Stráca argumenty, ak zbadá napr. porovnanie, že za držbu viac jako jednodennej dávky marihuany vám hrozí 4 až 10 rokov, pričom za držbu zbrane hormadného ničenia 3 až 8 rokov odňatia slobody (§304). Dokonca samotné ministerstvo pripravuje pozmeňovací návrh k zákonu, ktorého príprave venovali dlhé roky práce.

Preto pri obhajobe zlého návrhu zákona používa skôr domnienky ako fakty a názory namiesto skúseností, pričom využíva ešte väčšiu neznalosť a predsudky verejnosti voči téme marihuana, ktorá ho takto v pseudoťažení voči zlým drogám slepo podporí.

Tvrdenie ministra -- Nikoho neposiela do väzenia

To je možno zbožné želanie ministra. Ak si to praje, nech tak aj koná. V každom prípade je ministrom a nie policajtom, prokurátorom či sudcom. Oni určia trest, jeho výšku a spôsob výkonu. On určuje legislatívny rámec. Ak uvádza v zákone 0 až 3 roky, tak tým myslí 0 až 3 roky odňatia slobody bez ohľadu na zaužívanú prax sudcov, ktorí prvotrestaných páchateľov trestných činov spravidla odsudzujú na podmienečné tresty (71% odsúdených v roku 2003 za drogové delikty).

Práve skutočnosť, že ide prvotrestaných, ukazuje s akými kriminálnikmi chce minister bojovať - väčšinou s bezúhonnými luďmi, ktorí sa rozhodli zapáliť si jointa - uskutočniť zločin, ktorým môžu uškodiť nanajvýš sebe.

Zápis v registri trestov však mladému človeku dostatočne zničí kariéru a ak si náhorou doprajete ešte šluka, idete do chládku natvrdo.

Tvrdenie ministra -- Návrh nezhoršuje, ale zlepšuje legislatívu

Absurdne napísaný paragraf 181 hovorí jasne, že "za držbu látky po akúkoľvek dobu bude páchateľ odsúdený na 4 až 10 rokov". Tu nepomôže ani želanie ministra o podmienečných trestoch, lebo výkon trestu odňatia slobody nad 3 roky nie je možné podmienečne uložiť.

Už aj dnes sú drobní užívatelia za nájdené nepatrné množstvá drogy stíhaní podľa §187, čo je ekvivalentom navrhovanému §181. Ľahko sa tým napĺňa štatistika významnejšej činnosti polície voči drogám.

Tvrdenie ministra -- Pri dekriminalizácii stúpne počet užívateľov drog

Minister, žiaľ, vychádza zo svojho pocitu a teórie trhu - menšia trestnosť = väčšia dostupnosť = viac užívateľov. Radšej by sa mohol pozrieť na prax a realitu. Opakované porovnania dopadov zmiernenia trestných postihov užívateľov drog ukázali, že drogovou scénou hýbu úplne iné faktory.

Americká vláda si nechala urobiť celoamerický prieskum užívania drog a ten univerzitní profesori Lynn Zimmerová a John P. Morgan porovnali s prieskumami v Amsterdame. Výsledok? Pokiaľ v silne represívnych Spojených štátoch užíva marihuanu 31,1% ľudí, v Amsterdame je ich 28,52%, pričom coffe shopy s bohatou ponukou legálnej trávy sú v každej ulici.

Tvrdenie ministra -- Zákonom som proti legalizácii drog

Pán minister by mal už z titulu, že má právne vzdelanie, dbať na exaktné vymedzenie pojmov. Dekriminalizácia nie je legalizácia. Žiadosť o legalizáciu marihuany dnes nikto na Slovensku nepredkladal.

Dekriminalizácia len znamená nahradenie drahých trestných sankcií voči bežným užívateľom realistickejšími administratívnymi saknciami.

Marihuana mimochodom nie je legalizovaná ani v Holandsku, pričom na Slovensku nik nežiada voľnú dostupnosť či predaj drog. Ale verejnosť znalá problematiky žiada jasne dekriminalizáciu - to znamená netrestať odňatím slobody držbu určeného množstva drogy pre vlastnú potrebu.

Tvrdenie ministra - Polícia bude môcť učinnejšie postihovať dílerov

V skutočnosti dnes dílerom venuje len minimálnu pozornosť. Práve to, že sa trestá už aj držba minimálneho množstva marihuany spôsobuje deformáciu - policajné psy behajú po školách, hliadky číhajú pred klubmi na skupinky huličov a policajti prehliadajú každého alternatívne vyzerajúceho človeka.

Majú ľahkú prácu. Kedže sa podľa oficiálnych výskumov ku kontaktu s marihuanou priznalo asi 35% stredoškolákov, policajti vykážu protidrogovú činnosť v policajných štatistikách bez väčšej námahy. Prečo by mali vážne sledovať, odhaľovať a zasahovať proti dílerom? Veď ktorému policajtovi sa chce strieľať s mafiou, keď stačí urobiť ramená na dredatých tínedžerov?

Tvrdenie ministra -- Hovorme o kategorizácii drog

Debata o kategorizácii drog sa týka zákona o omamných látkach a nie Trestného zákona. Minister sa týmto zavádzaním snaží odpútať pozornosť od problematiky. Áno, vítame a môžeme začať diskusiu o drogách -- širokú odbornú diskusiu (ktorá mimochodom úplne absentovala pri príprave rekodifikácie Trestného zákona). Táto však bude trvať dlho a neovplyvní Trestný zákon, ktorý je predložený v parlamente.

Tvrdenie ministra -- Ide mi o dobro a som proti zlu

Pán minister obhajuje svoj zákon s tým, že háji dobro. Táto snaha o etický apel sa míňa účinkom. Nech vysvetlí matkám 17-ročných detí, ktoré stíhajú za kúsok marihuany vo vrecku, čo im prekáža viac - či to, že ich dieťa odskúšalo marihuanu, alebo to, že mu hrozí trestnoprávny postih, ktorý sa s ním aj v prípade podmienečného trestu potiahne dlhé roky?

Nik nevraví, že marihuana je dobrá, je našou úlohou informovať o negatívach a preventívne pôsobiť voči jej užívaniu, ale negatívny dopad trestného stíhania a postihu na mladého človeka, ktorý nie je závislý od marihuany, ale je vinný banálnym trestným činom držby kúska trejto vysušenej rastliny, je rozhodne väčším zlom.

Súčasná debata o novele Trestného zákona nie je o drogách - či sú dobré alebo zlé. Nebudem tu ani vymenovávať argumenty, ktoré hovoria o marihuane jasne -- že je menej nebezpečná ako alkohol, že nikoho nezabila, že odborníci jasne potvrdzujú (vrátane hlavného odborníka na drogy MUDr. Okrúhlicu) že NIE je vstupnou bránou k tvrdým dorgám...

Radšej na záver spomeniem námestníka generálneho prokurátora Ctibora Koštála, ktorý vyhlásil, že "očakáva od nového trestného zákona toleranciu k drobným užívateľom drog", lebo "súdy sú zahltené tzv. banálnou kriminalitou".

Otázkou naozaj je to, či majú naďalej súdy riešiť túto kriminalitu, zastrašovať a perzekvovať väčšinou slušných a bezúhonných občanov, ktorí sa síce previnili voči chorému zákonu, ale spoločnosti neuškodili.

Nech pán minister spravodlivosti prenechá boj proti drogám na to ustanovenému ministrovi Csákymu, ktorý okrem alibistických vyhlásení urobil v praxi žalostne málo na poli prevencie voči užívaniu drog. A tiež nech vezme starosť policajtom o závislých od drog a prenechá ju lekárom, ktorým problémy závislých (pozor, nie občasných užívateľov marihuany) prislúchajú aj podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), klasifikujúcej závislosť ako chorobu, ktorú treba liečiť.

Verím, že ak nie minister, tak poslanci budú mať chuť a vôľu porozumieť problematike a presadia počas rozpravy o zákone pozmeňovací návrh, ktorý odmietne v Európe takmer unikátnu hrozbu trojročného trestu odňatia slobody za držbu jednodennej dávky. Konečne tak príde čas vážne sa zaoberať problematikou drog v Slovenskej republike.

Autor je dobrovoľný aktivista združenia Slobodná voľba