Ako ste na tom boli v škole s dejepisom? Považovali ste ho za stratu času alebo patril medzi vaše obĺúbené predmety? A ako ste na tom s vedomosťami nadobudnutými v školských laviciach dnes? Viete udalosti priradiť k správnemu dátumu, viete, ktorá postava hrala významnú rolu v tom-ktorom historickom medzníku? Bol vám bližší staroveký Rím alebo feudálna Európa? Pravdepodobne podobné úvahy viedli aj istú spravodajskú stanicu, aby maturantom elitného gymnázia položila niekoĺko otázok týkajúcich sa (už) historických udalostí na našej (nielen) politickej scéne pred rokom 1989.

V spomínanom roku mali maturanti štyri alebo päť rokov a udalosti minulého storočia ohraničené Nežnou revolúciou poznajú len z rozprávania rodičov a starých mám, alebo z učebníc a televízie. Poznajú ich však? Výsledky prieskumu neboli lichotivé. Slovenským gymnazistom je skutočne bližší staroveký Rím ako Slovensko spred pár desaťročí. Plietli sa im mená, roky, udalosti: VOSR zaviedla kapitalizmus, Gottwald bol prvý slovenský prezident, Dubček kĺúčovou osobnosťou roku 1989, začiatok a koniec prvej i druhej svetovej vojny v nedohĺadne. Priznám sa, spočiatku som bola výsledkom tohto malého prieskumu prekvapená aj ja. Neskôr som si však uvedomila, že pre dnešných tínedžerov ide skutočne už o historické obdobie. O obdobie, ktoré mali staršie generácie dennodenne pred očami, navyše podporované masovou propagáciou. Prečo by mali spomínaní maturanti poznať všetky "významné" skratky obdobia spred roka 1989, všetkých súdruhov mávajúcich z prvomájových tribún? Aby sa poučili? Oni? Nie skôr tí, ktorí to zažili?

Vedomosti dnešných stredoškolákov však nie sú skúpe len na udalosti tzv. československého socializmu, s rokmi okolo Nežnej revolúcie nie na tom naša omladina o nič lepšie. Dnes už takmer dospelí ĺudia sa totiž počas svojej doterajšej školskej dochádzky ešte nestretli s ucelenou učebnicou dejepisu, ktorá by v sebe adekvátne zahŕňala aj toto revolučné obdobie. Rôzne "vybrané kapitoly" namiesto učebných textov túto dieru nezaplátajú. A tak sú mladí ĺudia odkázaní len na odbornosť a invenčnosť svojich pedagógov.

V súvislosti so spomínanými prvomájovými sprievodmi musím priznať inú vec: transparentmi a nadmernými vyobrazeniami vodcov a mysliteĺov sa to tam len hemžilo. Lenina, toho spoznal každý. S bradatým Marxom a Engelsom to už bolo horšie. Trojica už totiž nebola medzi vtedajšími súčasníkmi. Vidíte, a to vtedy vedel takmer každý, čo sa skrýva napríklad pod skratkou RVHP a že v Sovietskom zväze umierali novovymenovaní staručkí generálni tajomníci komunistickej strany a zároveň predsedovia Najvyššieho Prezídia ZSSR jeden po druhom.