Kto je v skutočnosti víťazom? Wolfgang Schüssel, ktorý napriek všetkému pretlačil svoju dôchodkovú "reformu", hoci výsledok je od pôvodného návrhu pomerne vzdialený? Jörg Haider, ktorý sa opäť konečne dostal na titulné strany? Odbory, ktoré sa ukázali ako sakramentsky prebratý obor a nie ako spáči? Opozícia, ktorá sa síce nedostala celkom "do hry", no jej preferencie vyleteli raketovo nahor? Wolfgang Schüssel skutočne ako víťaz nevyzerá.

Usiluje sa sedieť na všetkých stoličkách naraz. "Reforma" ho však z rozpočtovej dilemy plánovaným smerom nevyviedla. A experti -- aj jeho vlastní -- mu teraz vypočítavajú, ako málo tento nehomogénny a chaotický zákon, na ktorého sfušovaní sa podieľali aj zákulisní financmajstri koalície, pomôže bezpečnosti dôchodkového systému.

Kancelárova médiami vyzdvihovaná "tvrdosť v rokovaniach" sa ukázala v pravom svetle -- ako obyčajná egocentrická tvrdohlavosť. V očiach menej spolitizovanej časti obyvateľov sa touto tvrdohlavosťou dostal do autu. Nebol totiž schopný ani ochotný hľadať kompromis, ktorým by získal potrebný súhlas väčšiny ľudí.

Vážne trhliny dostal aj jeho imidž stratéga, ktorý si vopred premyslí všetky kroky a súperov tým dostane na kolená. Okrem iného bola táto reforma aj zlyhaním propagandy. "Tvrdosť" je nesociálny postoj, "vytrvalosť" samoľúba tvrdohlavosť a domnelá "pripravenosť na nepohodlné, no do budúcnosti hľadiace riešenia" bola odhalená ako úplný nezáujem o politické názory väčšiny.

A navyše všetci jasne videli -- aj sám Schüssel -- ako veľmi kancelár závisí od milosti Jörga Haidera. Hra s počiatočným odmietaním podpory zo strany "rebelov v FPÖ", "hľadanie kompromisu" a permanentné vydieranie sa môžu kedykoľvek opakovať. Schüsselovi a jeho ľudovcom to potvrdzujú preferencie -- ÖVP sa ťažko dostane tam, kde bola v roku 1999.

Opäť mladé FPÖ?

Pre slobodných nie je výsledok taký jednoznačný. Jasná je jedna vec -- napriek všetkým mediálnym pokusom vyplávala na povrch absolútna preťaženosť Herberta Haupta, zdanlivo novej hviezdy FPÖ. Jeho kroky vzbudzujú už len smiech. Každú novú verziu "reformy" Haupt, Scheibner a Walchs vyhlasovali v prvých 24 hodinách za definitívnu. Keď sa ozval zúrivý krik dotknutých, začali opäť hovoriť o potrebe "ďalších rokovaní". Tie sa pre slobodných skončili zakaždým blamážou. Nedosiahli absolútne nič a pred Haiderom a verejnosťou si museli priznať, že bude treba rokovať znova.

Jörg Haider sa opäť vrátil na scénu. Možno nie v plnom lesku, ale predsa. Je otázne, či sa mu znova podarilo postaviť sa do pozície "ochrancu vdov a sirôt". Jeho kroky, spolu s obnovením záujmu o tých, ktorých už predtým strana odpísala, však slobodným bezpochyby pomohli prekonať pokles popularity v Korutánsku. Ako sem už naznačili, celá situácia len podčiarkuje, ako veľmi vďačí táto vláda za svoje prežitie korutánskemu hajtmanovi. A tento nový pocit sily Haider zúročí. Otázka, či sa opäť objaví na čele FPÖ, je už zodpovedaná. Teraz má význam sa len pýtať, aký čas si na to vyberie.

Skutočne prebudený obor odborov (ÖGB)

Odbory dokázali predovšetkým dve veci -- aká nezlomená je ich mobilizačná schopnosť a aké moderné sú na to, aby našli nové formy politickej akcie. Menej pôsobivá bola ich taktika, aj keď charakteristické váhanie sa dalo pochopiť. Ako sociálny partner sa mohli len ťažko vyhnúť ponukám na rokovania. A vyjsť z týchto rokovaní bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom podpísali pod plán vlády, bolo samo osebe ťažké. V podnikoch počuť tak kritiku, že sa mali v rokovaniach snažiť dosiahnuť viac, ako aj názory, že so Schüsselom si vôbec nebolo treba sadať za stôl. Tak ako ostatní aktéri, aj ÖGB si musí priebeh tohto veľkého sporu vyhodnotiť. Márnosť aktivít by nemala vyústiť do rezignácie členskej základne, ani jednotlivé kroky by nemali vrhnúť tieň na imidž odborov. No jeseň bude musieť byť horúca. A odborári, ktorí sú členmi ÖVP, sa pri rokovaniach o jednotnom penzijnom systéme možno vymania z úzko straníckeho nazerania na vec.

Nijaký dôvod na triumf

Socialisti z SPÖ sa môžu teraz vyhrievať v pocite nebývalej podpory obyvateľstva. Napriek úsiliu médií znehodnotiť a bagatelizovať ich návrhy, v mysliach ľudí utkvela rýchlosť, s akou SPÖ -- nezvyčajne na opozičnú stranu -- prišla nielen s kritikou, ale aj s vlastným návrhom reformy. Hoc nárast preferencií SPÖ sa dá pripísať skôr sklamaniu z ÖVP, opäť získaná pozícia najsilnejšej strany v krajine je predsa kapitálom, s ktorým treba opatrne nakladať. Triumf však nie je namieste. Získaný politický kapitál treba totiž v nadchádzajúcich týždňoch o to väčšmi zúročovať.

Dôveryhodná alternatíva

SPÖ musí posilnenú pozíciu svojho predsedu v spoločnosti ďalej podporovať formovaním jeho osobného imidžu. Matznetter, hovorca strany v otázkach rozpočtu, je živým príkladom toho, že aj mladí poslanci sa môžu -- vďaka zodpovedajúcej odbornej a mediálnej príprave -- zakrátko zmeniť na politické ťažké váhy. SPÖ, ktorá s viac ako 40 percentami hlasov je takmer istou budúcou vládnou stranou, musí už teraz -- ale skutočne teraz -- prísť s osobnosťami, ktoré budú môcť prebrať vládne funkcie. Rovnako musí jasne zadefinovať svoje pozície. Stretnutie Gusenbauera (predsedu socialistov) s Haiderom bolo pôsobivým krokom, no dá sa ľahko spochybniť. Červeno-čierna vláda, samozrejme, nie je realistickou možnosťou. Takticky, ani zásadne -- sociálnodemokratický kancelár z milosti Haidera by nemal o nič ľahší život ako dnes Schüssel.

No so 45-percentnou podporou môže Gusenbauerovo SPÖ na otázku zloženia budúcej vlády odpovedať omnoho sebavedomejšie ako pred rokom. Či je červeno-zelená opozičná spolupráca nutnosťou, na to si bude musieť odpovedať aj časť voličov zelených -- prednedávnom bola totiž ich strana ochotná prijať takmer všetko, čo jej ľudovci ponúkli. Obnovená vláda veľkej koalície socialistov a ľudovcov by pre mnohých Rakúšanov vo svetle dnešných konfliktov azda nebola celkom nepopulárna. No ľahko uhádneme, že spolupráca s touto ÖVP a týmto vedením bude po všetkom, čo sa stalo, ťažko mysliteľná.

No možných 45 percent a možné víťazstvo vo voľbách ponúka veľa možností na vytvorenie fungujúcej vlády pod sociálnodemokratickým vedením. Je tiež dôležité, aby socialisti nenechali počas letných prázdnin upadnúť bojovnú náladu zo začiatku roka. Potom musí nasledovať politicky horúca jeseň, v ktorej SPÖ získa iniciatívu.

Hovoril som o skutočných a domnelých víťazoch. Porazených je ešte viac -- tí, ktorých sa táto reforma dotkne. Treba im stále pripomínať pevný sľub SPÖ, že karikatúra budúcej sociálnodemokratickej reformnej vlády bude rýchlo odstránená. Čím sa to stane rýchlejšie, tým to pôjde ľahšie.

To najdôležitejšie, čo treba využiť, je však fakt, že stratou väčšinovej podpory medzi ľuďmi stratila vláda aj morálne právo pokračovať vo svojej politike.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO