanej novele (o ktorej sa ani nedá povedať, že by bola v koalícii spornou) v stredu uviedol, že ANO chce kontrolovať privatizáciu Slovenských elektrární dosadením svojich troch členov do jej predstavenstva, pričom KDH žiada kontrolu zo strany všetkých koaličných subjektov. Jednoducho povedané, kresťanskí demokrati chcú byť tiež pri koryte, keď sa bude rozhodovať o privatizácii jedného z posledných lukratívnych štátnych podnikov.

A tak sa opäť len potvrdzuje, že slová sa hovoria a chlieb sa je. Veď kresťanskí demokrati v minulom volebnom období silno protestovali proti obsadzovaniu štátnych podnikov na základe politických nominácií. Dnes zase protestujú proti tomu, že sa ich ľuďom neušlo miesto v Slovenských elektrárňach.

Inak, urazenosť sa v dnešnej vládnej koalícii akosi nosí. Zrejme aj z tohto pocitu ponúklo ANO KDH posty hospodárstva a zdravotníctva. No ruskovci museli vopred vedieť, že kresťanskí demokrati ich neprijmú, pretože by sa musela otvoriť aj koaličná zmluva a mohlo by to viesť až k predčasným parlamentným voľbám.

Jedno je dnes isté: strany súčasnej vládnej koalície dopredu vedeli, prečo si posty v štátnych podnikoch začali rozdeľovať až po podpísaní koaličnej dohody. Keby sa o to pokúsili hneď po voľbách, ešte doteraz by nám asi nemal kto vládnuť.

Publikujeme s laskavým svolením slovenského kulturněpolitického týdeníku Slovo