"Nadštandardné vzťahy medzi Poĺskom a USA sú naším aktívom v Európskej únii, budujú tam našu pozíciu, predstavujú trvalý prínos našej zahraničnej politiky." Pred poslancami Sejmu to nedávno vyhlásil poĺský minister zahraničných vecí počas predstavovania zahraničnej politiky Poĺska na rok 2003.

Do Bruselu cez Washington?

Hoci v rámci európskeho priestoru zastávajú prakticky všetky kandidátske krajiny proamerickú líniu, práve Poĺsko môže byť zásadným ohnivkom kontaktov medzi kontinentálnou Európou a Spojenými štátmi. Jeho štatút akejsi regionálnej veĺmoci v strednej Európe je na to skvelým predpokladom, najmä ak si uvedomíme, že túto pozíciu si buduje aj vďaka politickému a hospodárskemu "prilepšovaniu" Washingtonu. Je zrejmé, že takéto smerovanie nášho suseda nie je len chvíĺkovým záujmom vládneho kabinetu. Bez ohĺadu na to, či budúca vláda bude ĺavicová alebo pravicová, Spojené štáty budú mať v únii tohto významného spojenca istého. Inak nepriateĺské tábory pravicovej opozície a vládnucej ĺavice sú v tomto bode zázračne jednotné, pravda s výnimkou populistických radikálov. Napríklad predstaviteĺ pravicovej opozície Lech Kaczyński v Sejme deklaroval nevyhnutnosť ráznej podpory blížiacej sa americkej kampane v Iraku ako prihlásenie sa k euroatlantickej civilizácii.

Je prekvapujúce, že situácia je na úrovni občanov a verejnej mienky rovnaká. Zatiaĺ čo preferencie vstupu do únie sú u Poliakov aj naďalej pomerne nízke, Amerika sa v podstate teší ich priazni bez väčších výkyvov. Napriek nejednoznačnému postoju voči vojenským ambíciám USA v Iraku.

Emócie na oboch stranách Atlantiku vzbudilo decembrové rozhodnutie poĺskej vlády o kúpe 48 viacúčelových bojových stíhačiek F-16 od amerického koncernu Lockheed Martin za miliardy dolárov. V konkurze sa o priazeň poĺskej armády usilovala navyše britsko-švédska zbrojovka s lietadlami Gripen a Francúzi s Mirage 2000. Ponuky sa veĺmi nelíšili v technických detailoch, v cene a ani v takzvaných offsetových balíčkoch, čo je suma investícií, importu tovaru krajiny a ďalších výhod, ponúkaných kupcovi. Najväčší konkurz v dejinách Poĺska za niekoĺko miliárd dolárov sprevádzala neĺútostná informačná vojna, sĺuby a vyhrážky všetkých troch záujemcov. Podĺa konečných ponúk, ktoré boli zatiaĺ zverejnené len čiastočne, je už teraz jasné, že nerozhodovali technické ani ekonomické dôvody. Rozhodnutie vybrať starnúce F-16 je konfrontované s nižšou offsetovou ponukou USA, nejasnou cenovou ponukou, ktorá sa niekoĺkokrát menila, a faktom, že modernizácia lietadiel F-16 bude viacnásobne drahšia. Američania si dokonca výlučnosť vykonávať modernizáciu na svojich lietadlách zabezpečujú kódmi, ku ktorým nemá nik iný prístup.

Podĺa viacerých hlasov si takto Poĺsko upevňuje svoj "vazalský" postoj voči USA, a to nielen na politickej a vojenskej úrovni, ale najmä ekonomicky. Poĺsko kritizuje aj Európska únia; grécky minister obrany Papantoniu, ktorého krajina prevzala predsedníctvo únie, povedal, že rozhodnutie poĺskej vlády rešpektuje, ale "... takéto rozhodnutie zdôrazňuje potrebu užšej obrannej spolupráce medzi krajinami a firmami Európskej únie. (...) Treba vytvoriť podmienky, v ktorých budú vlády dospievať k iným rozhodnutiam ako poĺská...". Uprednostnenie americkej firmy pred európskou sa chápe ako zlý smer v neustálych snahách o posilňovanie európskej vojenskej, ale najmä hospodárskej integrity.

Pán Tragáčik a Fantomas, alebo Fantomas v Trnave

Ani reakcia najprv favorizovaných a potom odmietnutých Francúzov na seba nedala dlho čakať. Predstavitelia korporácie Dessault Aviation skonštatovali, že boli oklamaní, a vyslovili podozrenia z nečistých praktík v rozhodovaní. Okrem vyhlásení, že takýto ťah považujú len niekoĺko týždňov po kodanskom summite za nelojálnosť voči celému európskemu spoločenstvu, boli naznačené aj isté protiopatrenia.

Takmer nahlas sa počas konkurzu hovorilo o výrazných investíciách v Poĺskom automobilovom priemysle ako súčasti offsetu za Mirage. Mimochodom, v tom čase už bežal proces výberu najvhodnejšej krajiny pre nový závod na výrobu automobilov nižšej triedy francúzskeho koncernu PSA Peugeot -- Citroen. Bolo zarážajúce, ako suverénne sa v tom čase vyjadrovali niektorí poĺskí politici o tejto investícii. Priemyselnú oblasť mesta Radom, vzdialeného 60 kilometrov od Varšavy, pokladali za favorita. O to šokujúcejšia bola pre Poĺsko správa o rozhodnutí v prospech Slovenska. Čomu vlastne Trnava vďačí za svoju investíciu?

Medzi dôvodmi, stojacimi za rozhodnutím francúzskej spoločnosti, možno nájsť okrem dôvodov technických, ktoré sa od podmienok v ostatných kandidátskych krajinách veĺmi výrazne nelíšili, aj dôvody politické. Podĺa hovorkyne rezortu hospodárstva SR sa za týmito politickými dôvodmi skrýva integračné a demokratické smerovanie Slovenska. Hoci ovplyvnenie širšími a najmä konkrétnejšími politickými súvislosťami sa dokazuje len veĺmi ťažko, vzhĺadom na priebeh a časovú následnosť oboch rozhodnutí je smiešne predpokladať opak.

Vtedy na západe

Postoj poĺskej vlády budí na prvý pohĺad dojem lacného amerikanizmu. V skutočnosti má však Poĺsko pre svoju orientáciu dobré dôvody. Treba si uvedomiť, že budovanie koncepcie bezpečnosti štátu je beh na dlhé trate, a napriek súčasnej pokojnej situácii v strednej Európe si historicky citlivé postavenie Poĺska vyžaduje nadregionálne záruky bezpečnosti a stability. Krajina pri tom veĺa nestráca: s kúpou amerických lietadiel a ďalších zbližovacích krokov rastie nielen vojenská a ekonomická stabilita, ale paradoxne aj postavenie medzi európskymi krajinami, o kandidátskych štátoch ani nehovoriac. Už teraz je Poĺsko v našom regióne hlavným aktérom a nijaký vážnejší krok -- napríklad negociácie kandidátskych krajín s EÚ -- nemá bez varšavských politikov význam.

V Európe pritom nijaký porovnateĺný partner nejestvuje. Európska únia svojím nejednotným prístupom zatiaĺ evidentne nedokáže reagovať na bezpečnostné výzvy dnešného sveta, jej najvýznamnejší členovia okrem Británie už vôbec. Príkladom toho je práve Francúzsko, už tradične obhajujúce svoje parciálne záujmy. Nejde tu len o kontroverzný Irak a ambivalentný postoj k NATO. Poĺský prezident Kwaśniewski v rozhovore pre týždenník Politika na margo Francúzska a Nemecka okrem iného povedal: "...keď sa však pozriem, ako sa európski predstavitelia správali voči Poĺsku na summite v Kodani, (...) myslím, že naozaj nemáme európskym potentátom čo splácať.".

Dôležitou paralelou je aj historická skúsenosť. Poukazovať na francúzsky postoj k svojmu poĺskému chránencovi, okupovanému Hitlerom v roku 1939 dnes nemusí byť až také smiešne. Rovnako ako vtedy, aj dnes môžu Poliaci rátať len s reálnymi schopnosťami svojich partnerov.

Otázkou však naďalej zostáva, či bude Poĺsko schopné sformovať aj svoju európsku politickú identitu. Inak povedané, ide o zachovanie rovnováhy medzi heterogénnou Európou a Amerikou, pričom netreba zabúdať, na ktorom kontinente Tatry stoja.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO.