Obamov lavicový imperialismus

12. 6. 2009 / Michal Havran

Francúzsky politológ Emmanuel Todd nazýva takéto správanie „divadelným militarizmom“.

Ten pozostáva z troch hlavných bodov.

1.  Určitý problém nemožno nikdy definitívne vyriešiť. Tým možno ospravedlniť neurčitý vojenský zásah „jedinej supermocnosti“ na planéte /Irak/ , alebo napr. udržovanie tragédie Palestínčanov čeliacich už 60 rokov izraelskej okupácii a izraelského teroru.

2.  Upnúť pozornosť na určité mikromocnosti: Irak, Irán, Severná Kórea, Kuba atď. Jediným spôsob ako totiž zostať po politickej stránke v strede sveta je „čeliť“ menším aktérom, zhodnocujúcim americkú silu a zabrániť tak ich sebauvedomovaniu. Alebo aspoň tento proces pribrzdiť u väčších mocností, povolaných na deľbu kontroly nad svetom - Európy a Japonska a strednodobo Ruska a dlhodobo Číny.

3.  Vyvíjať nové zbrane, ktoré by posunuli USA v zbrojných pretekoch „ďaleko dopredu“. Pretekoch, ktoré sa nemajú nikdy zastaviť.

Ak si dôkladnejšie rozoberieme fungovanie prvých sto dní  americkej politickej ikony, tak obrysy jeho zahraničnej politiky presne zapadajú do tohto rámca. Treba dodať, že napriek jeho  kozmetickým úpravám Bushovej z politiky sa podstata amerického režimu  nemení. Bush bol imperialistom pravicovým a Barack Obama si koleduje o získanie vavrínu imperialistu ľavicového...

Barack Obama dokázal na predvolebných zhromaždeniach burcovať Američanov do tej miery, že uverili v jeho hlavný slogan: Change. Zmena sa stala mantrou pod zástavami ktorej Američania dochrámaní Bushovým vydieraním a rozsievaním strachu volili novú tvár doslova aklamačne. Nik nemal šancu tohto  mimoriadne nadaného a inteligentného muža zastaviť. Vstup do Bieleho domu prijal takmer  ako samozrejmosť a hneď v prvých dňoch začal vládnuť prezidentskými dekrétmi. Prisľúbil odchod amerických okupačných vojsk z Iraku a podpísal napr. aj výnos o zrušení koncentračného tábora na Guantanáme, kde vyše dvesto propagandisticky obvinených väzňov pozbieraných agentmi tajných služieb na Blízkom a Strednom východe čelí pokrivenej americkej spravodlivosti.

Najnovšia správa z Washingtonu ale hovorí, že Barack sa  na svoj výnos, zrejme  šitý príliš horúcou ihlou, pozrel ešte raz" a vraj zamýšľa svoj krok zrevidovať... Možno si spomenul aj na slová francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý mu na požiadavku o umiestnenie odchytených väzňov odpovedal: „Nemyslite si, že teraz budete chodiť po Európe a rozhadzovať nám tu horúce zemiaky.

Napriek tomu, že  zrušenie Guantanáma podpísal, o situácii v afganskom Bagrame mlčí o to urputnejšie, o čo sú straty koaličných vojsk pod Hindukúšom neznesiteľnejšie. Bagram  je bývalá sovietska, dnes americká vojenská základňa pri  Kábule. Američania tam zriadili aj celkom „slušný“ koncentračný tábor pre „nepolepšiteľných“ členov hnutia Taliban. Zrejme sa existenciou Bagramu máme pripraviť  na Obamom ohlasované čoskoré víťazstvo v Afganistane, i na hrozbu vyslovenú na adresu Pakistanu, ktorý sa podľa Hillary Clintonovej stáva „smrteľnou hrozbou“ pre bezpečnosť USA...

Barack Obama posľuboval vo voľbách všeličo a predovšetkým v oblasti zahraničnej politiky. Odsúdil aj mučenie s fingovaným topením väzňov a nechal aj zverejniť memorandum o praktikách  CIA pri týchto procedúrach, ktoré osobne schvaľoval viceprezident  Dick Cheney.  A ako prezradila v týchto dňoch na Stanfordskej univerzite bývalá ministerka zahraničia Condoleeza Riceová, odporúčania údajne  osobne podpisoval samotný George Bush junior.

Pred rokmi čelil americký prezident Bill Clinton impeachmentu, teda odvolaniu z úradu za sexuálny škandál s  praktikantkou Monikou Lewinskou. Jeho osobné zlyhanie vyťahovali republikáni na svetlo Božie v bublajúcich televíznych show. Ale obžalovať Busha Chenyeho, Powella, Riceovú, Rumsfelda, Wolfowitza a ďalších zo spáchania vojnových zločinov v Iraku, na to sa v americkej demokracii odvaha  nenájde.

Akoby našťastie, či nedajbože omylom, Hillary Clintonová do spomínaného zoznamu krajín podporujúcich medzinárodný terorizmus opätovne nezaradila, čo je priam nepochopiteľné, Venezuelu. Už dávno  americké vlády – a vtedy im vďačne slúžil aj Henry Kissinger – obvinili  chilského prezidenta socialistu Salvadora Allendeho z protiamerického sprisahania, lebo vraj začal po vzore Fidela šíriť na západnej pologuli marxizmus. Vieme, ako Allende skončil, nechal ho skoliť americký agent v čilskej uniforme, fašistický generál Augusto Pinochet. Až na takú likvidáciu socialistu Huga Cháveza sa zrejme už slabnúce americké impérium neodváži.

A práve  Hugo Chávez, ktorý  nemá najmenší dôvod dávať si na ústa servítku, ak hovorí o Amerike, si síce podal s Barackom Obamom ruku na nedávnom samite Amerík, no  bossovi Bieleho domu odovzdal aj knihu s nelichotivým názvom Otvorené žily Latinskej Ameriky. Obsah pojednáva o tunelovaní „zadného dvorka“ USA nielen americkými nadnárodnými spoločnosťami, ale aj americkými vládami.

No klinec odporu týchto na pohľad malých, no sebavedomých  krajín, akými sú krajiny z Hillarynho zoznamu, predsa len najúchvatnejšie zhodnotil chorľavý kubánsky revolučný vodca Fidel Castro. V komentári na zoznam reagoval  aj takto: “Američania sú tak zahľadení do vlastných zločinov a klamstiev, že dokonca ani Obama nebol schopný vymaniť sa z týchto sietí.

Človek, ktorého talent nikto nepopiera, sa musí hanbiť za tento kult lží impéria.“

Vytisknout