Konsolidácia moci

Po víťazstve v deviatich za sebou idúcich volebných kolách (bezprecedentný jav v dejinách Latinskej Ameriky), v štátnom puči a v odvolávacom referende sa Chávez posilnil natoľko, aby mohol iniciovať zmenu v politickej rovnováhe na kontinente presadzovaním takého politického a spoločenského modelu, ktorý odmieta neoliberalizmus a spochybňuje americkú hegemóniu v regióne.

Z hľadiska vnútorných procesov Chávez prehĺbil v krajine ekonomické a sociálne reformy: po prvý raz smeruje obrovské ropné bohatstvo v krajine -- aspoň čiastočne -- na zlepšovanie sociálnych podmienok miliónov Venezuelčanov, ktorí boli historicky vylúčení z ekonomického pokroku a politickej participácie. V uplynulých dvoch rokoch sa takmer dva milióny osôb naučilo čítať a písať. Takmer stotisíc mladých ľudí sa zapísalo na univerzity a len v roku 2004 sa uskutočnilo 5 miliónov bezplatných návštev u lekára. Ďalším zaujímavým pokrokom je zákon o pôde, ktorý umožnil rozdelenie 2,2 milióna hektárov pôdy družstvám roľníkov bez pôdy.

Ešte pred tým, než sa Chávez dostal k slovu na Svetovom sociálnom fóre v Porto Alegre, Ignacio Ramonet, riaditeľ Le Monde Diplomatique, ho predstavil ako "prvého latinskoamerického vodcu, ktorý šliapol na prsty neoliberálnym mocnostiam, ktorý zadržal privatizáciu a ktorý radšej dal moc poníženým". Vo svojom prejave sa Chávez otvorene vyslovil za "prechod k socializmu" a zdôraznil existenciu novej korelácie síl v Latinskej Amerike a vo svete, "v ktorom Spojené štáty už nebudú môcť presadiť svoju vôľu". Tento bezpochybne optimistický postoj, ktorý pripomenul, že v rámci globalizácie "niet národných riešení, len globálnych riešení", pripomína diskusiu medzi Stalinom a Trockým o boji za socializmus v tridsiatych rokoch. Venezuelský prezident tiež zdôraznil -- ako jasnú odpoveď adresovanú Condoleezze Riceovej --, že "najnegatívnejšou silou v dnešnom svete je vláda Spojených štátov".

Nuž -- okrem odvážnej sociálnej politiky a kvetnatej rétoriky -- kam až zašiel Chávez? Potvrdil sa skutočný odklon od neoliberalizmu?

Venezuela si udržiava kapitalistický systém so silnou prítomnosťou štátu v ekonomike, najmä v ropnom priemysle (štátny podnik PDVSA narába s ročným rozpočtom vo výške 15 miliárd dolárov). Chávez ešte neprestal splácať dlhy, už však navrhol, aby sa namiesto ich ďalšieho splácania veriteľom tieto prostriedky investovali do zdravotníctva a školstva a aby sa zároveň vytvoril medzinárodný humanitárny fond ako náhrada za Medzinárodný menový fond. Novinkou bolo zavedenie kontroly menových výmen, ktorá zabraňuje špekuláciám s národnou menou a obmedzuje únik kapitálu.

