Tie necelé tri mesiace využil jednoznačný víťaz volieb Wolfgang Schüssel predovšetkým na jedno - na oslavu svojho novonadobudnutého postavenia. Prekvapujúce a v tomto rozsahu naozaj epochálne víťazstvo ho vo vnútri ÖVP urobilo takým silným ako ani jedného z jeho predchodcov. Zasvätenci by vedeli hovoriť o tom, ako Schüssel neinformoval o svojich plánoch ani najbližších spolupracovníkov - ak vôbec nejakých má.

Schüssel si užíva svoju rolu

V podstate sa nachádza v mimoriadne pohodlnej situácii. Vládu môže vytvoriť s ktoroukoľvek z troch strán, ktoré majú zastúpenie v parlamente. Pre vzájomné rozdiely však vláda týchto troch strán proti nemu nie je veľmi reálna.

V nekonečnom kole sondovaní a rokovaní skúsila ÖVP - aspoň to tvrdí - využiť "mieru podobnosti" s každou z troch strán. Účastníci rokovaní však hovoria, že Schüssel len predkladal volebný program svojej strany v nových úpravách a menej sa už zaujímal o ich stanoviská. Rokovania sa v určitom zmysle vôbec neuskutočnili, keďže ani jedna strana nebola naozaj pripravená nájsť kompromis.

Najviac mu vyšli v ústrety porazení slobodní. Sotva mali inú možnosť. Po strate dvoch tretín voličov sa ocitli v politickej a finančnej kríze bez toho, aby táto porážka vyriešila jediný z ich problémov. Všetci aktéri samozničenia FPÖ, ktorí ju stáli tak veľa sympatií, ostávajú na politickej scéne. Iba voliči sú preč.

Záchrana vo vláde

Jörg Haider ostáva nevypočítateľný ako vždy. Správy o jeho pláne založiť si novú stranu robia jeho kolegom starosti. Aspoň navonok. Haiderovi verné krajne pravicové krídlo v strane tvrdo pracuje na získaní silnej vnútrostraníckej pozície. Rovnako sa malé liberálne krídlo usiluje získať vplyv a kalkuluje s odštiepeneckými plánmi. K tomu prichádza doterajší minister sociálnych vecí Haupt v novej role predsedu strany.

Účasť vo vláde predstavuje jedinú možnosť na prežitie - prinajmenšom by mohla priniesť dohody v mnohých nevyriešených konfliktoch. FPÖ bola preto pripravená Schüsselovi pomôcť odstrániť poslednú prekážku. Rakúska ústava obsahuje pravidlá finančného hospodárenia dočasnej vlády, ktoré by najneskôr v apríli viedli k stavu rozpočtovej núdze. Súhlas ministra za FPÖ dal fakticky kancelárovi možnosť takto vládnuť, ak to bude potrebné, až do konca roku 2003. Zatiaľ však chýba súhlas parlamentu.

Ak sa spočiatku FPÖ cítila istá pokračovaním partnerstva s ľudovcami, v posledných týždňoch sa dostala na okraj. A to napriek tomu, že je ochotná ustúpiť v čomkoľvek. Súhlasila dokonca s tým, aby minister financií Grasser, ktorý z nej ušiel do ÖVP, ostal vo vláde.

O skutočných plánoch s FPÖ Schüssel mlčí. Na verejnosti namiesto toho opakuje, že to bola FPÖ, ktorá ako "nespoľahlivý partner" spôsobila predčasné voľby.

Ťažká a neocenená cesta sociálnej demokracie

Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ), ktorá prvýkrát po tridsiatich rokoch nie je najsilnejšou stranou, má v pre ňu nezvyčajnej úlohe "druhého" problémy. Stratu postu predsedu parlamentu - doteraz jej jedinej viditeľnej štátnej funkcie - znáša veľmi ťažko.

Aj pri všetkých rozdieloch prebiehali predbežné rozhovory s ľudovcami tak sľubne, že si predseda Alfred Gussenbauer vyžiadal od predsedníctva mandát na oficiálne rokovania: strana ich odsúhlasila na stretnutí v strede februára. A to znamenalo koniec. Schüssel označil závery straníckeho vedenia, v ktorých SPÖ prirodzene pevne stanovila svoju rokovaciu pozíciu, za podmienky. A on si podmienky diktovať nenechá.

Rozhodnutie ísť do rokovaní sa v SPÖ nerodilo ľahko. Niežeby nezmieriteľne stavalo proti sebe jej názorové krídla, skôr išlo o vnútorný konflikt, ktorý si v sebe musel vyriešiť každý sám. Na jednej strane bolo jasné, že účasť vo vláde v pozícii menšej strany bude znamenať súhlas so všetkými neatraktívnymi plánmi ÖVP. A to v situácii, keď Rakúsko potrebuje hlboké reformy - najmä zdravotníctva a dôchodkového systému, ktoré rozhodne nebudú populárne. Na druhej strane každý tušil, že volič SPÖ si želá jej vstup do vlády. Hoci už len preto, aby urobila potrebné reformy sociálnejšími.

Navyše, po takmer úplnom odchode tímu, ktorý prehral voľby v roku 1999, chýbala novému vedeniu skúsenosť s vládnutím. A to je, ak chce byť strana po voľbách o štyri roky najsilnejšou, v očiach Rakúšanov veľmi dôležité.

Oheň a voda

Nakoniec Schüssel vniesol do hry neortodoxnú možnosť. Predbežné rokovania prebehli aj so zelenými, ktorých volebný výsledok zostal tiež hlboko pod očakávaniami. Tí najprv rokovania prerušili - kancelár vtedy chyboval paralelnými rozhovormi s haiderovcami. Stretnutia sa však obnovili cez vianočné sviatky a trvali donedávna.

Už len fakt, že obe strany pripustili takú možnosť, mätie. ÖVP predsa pred voľbami varovala pred "červeno-zeleným chaosom", ich vrcholných politikov prirovnala takmer k teroristom a pripisovala im snahu zaviesť voľné užívanie drog. Oni zasa ľudovcov prirovnávali k pravicovým radikálom. Pod týmto povrchom však nie sú rozdiely až také neprekonateľné. Zelení sú v politickej realite menej environmentálnou stranou a viac stranou mladých, vzdelaných obyvateľov miest. Toto voličstvo sa dá, nie životným štýlom, ale volebným správaním, označiť za "meštiacke". Charakteristickým je preto výkrik mnohých funkcionárov ÖVP: "Svoje deti predsa nevychovávam pre to, aby volili zelených."

Opozícia voči takejto spolupráci potom vychádza zo skupín zelených, ktoré majú "ľavicové" zázemie - zelených odborárov, ktorí vzišli z reformných komunistov, bývalých trockistov a maoistov roku 1968, ktorí "zelený projekt" videli ako novú formu svojej politickej aktivity. Zatiaľ to viedlo len k otvorenej revolte viedenskej krajinskej organizácie.

Potrebuje Rakúsko vládu?

Niektorí pozorovatelia vnímajú Schüssela ako výborného taktika. Nie je to zatiaľ pohľad celkom nesprávny - rokovací maratón poškodil, podľa výskumov, väčšmi potenciálnych partnerov než ÖVP. Iní v ňom vidia hráča, ktorý sa spolieha na šťastie a je mu jedno, s kým nakoniec bude vo vláde. Je jasné, že chce vytvoriť "najlacnejšiu" koalíciu, v ktorej bude musieť urobiť čo najmenej politických a personálnych ústupkov. Nebojí sa ani predčasných volieb. Aj keby rokovania stroskotali, môže dúfať, že mu voliči - pre "neschopnosť" ostatných strán - dajú väčšinu. Ak nie, po roku môže vytvoriť akúkoľvek koalíciu a potom žiadať voliča o nový mandát, alebo na pár mesiacov viesť menšinovú vládu a pri prvej porážke v parlamente vyhlásiť nové voľby.

Schüssel je tiež v určitom zmysle pánom politickej situácie. A tak sa vníma aj on sám. Dočasná vláda, samozrejme, nemôže prijímať zákony, no dôsledne vymieňa špičkových byrokratov v prospech konzervatívnej elity a využíva možnosti štátu v prospech svojej strany. Až napríklad po prebratie silne stratového straníckeho časopisu ľudovcov štátnymi Wiener Zeitung.

Cynickí pozorovatelia sa čoraz častejšie pýtajú na potrebu vlády. Veci predsa bežia aj tak. V skutočnosti však zdržiavanie jej vytvorenia znamená, v zložitej medzinárodnej situácii a štrukturálnych problémoch volajúcich po riešeniach, premárnené šance. Okrem Schüssela však niet nikoho s dostatočnými možnosťami. A tak politici i médiá naďalej len hádajú jeho najbližšie kroky.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO