Popud bol aj čisto osobný, bývanie nie je lacná vec a za podnájmy som v našej ,,Krásavici na Dunaji" utratil peknú kôpku peňazí...

S myšlienkou výstavby sociálnych bytov prišli v neďalekej Viedni v prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia sociálnodemokratickí otcovia mesta, držiac sa hesiel: Byt nesmie byť tovar! či Každý má právo na dôstojné bývanie! V roku 1927 sa začalo so stavbou vlajkovej lode viedenskej obecnej výstavby s tzv. Karl-Marx-Hofom v Heiligenstadte. Objavením sociálnej bytovej výstavby nadobudla idea spravodlivejšej spoločnosti viditeľnú podobu -- z cisárskeho mesta urobila ,,červenú Viedeň". Poviete si, no dobre, ale z čoho to zaplatili? Sociálnodemokratický radca v otázkach mestských financií Hugo Breitner zaviedol najprv tzv.daň z luxusu a neskôr daň z obydlia, čím viedenským buržujom, zväčša podporujúcim kresťanských sociálov, šliapol riadne na otlaky, za čo mu dlho nevedeli prísť na meno (Breitner bol o.i. Žid...). Do roku 1934, keď sa moci v Rakúsku chopila Dolfussova diktatúra, takto postavili až 64 tisíc bytov! A neboli to nijaké sivé ošarpané paneláky! Funkcionalistickú architektúru s uzatvorenými priestrannými dvormi môžete obdivovať dodnes (na tomto mieste si neodpustím poznámku: čo budeme môcť o päťdesiat rokov obdivovať na Petržalke???)

Predstava, že by si dnes niekto dovolil zdaniť majiteľov ovežičkovaných palácov postavených v štýle podnikateľského baroka a peniaze použil na sociálne byty, pôsobí ako čistá utópia. A tak na ich výstavbu zväčša mestá nemajú prostriedky. O to sympatickejšie vyznieva snaha nevzdať sa myšlienky budovania sociálnych bytov. V susedných Čechách sa výstavba ,,štartovacích bytov" pomaly rozbieha. Keď sa skĺbi záujem architektov s kvalitným investorom, výsledok môže byť veľmi zaujímavý. V sobotu sme sa o tom mohli presvedčiť pri odovzdávaní cien za architektúru Cézar, keď v kategórii obytné budovy zvíťazil projekt štartovacích bytov postavených v Trnave. Ako sa zdá, kvalitných architektov už máme, ešte by sme potrebovali ľudí s odvahou Huga Breitnera...

Zveřejněno se svolením týdeníku SLOVO