Voliť či nevoliť?

10. 6. 2010 / Rastislav Kaššák

Chcem, aby sa niečo urobilo s terajším volebným systémom, kde sa recyklujú stále tí istí vyžierači koryta, mení sa iba farba kravaty. Kde strany majú každé 4 roky stále tie isté volebné programy, ktoré potom nedodržiavajú. Kde strana prezentuje svoje hodnoty občanom a poslanci v skutočnosti hlasujú inak (skúste si urobiť test kompatibility podľa skutočného hlasovania poslancov a možno budete sami prekvapení). Kde skutočne nezávislí politici nemajú šancu sa dostať do parlamentu, lebo musia byť napísaní na kandidátke niektorej strany a takých si na kandidátky púšťajú iba defacto nezvoliteľné strany.

Pri minuločných voľbách do europarlamentu som si uvedomil, v čom je zásadný problém. Ja nechcem voliť strany, ja chcem voliť práve tých poslancov, resp. kandidátov. Aj som vtedy zvolil 4 ľudí, ktorí sa zhodou okolností naštastie nachádzali na spoločnej kandidátke jednej strany, ako inak, nezvoliteľnej. Stranu som voliť nechcel, chcel som iba tých poslancov.

Zmeňme volebný systém, aby nám tu konečne prestala vládnuť partokracia. Vymeňme voľbu strán za konkrétne osoby a nechajme úlohu strán iba pre mimoparlamentné zoskupovanie sa tých, ktorí potrebujú byť súčasťou nejakého stáda. Dovoľme voliť si svojich poslancov z viacerých politických strán, pokiaľ každý z nich reprezentuje inú časť našich hodnôt. Veď prečo si musím vyberať medzi stranami, ktoré reprezentujú iba niektoré z mojich názorov, ale v iných oblastiach sa zásadne nezhodneme?

Na jednom z prevolebných testov dosiahol korelačný koeficient najpríbuznejšej strany necelých 40% a konkrétneho poslanca 59%. Keď som vyskúšal použiť iný (podľa mňa férovejší) korelačný výpočet, tak to spadlo na úbohých 22%.

Ja ale nechcem, aby ma reprezentovali poslanci, ktorí sa so mnou zhodnú iba v jednej z piatich otázok.

Možno som naivný a keď sa to prepočíta, tak budeme v konečnom výsledku na tom istom, ako dnes. Ale aspoň budem mať dobrý pocit, že aspoň jeden z poslancov, ktorých som zvolil, bude vždy hlasovať, ako by som hlasoval ja.

Možno nám hrozí, že skončíme na tom ešte horšie, lebo človek je síce tvoj inteligentný ale ľudia sú stádo a budú voliť iba obmedzenú množinu usmievajúcich sa tvárí na plagátoch a v telke. Ale čo, aspoň ušetríme na platoch poslancov.

Ja si ale myslím, že po nejakom čase by sa situácia stabilizovala a na scénu by sa začali dostávať politici, ktorí presvedčia svoju hoci aj malú skupinku priaznivcov, ze ich bude reprezenovať najlepšie. Možno by sa tak do špičkovej politiky dostali mnohí regionálni politici, lebo skutočne niečo pre svoj región robia. Určite by sa začali politici viac špecializovať na konkrétne oblasti života a tí féroví z nich by hlasovali iba pri zákonoch, ktoré sa týkajú práve ich odbornej špecializácie.

A aj zabezpečenie pomerného rozdelenia síl hlasov v parlamente, keď sa tam dostanú poslanci s rôznym množstvom voličov sa dá vyriešiť veľmi jednoducho. Každý poslanec by mal toľko hlasov, koľko bodov mu voliči zdôverili. Zákon by prešiel vtedy, keby získal nadpolovičný počet všetkých bodov v parlamente.

Nemyslíte si, že by bol takýto systém oveľa spravodlivejší, ako dnešná partokracia? Neveríte tomu, že by takéto zriadenie donútilo politikov začať skutočne niečo robiť pre ľudí, ktorých dnes akože reprezentujú?

Ak nestačí, tak môžme ísť ešte ďalej. Umožnime odvolať poslanca uprostred volebného obdobia tým istým ľuďom, ktorí ho do parlamentu dostali. Alebo dovoľme voličom prerozdeliť svoje body iným poslancom kedykoľvek získajú pocit, že ich už zvolení poslanci prestali reprezentovať. To by samozrejme znamenalo, že by sa ľudia museli vzdať časti anonymity dnes s voľbami spojenej, aby mohli dodatočne prerozdeľovať iba vlastné body. A to už verím, že len tak hocikto neprekusne. Ale som si istý, že dostatočne anonymný mechanizmus by sa dal vymysliet. A na druhú stranu ktovie? Možno sa potom už nebudeme musieť hanbiť za svoji voľbu a nebude nám to vadiť, že to nie je úplne anonymné.

Nakoniec pôjdem voliť, lebo jednu stranu som predsa len našiel. Zrejme síce nič nezmení, určite sa ani nedostane do parlamentu. Možno bola založená čisto za účelom zisku, ale aspoň to bude zisk jednorazový, transparentný a zanedbateľný (dotácie pre strany) alebo neškodný (komerčná značka produktov) oproti tým zákulisným ziskom "skutočných" strán.

Ja aspoň budem mať dobrý pocit, že svoj hlas nájdem v samostatnej položke záverečných výsledkov volieb spolu so všetkými ostatnými, čo tiež nechcú byť započítaní medzi rezignovaných. A možno nás o ďalšie 4 roky bude viac. A možno nás raz bude dosť na to, aby sme konečne získali aj prostriedky na zmenu a raz konečne zavládne demokracia.

Vytisknout