Klaus, Benešove dekréty a EÚ

2. 11. 2009 / Jozef Hajster

Benešove dekréty sú pre Českú republiku, ale aj pre Slovensko dokumenty zásadného významu. Dôkazom toho, že ide vážny problém, je aj skutočnosť, že o ňom už rokovali aj vlády Maďarska a Rakúska. V  televíznej diskusnej relácii Českej televízie s tým súhlasil aj slovenský premiér Robert Fico. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ak Česká republika bude túto otázku riešiť v súvislosti Lisabonskou zmluvou, Slovensko sa bude musieť pripojiť, pretože dekréty sa výsostne dotýkajú aj riešenia povojnovej situácie u nás. Vyjasnenie ich budúcnosti je z pohľadu Česka aj Slovenska životne dôležité. Škoda len, že sa na to neprišlo skôr. Teraz drží Klaus úniu v šachu. Predovšetkým zostavenie Európskej komisie, ktorá by mala byť podľa Lisabonskej zmluvy menej početná. Kým však zmluva nie kompletne ratifikovaná, platí doterajšie pravidlo, podľa ktorého má každý členský štát svojho komisára.

Právo a politika

Bývalý český premiér Jiří Paroubek, ktorý bol hosťom tej istej relácie, uviedol, že Klausova požiadavka je skôr politický ako právny problém. Či to tak naozaj je, ukáže budúcnosť a ďalšie právne analýzy. Aj preto, lebo podľa vyjadrenia predsedu SMK Pála Csákyho v  diskusnej relácii Na telo je zrejmé, že táto strana sa svojho úsilia o zrušenie Benešových dekrétov nikdy nevzdá. Lebo podľa Csákyho ide o obdobu riešenia židovskej otázky počas druhej svetovej vojny. Možno preto skôr či neskôr očakávať, že po ukončení ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy a jej následného uplatňovania v legislatíve Európskej únie sa jeho strana bude snažiť otázku revízie Benešových dekrétov nastoliť na program rokovania orgánov únie. S tým je potrebné rátať. A nielen s tým. Maďari veľmi silno spájajú svoje nádeje pri posilňovaní maďarstva a odstraňovaní prekážok na ceste za týmto cieľom práve s podmienkami, ktoré budú vytvorené uplatňovaním Lisabonskej zmluvy.

Nadradená únia

Premiér Fico v spomenutej relácii uviedol, že Benešove dekréty sú pevnou súčasťou nášho právneho systému. To isté je možné povedať aj o Českej republike. Lenže podľa Lisabonskej zmluvy sa stanú zákony únie a ich uplatňovanie nadradenými nad zákonmi členských štátov. Nie jednorazovo alebo hneď a v plnom rozsahu. Bude to postupný proces. Paralelne s tým, ako sa bude legislatíva únie rozširovať, právne systémy členských štátov budú stále viac podriadené nadradenému zákonodarstvu únie. Zároveň s tým sa budú členské štáty meniť takpovediac na provincie a vzťah únia – členský štát bude analogický terajšiemu vzťahu štát –samosprávny kraj. Ako právny subjekt bude na medzinárodnej scéne stále viac vystupovať len únia a členským štátom zostanú takmer výlučne len kompetencie týkajúce sa iba riešenia vzťahov vo vnútri únie. Tak isto sa stane nadradeným aj súdnictvo únie. Klaus sa obáva, že práve táto skutočnosť, spolu s posudzovaním Benešových dekrétov na základe ustanovení Listiny základných práv a slobôd, by mohla viesť k ich anulovaniu. Ak by sa tak stalo, odsunutí sudetskí Nemci by si potom mohli v reštitúciách nárokovať vrátenie majetkov. Obdobná situácia by nastala aj na Slovensku. Preto Klaus podmieňuje svoj ratifikačný podpis zmluvy udelením výnimky.

Viaceré výnimky z Listiny základných ľudských práv a slobôd si už pri príprave Lisabonskej zmluvy vymohla Veľká Británia. Rôzne požiadavky v iných otázkach presadili aj Poliaci, čiastočne aj Česi a niektoré ďalšie štáty. Po neúspešnom referende boli dodatočne poskytnuté výnimky aj Írom v daňových otázkach, interrupciách či zastúpení v Európskej komisii.

Fico ako poistku pred možným anulovaním Benešových dekrétov uviedol úlohu parlamentov členských štátov. Tie majú podľa Lisabonskej zmluvy určité možnosti blokovať. Na to sa však asi nedá spoľahnúť. Možno tak usudzovať hlavne na základe nedávneho rozhodnutia nemeckého ústavného súdu, ktorý v súvislosti s ratifikačným procesom Lisabonskej zmluvy posudzoval otázku, či nie je v rozpore s nemeckou ústavou. Záver bol, že nie je. Zároveň však požadoval prijatie osobitného zákona, ktorý by nemeckému parlamentu poskytol viac právomocí pri presune kompetencii z Berlína do Bruselu. Aj na základe tohto precedensu možno usudzovať, že právomoci národných parlamentov blokovať rozhodnutia budú podľa Lisabonskej zmluvy obmedzené a vyjasnenie budúcnosti platnosti Benešových dekrétov už teraz má svoj zmysel.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

Vytisknout