Fráza "nevyhnutné reformy" patrí v ostatných rokoch v európskych krajinách medzi najsprofanovanejšie heslá, ktorým občan nemôže uniknúť. Máloktorá z európskych krajín nemala aspoň kratučké obdobie totalitného či autoritárskeho režimu, ktorý zavádzal "nevyhnutné opatrenia" v mene lepšej budúcnosti. Mnohí Západoeurópania mladej a strednej generácie však také režimy už na vlastnej koži nezažili a nevedia, do akej miery majú teraz dôverovať svojim vládam. Obzvlášť ak sú ľavicové alebo stojace naľavo od stredu, čiže také, ktoré majú v programových platformách zakotvené presadzovanie záujmov pracujúceho občana. Trpkú lekciu zažili obyvatelia viacerých nových členských štátov EÚ vrátane Slovenska, kde sa ľavicové strany dostali do vlády a podieľali sa na transformačnom procese desocializácie a odštátňovania. Chtiac-nechtiac prispeli k zvýrazneniu sociálnych rozdielov a miznutiu sociálnych istôt. Niektorí ľavicoví politici spomínajú, že to bolo ako ocitnutie sa v rýchliku, ktorý sa dá spomaľovať i urýchľovať, ale nevybočí z koľají.

Korene budapeštianskej konferencie siahajú do 90. rokov minulého storočia, keď sa stredoľavicové politické špičky pokúšali o formulovanie "tretej cesty", o hybrid globalizujúceho sa kapitalizmu so sociálne cítiacim systémom. Pri zrode stál aj Tony Blair, ktorý sa dostal na britské politické výslnie konceptom novej Labour Party. Pod jeho desaťročným vedením sa strana odtrhla od robotníckych a odborárskych tradícií a nadobudla podobu politického subjektu širokého stredu.

So zápornými následkami globalizačných zmien prestala bojovať a zmenila kurz na prispôsobovanie sa im. Vraj v záujme udržania prístupu k príležitostiam usmerňovania jej postupu. Tejto formulke upísal svoju politickú kariéru aj iný nominálne stredoľavicový politik -- nemecký kancelár Gerhard Schröder. Niet dôvodu neveriť jeho ubezpečovaniu, že to myslí so svojou vlasťou dobre, keď tlačí na odbúravanie mnohých zložiek sociálneho štátu. Jeho viera však koliduje s toľkými tradičnými prvkami nemeckej sociálnej demokracie, že sa tento rok vzdal postu straníckeho šéfa. S uvoľnenými rukami môže ľahšie realizovať trhové reformy, v ktorých vidí jedinú možnosť prežitia nemeckej ekonomiky.

Nezadržateľnosť globalizačných premien pripomínala v Budapešti a v neďalekom Balatonöszöde hlavná hviezda konferencie, starý známy Tony Blair. Kto sa im postaví do cesty, bude zmietnutý, varoval. Bezvýhradne s ním súhlasil aj nový maďarský premiér Férenc Gyurcsány, socialista, podnikateľ a údajný forintový miliardár. Teória "tretej cesty" je mŕtva, ozývalo sa v konferenčných priestoroch. Jediný spôsob, ako zabezpečiť dôstojný život pre všetky vrstvy obyvateľstva, je bezvýhradné zapojenie sa do globalizačných zmien. Protiklady, ktoré globalizácia vytvára, sa vraj majú zmierňovať využitím ponúkajúcich sa príležitostí. Aj ľavica sa má postaviť na stranu pokroku a jedinej možnej cesty k blahobytu. Keď bude pri pečení koláča usilovne vhadzovať uhlie do pece rozbehnutej globalizačnej lokomotívy, dostane slušné sústo. Keby ju chcela brzdiť a do rozžiarenej pece striekala hasičskou hadicou, neušiel by sa jej ani hlt.

Výber preto znie: "ste s nami, alebo proti nám"? Tony Blair ho takto vyostrene nepredkladal, ale jeho apelovanie na rozumnosť pri hľadaní východísk nevyznievalo v tom zmysle, že sú aj iné a zreteľne odlišné varianty. Na konferencii boli viacerí štátnici -- prezidenti Čile a Juhoafrickej republiky a premiéri Etiópie, Kanady, Nového Zélandu, Rumunska, Švédska a Španielska. Všeobecnému pritakávaniu dominantných rečníkov sa vzpriečil šéf španielskej vlády, ale iba v polemike s Blairom na Irak a spojenectvo s USA v Iraku. Pohotový Brit však podčiarkoval potrebu sústredenia sa na spoločné zabezpečenie podmienok na usporiadanie tamojších januárových volieb.

Budapeštianska konferencia neodhalila v plnej nahote rozpory vnútri ľavicových prúdov. Ak ľavica príjme úlohu pokojného spolunástroja globalizačných premien v postavení partnera svetového kapitálu, spôsobí to rozštiepenie ľavice. Jedna jej časť zastreší privilegované vrstvy prispôsobivých a mobilných pracujúcich. Zostávajúce masy prispôsobenia neschopných si utvoria vlastné záujmové politické sily.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO