Rozprávka je to plnohodnotná, nijaký výraznejší hendikep na obzore. Pred sebou máme podmanivé reálne prostredie, lákavé farby, skrátka romantika, ako sa patrí. Problémy sa začnú, keď sa kráľ Dobromil vráti späť do domovského kráľovstva, zrejme po vyčerpávajúcich bojoch s neznámym nepriateľom. Kde, s kým a prečo bojoval, nám z neznámeho dôvodu ostane utajené. V každom prípade Dobromil je tu a prekvapene zisťuje, že jeho kráľovská firma je pred krachom, spoznáva svoju dospelú dcéru a všetko sleduje nihilistickým pohľadom skúseného bojovníka a neschopného vládcu. Svojím inteligentným prístupom nahráva do karát dvojici padlých radcov, Luciferových tajných agentov, ktorí sa najrôznejšími spôsobmi usilujú získať pre šéfa bakšiš. Kráľ ich aktivitu pasívne sleduje, za skleným pohľadom zrejme ukrýva živé spomienky z dlhého výletu -- realita určite nie je jeho obľúbené slovo. Výraz "obávaná autorita" by sa uňho tiež dlho neohrial. Je to škoda, pretože postava Dobromila sa tak stáva viac interiérovou dekoráciou ako svojským charakterom, ktorý by stál za reč. Scenáristi jeho postavu nedotiahli, možnosti Josefa Somra siahajú oveľa ďalej než po prostú neschopnosť a bezradnosť v otázkach rozhodovania.

Za hradnými múrmi trávi adolescentná princezná Anička čas so svojskou bylinkárkou Apolienou. Tá má v hríbovom opojení vidiny (tvorcovia to zobrali s humorom) a Aničke predpovie ženícha podľa jej predstáv. Spoznať ho má podľa dopravného prostriedku, ktorý využíva -- somára. Princezná berie Apolienine halucinácie s rezervou, ako na potvoru však fešák na oslovi naozaj prichádza. Neostáva jej teda nič iné, len sa do tajomného cudzinca zamilovať. Plány očakávane kazí vládca podsvetia, ktorý si brúsi zuby na Dobromilovo kráľovstvo. Výdatne mu napomáhajú aj podvratné živly, falošní priatelia plusových hrdinov a podriadení zamestnanci. Už-už to vyzerá na Luciferov triumf, ale priam zázračne sa všetko na dobré obráti (to by ste netipovali, však?), podliaci sú potrestaní a dobro a bystrý rozum kladného hrdinu opäť víťazí.

Omáčka priemernosti

Čert vie prečo je klasická rozprávka s ešte klasickejšou výstavbou deja a typickými postavami. Na tom by z princípu nebolo nič zlé, priveľké prilipnutie k ortodoxnému rozprávkovému žánru však spôsobuje, že film vás čoskoro začne nudiť. Sľúbené "prepletenie prekvapivými zvratmi" (ako hlása popiska k filmu) sa nekoná, snímka nespraví ani krok mimo vybagrovanej a výrazne predznačenej cesty tradičného žánru. Kľúčovým výrazom je očakávanosť -- divákovi je permanentne jasné, čo sa stane. Vie predpokladať, kedy kto koho zradí, nachytá, oklame, kedy bude nasledovať romantická scéna. Zabudnite na napinák. Chceli ste rozprávku, tak nežiadajte thriller. Na druhej strane film oživujú inovatívne nápady ako prešpekulované mučiace zariadenia (jedným z vrcholných vynálezov je španielsky palčiak -- pohodlná pomôcka, ktorá vám pomôže komfortne upísať svoju dušu diablovi), zázračné bylinkové vrecúška, či Luciferove únikové cesty z pekla. Globálne vzaté, snímka je zmesou jednotlivých originálnych nápadov, vytŕčajúcich z omáčky priemernosti, určujúcej celkový charakter filmu. Preto je výsledný dojem rozpačitý -- film balansuje na hrane nad- a podpriemernosti, akoby sa nevedel rozhodnúť, na ktorú stranu sa postaviť.

Dej zachraňujúce herecké výkony

Krivdili by sme však tvorcom, keby sme nepriznali viaceré výrazné kvality diela. Medzi ne však rozhodne nepatrí dabing. Keď Eva Holubová otvorí ústa a z nich sa ozve anjelský hlások Marty Sládečkovej, poklesne vám sánka. Podobne neprirodzene vyznieva aj spojenie Vášaryovej hlasu a Janžurovej tela, o Lábusovi nehovoriac. Kompetentní si rozhodne dali záležať na zachovaní tradície "kvalitného" slovenského dabingu.

Neodškriepiteľný je však prínos kameramana. Ramunas Greičius pridal dielu veľký kus pôsobivosti, hravou kamerou docielil prirodzenú rozprávkovú atmosféru, presne takú, akú ste si predstavovali. Skoro máte pocit, že ste súčasťou deja a nielen statický pozorovateľ v tme. Ďalšou hodnotnou devízou sú kulisy. Výtvarnému stvárneniu sa naozaj nedá nič vyčítať -- hrad, peklo či exteriéry, všetko ako z rozprávky. Film mal ideálne podmienky stať sa výrazným a odlišným, no vďaka nedotiahnutému scenáru ostal len na medziposchodí. Môžete mať geniálne kulisy, kvalitnú kameru a osvedčených hercov, účinok filmu stojí a padá na scenári. V tomto prípade sa potáca, občas spraví pár rozhodných krokov a pokračuje v neurčitom pohybe.

Ošúchaný dej zachraňujú niektoré herecké výkony. Za všetkých "zaháňačov nudy" spomeniem dvoch. Csongor Kassai v úlohe vládcu pekiel výrazne prevyšuje kreácie kladných hrdinov a stáva sa viac-menej dominantou celého filmu. Z jeho postavy vyžaruje úprimné potešenie z nekalých spôsobov, Lucifera stvárnil živočíšne a pôžitkársky. Sekunduje mu Pavel Liška v úlohe mierne dementného čerta Urugala, ktorého úlohou je dostať princeznú za ženu. Lišku treba vidieť, po obdobných rolách vo filmoch Návrat idiota a Divoké včely si opäť prišiel na svoje. Kladné postavy sú, žiaľ, len slabým čajom oproti živlom pekelným. Chýba im v prvom rade zmysel pre humor, ktorého je vo filme i tak pramálo. Pauhofová ako princezná Anička ostala len pri presladenej dcérke roztržitého otecka, ktorá sa v pravú chvíľu zamiluje a odhodlane prekonáva neistotu, samotu aj zradu. Určite jej je jasné, že sa to oplatí. Objekt jej záujmu, "somárový" princ Filip (Štěpán Kubišta), je nepresvedčivým cynickým suverénom a jeho nadmieru pohotové reakcie sa rýchlo prejedia. Predstaviteľov pozitívnych hrdinov spája schematickosť a nedostatok invencie, treba však zvážiť, čo mohli herci z polovičatých charakterov vykúzliť.

Čert vie, prečo tvorcovia scenára podcenili svoju úlohu a dovolili kvalitnému filmu pretiecť im pomedzi prsty. Tak namiesto výraznej snímky, určujúcej nový rozmer rozprávkového žánru, vzniklo len priemerné dielo, ktoré nezachráni ani skvelé výtvarné stvárnenie či osamotené výskoky nad hladinu ošúchanosti. Film Čert vie prečo má ideálne predpoklady každoročne obohacovať vianočný televízny program a stať sa neodmysliteľnou súčasťou sviatočných telerituálov. Škoda len, že si netrúfol na viac.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO