6. 6. 2008
Režimtrasenia v Číne a BarmeNaomi Klein
Keď som počula o katastrofickom zemetrasení v Sičuane, spomenula som si na Ženg Sun Mana, mladého riaditeľa bezpečnostnej firmy, ktorého som stretla na výlete v Číne. Ženg stojí na čele Aebell Electrical Technology, firmy z Guangzhou, ktorá vyrába priemyselné kamery a verejné monitorovacie systémy a predáva ich vláde. Dvadsaťosemročný Ženg s titulom MBA (Master of Business Administration, pozn. red.) a závislosťou od SMS sa ma snažil presvedčiť, že zariadenia jeho firmy sa nepoužívajú proti prodemokratickým aktivistom alebo nezávislým odborárom v továrňach. |
Podľa neho slúžia na riadenie prírodných katastrof -- ako keď Čínu zasiahli obrovské snehové búrky a vláda dokázala vďaka priemyselným kamerám na železnici hodnotiť situáciu a reagovať. Samozrejme, priemyselné kamery majú aj iné využitie -- napríklad na výrobu plagátov hľadaných tibetských aktivistov. No Ženg mal v niečom pravdu -- represívne režimy sa neboja ničoho tak, ako prírodných katastrof. Autoritárske štáty vládnu strachom a šírením aury totálnej kontroly. Keď sú zrazu bezmocné, neprítomné alebo dezorganizované, ich obyvatelia sa môžu stať nebezpečne vzdorovitými. Práve to by sme mali mať na pamäti, keď sa pozeráme, ako sa dva najrepresívnejšie režimy na svete -- Čína a Barma -- snažia vysporiadať s následkami prírodných katastrof, zemetrasenia v Sičuane a cyklónu Nargis. V oboch prípadoch odhalila katastrofa politickú slabosť režimu. A obe katastrofy môžu vyvolať verejné nepokoje, ktoré nebude ľahké kontrolovať. Zlosť vrieČína dnes vo veľkom stavia, no miestni vedia svoje o tom ako. Developeri pravidelne porušujú bezpečnostné pravidlá, podplácajú miestnych úradníkov. No keď sa potom budovy zrútia, ako sa to stalo najmenej ôsmym školám, pred pravdou nemožno ujsť. Nikoho už neuteší, že aspoň olympijské budovy boli stavané tak, aby vydržali silné zemetrasenie. Keď som bola v Číne, ťažko som našla niekoho, kto by bol ochotný kritizovať vysoké výdavky na olympijské hry. Dnes sú aj mainstreamové internetové portály plné príspevkov, ktoré nazývajú celý podnik "mrhaním" a pokračovanie v prípravách na hry, napriek všetkým okolnostiam, "neľudským". To sa však nedá porovnať so zlosťou bublajúcou v Barme, kde obete cyklónu nepekne zbili minimálne jedného miestneho vládneho predstaviteľa, rozzúrení jeho neschopnosťou distribuovať pomoc. Objavilo sa viacero správ, že si barmská junta pripisuje zásluhy za pomoc poslanú zo zahraničia. Zdá sa však, že v niektorých prípadoch si neprivlastňujú len zásluhy, ale aj pomoc. Podľa správ Asia Times režim zadržiava dodávky potravín a rozdeľuje ich medzi 400 000 vojakov. Dôvodom je hrozba, ktorú katastrofa predstavuje pre režim. Zdá sa, že generáli "majú takmer patologický strach z rozkolov vo svojich vlastných radoch.... Ak by vojakom pri rozdeľovaní pomoci nedali prednosť a neboli ich schopní nakŕmiť, nebezpečenstvo povstania rastie", tvrdí Mark Farmaner, riaditeľ britskej Burma Campaign. Výhodná masová vraždaTieto relatívne malé krádeže získavajú junte čas potrebný na omnoho dôležitejší podnik, ktorý sa má uskutočniť prostredníctvom ústavného referenda. Na jeho organizovaní trvajú, nech sa deje čokoľvek. Barmskí generáli sa dlho priživovali na veľkom prírodnom bohatstve krajiny, k čomu im teraz ešte dopomáhajú vysoké ceny komodít. Okrádali ju o jej drahé kamene, vzácne drevo, ryžu a ropu. No nech už je tento systém akokoľvek ziskový, líder junty generál Than Shwe vie, že volaniu po demokracii nedokáže odolávať navždy. A tak sa nechali generáli poučiť z príkladu chilského generála Augusta Pinocheta a navrhli novú ústavu, ktorá síce umožňuje slobodné voľby, no garantuje, že žiadna budúca vláda nebude mať právomoci stíhať ich za zločiny alebo im vziať nakradnuté bohatstvo. Po voľbách generáli jednoducho vymenia uniformy za obleky. Cyklón im okrem toho ponúkol poslednú šancu -- blokovaním pomoci pre úrodnú deltu rieky Iravádí odsúdili stovky tisícov miestnych pestovateľov ryže, etnických Karenov, na smrť hladom. Ich pôdu potom môžu odovzdať spojeneckým firmám a podnikateľom rovnako, ako boli "prerozdelené" mnohé pobrežné pozemky na Srí Lanke a v Thajsku po katastrofálnom tsunami. To nie je nekompetentnosť alebo šialenstvo. Je to kalkulovaná laissez-faire etnická čistka. Oslabujúca kontrolaAk sa barmskej junte podarí predísť povstaniu a dosiahne svoj cieľ, bude môcť ďakovať predovšetkým Číne, ktorá blokovala všetky pokusy o humanitárnu intervenciu OSN. V krajine, ktorej centrálna vláda sa snaží budovať si imidž starostlivosti o dobro ľudí, by mohli správy o takejto politike vyvolať protesty. Dozvedia sa ich Číňania? Možno áno. Pekinský režim ukazoval doteraz obrovské odhodlanie cenzurovať a monitorovať všetky formy komunikácie. No po zemetrasení sa "Veľký internetový múr" vôbec neosvedčil. Blogeri píšu odušu, a dokonca aj reportéri štátnych médií trvajú na tom, že budú robiť správy slobodne. A to môže byť tá najhoršia hrozba, ktorú prírodné katastrofy prinášajú represívnym režimom. Pre čínskych vládcov nie je nič kľúčovejšie pre udržanie moci ako schopnosť kontrolovať, čo ľudia vidia a počujú. Ak ju stratia, nepomôžu im žiadne kamery ani monitorovacie systémy. Článok bol uverejnený v časopise The Nation, Redakčne krátené a upravené Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO |