Takáto aktivita je vlastne pokusom postupne zaviesť na Slovensku štátnu ideológiu, čo je v rozpore s článkom 1 ústavy, podľa ktorého sa SR neviaže na nijakú ideológiu, ani na nijaké náboženstvo. Najmä návrh na uzavretie zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o uplatňovaní výhrady svedomia a návrh na uzavretie zmluvy týkajúcej sa katolíckej výchovy a vzdelávania, ktoré pochádzajú z dielne kresťanskodemokratických ministrov Daniela Lipšica a Martina Fronca, sú pokusom o zneužitie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou na úzke stranícke záujmy. Prekvapujúco vo vládnej koalícii takéto pokusy zatiaľ toleruje aj liberálna Aliancia nového občana. Ktovie prečo?

Už pri prijímaní základnej zmluvy, ktorá je akýmsi rámcom pre poslanie a pôsobenie katolíckej cirkvi na Slovensku a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, niektorí politici i novinári upozorňovali na jej neštandardnosť a na nepredvídateľné dôsledky, ktoré vyplývajú z nej samotnej alebo z ďalších osobitných medzinárodných zmlúv, ktoré majú byť prijaté na jej základe. Na ilustráciu: základná zmluva napríklad uzákoňuje nedotknuteľnosť spovedného tajomstva a v rámci neho aj právo odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi. Ďalej umožňuje, že príjmy získané z kostolných zbierok nepodliehajú zdaneniu ani povinnosti verejného vyúčtovania, čo je samo osebe diskutabilné a ľahko zneužiteľné právo. Kritické predpoklady sa najnovšie potvrdzujú aj návrhmi osobitných zmlúv, predovšetkým o výhrade svedomia a o katolíckej výchove.

Naša legislatíva už problém výhrady svedomia v niektorých oblastiach rieši, no na rozdiel od návrhov KDH sú to riešenia systémové, ktoré nevnášajú do právneho poriadku chaos (napríklad už niekoľko rokov je umožnené tým, ktorí z hľadiska svojho svedomia odmietajú vojenskú základnú službu, absolvovať náhradnú civilnú službu). Pri bližšom pohľade na návrh zmluvy, ktorá sa týka uplatňovania výhrady svedomia, sa ukazuje, ako ďaleko KDH navrhuje rozpracovať konkrétny článok Základnej zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a Svätou stolicou. Napriek tomu, že väčšina slovenskej verejnosti má v otázke interrupcií celkom opačný názor, ako prezentuje KDH, je možné si predstaviť, že lekár z hľadiska svojho svedomia odmietne vykonať interrupciu a potom ju vykoná nejaký iný lekár. Nikdy sa však nedá súhlasiť so zmenou právneho stavu, ktorý na Slovensku v tejto oblasti existuje. Vnášať do základnej zmluvy, nadradenej našej legislatíve, prvok, prostredníctvom ktorého lekár bude môcť odmietnuť z dôvodu svedomia napríklad umelé alebo asistované oplodnenie, je iba ťažko prijateľné.

V celej záležitosti teda nejde o nič iné ako o jednostranný prístup štátu preferujúci záujmy jednej cirkvi a budovanie výsadného postavenia jednej konfesie. V praktickom živote môže napríklad uplatňovanie práva výhrady svedomia jedného občana znamenať obmedzenie práv inak zmýšľajúcich občanov, ktorí budú odkázaní na jeho zdravotnícke, právne, vzdelávacie či zamestnanecké služby. Na druhej strane, ak sa v predkladanom návrhu zmluvy o uplatňovaní výhrady svedomia tvrdí, že každý by mal mať prirodzené právo na uplatnenie výhrady svojho svedomia, predkladatelia tým sami priznávajú aj iným skupinám obyvateľstva právo žiadať pre seba rôzne výnimky narúšajúce rovnaký a spravodlivý prístup k všeobecne platnému právnemu poriadku. Takto vzniká nebezpečný precedens umožňujúci nadradiť skupinové záujmy nad univerzálne a ústavou zaručené práva a slobody.