Považujem za nešťastné, že sú nástrojom, objektom politického boja. Nie je to dobrý trend, lebo zákony musíme rešpektovať a nie upravovať podľa momentálnych politických zámerov. Paradoxné je, že práve tí politici, ktorí dnes vyzývajú občanov k neúčasti na prezidentských voľbách, s výrazným úsilím presadili priamu voľbu prezidenta. Ale rešpektujem tiež rozhodnutie tých voličov, ktorí voliť neprídu. Máme volebné právo, nie volebnú povinnosť. Ale myslím si, že by tu mohla platiť občianska povinnosť. Ja osobne som optimista a verím v zdravý rozum a vyspelosť našich občanov. A čo sa týka voľby medzi dvoma zlami. Je to odvádzanie pozornosti od podstaty problému. Občania okrem voľby osoby prezidenta rozhodujú aj o charaktere nášho štátu v Európskej únii. A to je unikátna, neopakovateľná situácia. Dovolím si prirovnať druhé kolo voľby prezidenta k referendu o budúcnosti Slovenska.
Čím sa charakterovo odlišujete od vášho protikandidáta, Vladimíra Mečiara?
S úctou k vašej otázke, nechcel by som hodnotiť sám seba pred druhým kolom volieb. Nakoniec hodnotenie a odpoveď na vašu otázku dajú výsledky druhého kola. V jednom rozhovore som povedal, že kampaň si robím celý život. Myslel som tým najmä to, že nemám čo skrývať, občania poznajú moje stredo-ľavicové názory, národnú orientáciu, sociálne cítenie a akceptovanie hodnôt ekumenizmu.
Podľa rakúskych novín Die Presse, ale aj niektorých domácich komentátorov odporúčanie koaličných strán na neúčasť voličov v druhom kole podporuje volebné šance Vladimíra Mečiara. Podporuje ich podľa vás?
Áno, nízka účasť dáva väčšie šance pánovi Mečiarovi. Zdôvodnenie je jednoduché. Z dlhodobých prieskumov vyplýva, že pán Mečiar má stabilnú podporu približne 15% dospelej populácie a jeho schopnosť osloviť širší elektorát je nízka. Ja si však nemyslím, že je vhodné a správne špekulovať s volebnou účasťou v druhom kole. Zabúdame na záujem Slovenska. Pre naše budúce pôsobenie potrebujeme silného prezidenta so silným mandátom od občana. Preto nech bude výsledok akýkoľvek, želám si čo najvyššiu účasť voličov v druhom kole. Iba tak bude postavenie a pozícia prezidenta nespochybniteľná. Veď predstavte si situáciu, keby prišlo iba 10 % oprávnených voličov. Voľby by boli právoplatné, ale mandát prezidenta by vyvolával oprávnené pochybnosti.
Čím je motivované toto odporúčanie?
Nechcem špekulovať o zákulisných dohodách medzi Dzurindom a Mečiarom.
Podľa predsedu Európskeho parlamentu Pata Coxa by sa poučením z prvého kola volieb mala stať koaličná dohoda s cieľom úspešne skončiť začaté reformy. Súhlasíte s týmto názorom?
Som hlboko presvedčený o nutnosti reforiem. Viem, že polovičaté reformy sú najhorším riešením. Je tu však jedno ALE... Som za reformy, ale nie som za chudobu. Spôsob, koordinácia a realizácia reforiem nemôže rozširovať rady chudobných, nesmie prehlbovať regionálne rozdiely, ako ani rozdiely medzi životnou úrovňou na západe a východe republiky. Pripomína mi to zlý vtip: Diagnóza a liečba boli správne, iba pacient zomrel.
Mnohí považujú Roberta Fica za nebezpečnejšieho protivníka dnešnej vlády, než je o rešpekt v zahraničí bojujúci Mečiar. Aký je váš osobný postoj k predčasným voľbám?
Môj postoj som vyjadril priamou podporou referenda o predčasných voľbách. Na druhej strane rešpektujem a nespochybňujem jeho výsledok.
Iní zasa porovnávajú politický profil Vladimíra Mečiara s rakúskym politikom Jörgom Heiderom alebo poľským populistom Andrzejom Lepperom. Zdieľate tento názor?
Myslím, že toto je práca pre politických komentátorov, polititológov a analytikov. Pána Mečiara poznám veľmi dobre, ďalších menovaných poznám menej, preto by moje porovnanie mohlo byť skreslené. Ale v zásade každé zovšeobecnenie môže byť skresľujúce. Politický vývoj v Rakúsku, Poľsku a na Slovensku je taký dynamický a zároveň rozdielny, že by bolo neseriózne vyjadriť sa pár vetami a na zverejnenie serióznej politologickej štúdie nemáme priestor.
Ak by niekto chcel k týmto politikom prirovnávať pána Slotu, súhlasili by ste? Kde by ste videli prípadné rozdiely?
Pri hodnotení pána Slotu sa často pohybujeme v istej šablóne. Ja posudzujem pána Slotu podľa konkrétnych skutkov a nie podľa vyhlásení. Napríklad jeho obrovské -- doslova buldočie -- úsilie pri získavaní investície na vybudovanie továrne KIA pri Žiline ocenil aj premiér Dzurinda, ktorý nepatrí medzi jeho priaznivcov. A o význame tejto investície pre Slovensko niet pochýb a je chybou, že vláda nenašla lepšiu komunikáciu s vlastníkmi pozemkov a zbytočne tak vytvorila ďalšie problémy.
Podľa hovorcu Európskej komisie nie je vývoj ani v jednej z desiatich krajín dôvodom na znepokojenie. V čom vidíte príčiny zdržanlivejšej reakcie zahraničia na výsledky volieb na rozdiel od predchádzajúcich rokov?
Podľa môjho názoru boli reakcie triezve a vyvážené. Tak ako domáce reakcie vyjadrili prekvapenie nad výsledkom pána Kukana, ktorý bol dlhodobo prezentovaný ako istý víťaz.
Pán Mečiar je zahraničním nepochybne vnímaný negatívnejšie ako Vy. To je fakt. Na druhej strane udalosti v rokoch 1994 -- 1998 vážne poškodili povesť slovenskej demokracie a viedli k medzinárodnej izolácii krajiny. V tom čase ste boli druhým najvyšším ústavným činiteľom a špičkovým funkcionárom HZDS. Akú formu má Vaša sebareflexia voči udalostiam, ktoré sa udiali v tých rokoch?
Bol som druhým najvyšším ústavným činiteľom aj v čase, keď bolo HZDS po odvolaní pána Mečiara z postu premiéra v opozícii. Ak by ma vnímali rovnako, mohli ma odvolať a zvoliť svojho predsedu parlamentu. Keďže ma akceptovali, je zrejmé, že už vtedy videli rozdiel medzi mnou a pánom Mečiarom. Veď väčšina dnešnej politickej špičky pôsobila v parlamente ako poslanci. Iba pre upresnenie by som poznamenal, že som nebol špičkovým funkcionárom HZDS. Nikdy som nebol podpredsedom hnutia, bol som iba členom Grémia z titulu funkcie predsedu NR SR. Za moje pôsobenie v špičkovej politike nesiem plnú zodpovednosť a nikdy som sa jej nevyhýbal. Viem, že som urobil aj chyby, ale kto ich nerobí? Pre mňa je dôležité, že som neurobil zásadnú chybu, ktorá by ma diskvalifikovala v politickom živote. Ani moji kritici nespochybnili môj čistý "politický štít". Neprijímam však princíp kolektívnej viny, ktorý sa snažia aplikovať niektorí politici, keď mi už nemôžu dokázať nič negatívne. Najmä to neprijímam kvôli radovým členom HZDS, podporovateľom a sympatizantom, ktorí sú traumatizovaní a nálepkovaní div nie ako menejcenní občania. Podpora samostatného, zvrchovaného Slovenska nebola, nie je a nebude chyba. Za tie rozhodnutia, ktoré som urobil v dobrej viere, a ktoré sa mohli niekoho dotknúť, som sa verejne ospravedlnil. Za chyby vyplývajúce zo subjektívnych rozhodnutí nech sa zodpovedá pán Mečiar.
Aký je teda medzi vami rozdiel v zodpovednosti...
Každý z nás nesie svoju osobnú zodpovednosť. Každého z nás budú posudzovať občania v druhom kole prezidentských volieb.
Kedy bolo možné zaregistrovať Vaše výhrady k politike strany HZDS, a to ešte pred známym snemom strany pred voľbami 2002, na ktorom Vás nezaradili na kandidátku a dostali ste sa do sporu s pánom Mečiarom?
Moje výhrady registrovali občania, politici aj novinári od začiatku môjho pôsobenia v HZDS, keď ma definovali ako predstaviteľa umierneného krídla v HZDS. Odlišné postoje som vyjadril napríklad pri nástupe náhradníkov za poslancov DÚ, ktorí sa stali členmi vlády, vyhradil som si právo nehlasovať v prípade Gaulieder. V roku 2002 došlo k môjmu definitívnemu rozchodu a dôvodom nebolo iba nezaradenie na kandidátku, ale aj zásadné výhrady k nedodržiavaniu stanov, ktoré HZDS prijalo.
Ako prezidentský kandidát máte podporu aj Slovenskej národnej jednoty Stanislava Pánisa. Nemyslíte, že pre kandidáta na prezidenta je do istej miery diskvalifikujúce, ak ho podporujú extrémistické nacionalistické politické sily?
V prvom rade je nutné spomenúť, že máme ústavou zaručenú slobodu prejavu. To platí aj pre pána Pánisa. Jeho účasť v Konfederácii národných síl má jediný cieľ, a tým je spojenie všetkých národne orientovaných politických subjektov -- možno v budúcnosti -- do jednej silnej strany postavenej na európskych hodnotách. Našou snahou je, po vzájomnej diskusii, presvedčiť aj pána Pánisa o európskom spôsobe realizácie politiky národných strán. Možno ste už zaregistrovali istý posun v názoroch a konaní pána Pánisa. A napokon, nikdy v minulosti sa nedopustil konania v rozpore so zákonom.
Ako definujete svoj národný postoj?
Vážim si hodnoty, kultúrnu identitu a zvrchovanosť Slovenska. Národný postoj je skôr postoj vlastenecký, vyplýva z mojej priamej angažovanosti pri pokojnom rozdelení ČSFR, vzťahu k ústave a občanom nášho štátu. Na mojom pracovnom stole sú busty Štúra a Dubčeka...
Čo konkrétne pre vás znamená spojenie národného a sociálneho princípu...
Sú to dnes základné výzvy, ktoré zaujímajú občanov. Odpoviem čo najjednoduchšie. Som za reformy, ale nie som za chudobu. V tom je sociálne cítenie. Vstupom do EÚ budeme postavení pred otázku, akú podobu bude mať naša zvrchovanosť a identita v Európe. Ja som za zachovanie a rozvíjanie našej identity a zvrchovanosti v rámci spoločnej Európy. V tom je moje národné myslenie. Rozhodne sa dištancujem od ideológie z minulého storočia, ktorú naznačujete v otázke.
Aký je váš postoj k vojnovému Slovenskému štátu?
Slovenský štát historicky vznikol -- existoval. Bol uznaný. Ak by nebol vznikol, možno by Slovensko v dnešnej podobe nebolo. Hodnotenie musia uzavrieť historici, a to nielen svetskí. Ja odsudzujem ideológiu, na ktorej bol budovaný. Rozhodne odsudzujem deportáciu a likvidáciu občanov židovského pôvodu. Stotožňujem sa s generálmi Golianom a Viestom, ktorí viedli ozbrojený odpor voči totalitnému systému. SNP nás zaradilo medzi víťazné krajiny II. svetovej vojny.
Akú budúcnosť má strana HZD?
V posledných prieskumoch volebných preferencií sa dostala nad 5% hranicu, takže jej budúcnosť bude určite budúcnosťou parlamentnej strany. Prial by som si, aby stranu prebrali mladí ľudia a urobili z nej stranu mladých s podporou skúsených politikov.
Ako jeden z troch kandidátov na prezidenta ste odpovedali na výzvu združenia Prometheus. Podporili ste v nej antidiskriminačný zákon. V čom je potrebné upraviť domácu legislatívu v tejto otázke?
Ide o zavedenie európskych noriem do našej legislatívy. Ide o rozšírenie ochrany občianskych a ľudských práv, čo plne podporujem.
Pokladáte sa za eurooptimistu?
Som eurorealista. Vstup do EÚ je obrovská šanca, ale nesie so sebou aj niektoré negatíva, ktoré je nutné riešiť, ale aj akceptovať.
Čo by sa v posledných 15 rokoch krajiny malo diať inak, ak by bola na to opäť príležitosť?
Prepáčte, ja nerád špekulujem. Situácia, že by sme niečo mohli riešiť odznova, neexistuje.
Myslíte si, že žijeme v lepšej spoločnosti ako bola tá pred rokom 1989?
Z pohľadu slobody a ľudských práv jednoznačne. V hodnotení ostatných aspektov sa môžu vyskytnúť rôzne hodnotenia. Ja osobne chcem prispieť k tomu, aby naša spoločnosť bola lepšia.
S hosťom Slova sa zhováral Martin Muránsky
Zveřejněno s laskavým svolením slovenského společensko-politického týdeníku SLOVO
|