Venezuela a USA: spojenci a nepriatelia

Keď ministerka zahraničných vecí Riceová vyhlásila, že Chávez je zlým príkladom pre kontinent, bezpochyby mala na mysli skutočnosť, že bolívarský projekt sa stretáva s čoraz väčšou podporou zo strany sociálnych hnutí a latinskoamerických Indiánov, ktorí majú záujem spustiť proces vlastnej integrácie a vytvoriť regionálny pól rozvoja a pokroku, ktorý by oslabil vplyv Spojených štátov v regióne. Azda v tejto veci zašiel Chávez najďalej. Je to jediný demokraticky zvolený prezident, ktorý odmietol iniciatívu USA na vytvorenie Celoamerickej zóny voľného obchodu (FTAA) a namiesto nej navrhol Americkú bolívarskú alternatívu (ALBA). Ako jediný kritizoval nedávne imperialistické dobrodružstvá USA a ako jediný ponúkol Kube pomocnú ruku, čím prakticky prelomil blokádu, ktorej tento ostrov podrobili Spojené štáty. Chávez navrhol založenie televíznej stanice Telesur (Televisión del Sur -- Televízia Juhu), ktorá by vysielala v celom regióne a ktorá by prelomila monopol CNN. Popri mnohých ďalších integračných iniciatívach prišiel s myšlienkou vytvorenia spoločnosti PETROAMERICA, ktorá by združovala všetky verejné ropné spoločnosti na kontinente.

Po skrachovaní amerického zámeru destabilizovať Cháveza podporovaním nepatrnej venezuelskej opozície sa zdá, že novou stratégiou je využitie Álvara Uribeho -- bezvýhradného Chávezovho spojenca a prezidenta Kolumbie -- proti Chávezovi. Spojené štáty začali Cháveza spájať (bez dôkazov) s Ozbrojenými revolučnými silami Kolumbie FARC (ktoré považujú za teroristickú organizáciu) a obviňovať ho z financovania hnutia bolívijských pestovateľov koky, ktorí sa postavili proti plánom na úplné vyhubenie tejto rastliny a na privatizáciu zemného plynu a vody, z financovania Indiánov v Ekvádore, kde sa vláda Lucia Gutiérreza zmieta uprostred hlbokej sociálnej a politickej krízy a kde sa nevylučuje nastúpenie novej vlády bolívarskej ideológie.

Jedným z dôkazov anti-chávezovskej stratégie bolo zadržanie politického vodcu FARC Rodriga Grandu, ktorého uniesli bývalí venezuelskí vojaci podplatení kolumbijskou tajnou službou, vo Venezuele. Táto udalosť, ktorá predstavuje jasné porušenie suverenity Venezuely a medzinárodného práva, pripomína smutne známy Plán Kondor, prostredníctvom ktorého tajné služby diktatúr na juhu latinskoamerického kontinentu navzájom spolupracovali v sedemdesiatych rokoch pri únosoch ľavicových opozičných politikov. Venezuela rozhnevane protestovala proti tomuto činu a zmrazila vzťahy s Kolumbiou, ktorá medzitým prijímala solidaritu zo strany Spojených štátov. Diplomatické napätie, ktoré táto kríza vyvolala, sa prehĺbilo, keď Fidel Castro obvinil Spojené štáty z plánovania Chávezovej smrti.

Paradoxne, Venezuela a Spojené štáty udržiavajú strategické hospodárske vzťahy. Venezuela disponuje ropnými rezervami, ktoré sa odhadujú na 77 biliónov až 1 trilión barelov, a je štvrtým najväčším dodávateľom ropy do USA. Zdá sa, že ani jedna z oboch vlád nie je naklonená zmeniť tento vzťah.

Do akej miery je Chávezov bolívarský projekt modelom na export? Je Venezuela scenárom novej latinskoamerikanistickej utópie? Budúcnosť bolívarskej revolúcie bude závisieť od schopnosti venezuelského ľudu brániť svoje výdobytky a od schopnosti venezuelského prezidenta konsolidovať túto novú rovnováhu síl, ktorá sa v Latinskej Amerike začína zakoreňovať, na regionálnej úrovni.

Záverom svojej návštevy v Porto Alegre Chávez ukončil vystúpenie vyhlásením: "Buďme slobodní, na ostatnom nezáleží." Zdá sa, že Bolívarov meč sa opäť zdvíha, rovnako ako aj pero Josého Martího.

Autor učí medzinárodné vzťahy na Universidad Internacional de las Américas v San José

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO