19. 6. 2003
Bushova politika už nemá jednoznačnú domácu podporuKeď sa minister obrany USA Donald Rumsfeld pokúsil rozdeliť Európu podľa jej podpory irackej vojny, netušil, že to bude aj parameter, podľa ktorého budú slušní ľudia deliť po vojne americkú spoločnosť.
|
Správy naničhodníkov z Washingtonu -- ako ich nazval šéf zbrojných inšpektorov Hans Blix -- o nutnosti vojny sa nepotvrdili. Zástancovia starej Ameriky žiadajú preveriť ich tvrdenia. Áno, ešte existujú politici, ktorí nezabúdajú na morálny odkaz otcov-zakladateľov krajiny slobody. Krajiny, v ktorej panovala zásada, na ktorú doplatil aj prezident Nixon -- pred zákonom sú si všetci rovní. Aj pokiaľ ide o vojnu v Iraku. Prezident USA americkému Kongresu v oficiálnych prejavoch tvrdil, že existuje spojenie medzi režimom Saddáma Husajna a teroristickou sieťou al-Káida. Hovoril tiež, že podľa správ tajnej služby Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. Problém je, že doteraz sa nijaké nenašli. Už aj medzi Američanmi rastie podozrenie, že Bush klamal. Demokrati žiadajú prešetrenie dokumentovNajvyšší predstaviteľ demokratov zo senátneho spravodajského výboru John Rockefeller požiadal Senát o prešetrenie postupu prezidenta USA a správ CIA, na základe ktorých Biely dom tvrdil, že vojna proti Iraku je nutná. Stalo sa tak potom, ako líder demokratov v senátnom výbore pre zahraničné vzťahy Joseph Biden obvinil prezidenta, že zveličil nebezpečenstvo hroziace zo strany Saddáma Husajna. Senát žiadosť o verejné prešetrenie materiálov zamietol najmä vďaka hlasom Bushových republikánov. Súhlasil však, aby materiály, ktoré poskytne sama CIA, boli preverené. "Skúmať materiály, ktoré poskytnú tajné služby podľa svojho vlastného výberu, je nedostatočné," komentoval rozhodnutie Senátu demokrat Richard Durbin. Rockefeller svojou žiadosťou reagoval na stále rastúci tlak americkej spoločnosti ako i na anonymné informácie zo CIA a Pentagónu, podľa ktorých existoval tlak ,,zhora", aby sa do Bieleho domu predkladali iba také materiály, ktoré svedčia v prospech vojny. Viaceré renomované americké médiá priniesli navyše správu, z ktorej vyplývalo, že Pentagón skresľoval a pritvrdzoval informácie CIA a potom ich predkladal Bushovi. Usilovný minister RumsfeldV rezorte ministra obrany Donalda Rumsfelda (podľa bestselleru Bushova vojna bol minister ideou vojny proti Saddámovi posadnutý od 11. septembra) pôsobil tím, ktorý ,,dopracovával" informácie tajných služieb o možných teroristických spojeniach Iraku. Jeho šéfom bol tajomník ministerstva Douglas J. Feith, ktorý existenciu tímu priznal. Rovnako vyšlo najavo, že výsledky svojej ,,nadpráce" dodával potom Rumsfeld rovno na stôl amerického prezidenta. Z knihy šéfredaktora The Washington Post Boba Woodwarda, inak jedného z dvojice novinárov, ktorí odhalili Nixonov Watergate, ďalej vyplýva, že Rumsfeld nikdy veľmi neveril šéfovi CIA Georgeovi Tenetovi. Jeho chybou bola jeho rozvážnosť a skutočnosť, že kariéru urobil aj vďaka demokratom. Na druhej strane, Rumsfeldovi pil krv aj jeho politický súkmeňovec, minister zahraničných vecí Colin Powell. Keď raz dostal na stôl materiály ,,usvedčujúce" Saddáma z vlastníctva zbraní hromadného ničenia, podivený ich nekoncepčnosťou, označil ich za "hlúposť". Blix ich nazval pravým menomŠéf tímu zbrojných inšpektorov Hans Blix mal tiež čo dočinenia s "naničhodníkmi". Tlačili vyšetrovateľov do tvrdení, ktoré by legitimizovali útok na Bagdad. "Tí naničhodníci rozbehli špinavú kampaň, aby zdiskreditovali tím inšpektorov," nazval Švéd veci i osoby pravým menom v britskom denníku The Guardian. Kampaň mali pritom podľa neho na svedomí ľudia z Pentagónu: ,,Oni si mysleli, že majú solídne tajné informácie, ale tie, ktoré nám poskytli, ku zbraniam hromadného ničenia neviedli," dodal. "Na OSN sa pozerajú ako na mimozemšťanov a nemali by nič proti tomu, keby táto organizácia zmizla z povrchu zemského," ozrejmil Blix. Vzhľadom na to, že Pentagón nebol schopný nájsť v Iraku zbrane hromadného ničenia ani po obsadení krajiny svojimi vojakmi, netreba rozhodcu, ktorý by spor Blixa a Pentagónu rozsúdil. Pravdu tušia už aj Američania. Obľuba prezidenta USA klesla z niekdajších 90 na 57 percent. Republikáni sa začínajú obávať, či Bush nezopakuje príklad svojho otca a napriek vyhratej vojne prehrá voľby. Súboj medzi naničhodníkmi a starou dobrou Amerikou sa koná už o rok. Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO |