O politickom aspekte vedy

18. 1. 2010 / František Cudziš

Ak je veda "spoločenská inštitúcia nemajúca sama v sebe (i osebe) zmysel", potom možno podobne povedať, že aj "právo je spoločenská ištitúcia...". Kým však právo je subjektívny ľudský výtvor, veda je (vo svojich pravdivých častiach) objektívny ľudský výtvor a ako taká je podstatne dôleitejšia. Nazdávam sa, že nie je šťastné v týchto súvislostiach označovať vedu za inštitúciu skôr ako zadefinujeme vzťah človeka k poznatkom. Buď je veda súhrn poznatkov alebo je veda organizovaná ľudská činnosť.

Pochopiteľne tušíme, čo má Boris Cvek na mysli. Istotu tohto tušenia však vzápätí nabúrava výrok, že veda je byznysom s napojením na rôzne centrá moci. Inštitúcia a zároveň byznys, to akosi nejde dokopy.

Napriek tomu všetkému stále tušíme, čo má Boris Cvek na mysli. Kým nás "nedorazí" slovné spojenie "a niekde tu sa stáva veda nevedeckou..."! Veda, na svojom výstupe, produkuje zdokonalené poznanie. Ako sa s tým poznaním ďalej naloží, je už druhá vec. Prakticky vždy sa o konkrétnom využití poznatkov rozhoduje mimo vedy. A tu je kameň úrazu!: Veda je oddelená od rozhodovania o využití poznania v prospech (v konečnom dôsledku) politiky podobne ako námezdný robotník je oddelený od výrobných prostriedkov ako aj plnej hodnoty výsledkov svojej práce v prospech podnikateľa.

Ani jedno ani druhé nie je dobré; tento stav sa však vyvinul objektívne historicky a nie je jednoduché ho zmeniť.

Je prekvapujúce, že sa v tejto súvislosti nespomína bezpríkladný čin Alfreda Nobela, ktorý odkázal celý svoj majetok na zriadenie cien, medziiným aj na cenu mieru. Namiesto toho, aby som vysvetľoval (možno aj nesprávne) osobné názory Alfreda Nobela, radšej sa pýtam: Možno mier považovať za apolitický? Alfreda Nobela osobne (na rozdiel od mnohých iných) trápila možnosť zneužitia výsledkov jeho práce, nuž sa aspoň pokúsil špecifickou formou neustále pripomínať toto nebezpečenstvo.

Všetci vieme, že márne. Rozhodovanie o Nobelovych cenách sa dostalo do rúk ľudí, ktorí sprznili jeho odkaz a jeho meno ustanovením Nobelovej ceny za ekonómiu. O ničom podobnom Alfred Nobel zrejme neuvažoval, inak by bol sotva na ekonómiu pozabudol vo svojom testamente.

Avšak nieto divu. Politika je vraj koncentrovaná ekonomika. Pre politiku je tiež príznačné, že "mlží" -- dôležité veci zatajuje alebo ich vydáva za nepodstatné.

Nie je cielom politikov otvorene vyhlásiť, že sa vzdávajú rozhodovania o podstatných veciach v prospech múdrejších, schopnejších a morálnejších ľudí (akými prevažná väčšina -- skutočných! -- vedcov je), a tento zámer aj realizovať. Cieľom politikov je udržať si moc za akýchkoľvek podmienok. Nezávislé spoločenstvo vedcov (akademická obec), ako sa veda zdokonaľuje a doba stáva modernejšou a pokrokovejšou, je trvalou hrozbou pre politikov. Keby ničím iným, už len tým je veda navýsosť politická záležitosť, aj keď nie prvoplánovo. Preto je potrebné držať akademickú obec v závislosti -- najlepšie v ekonomickej závislosti.

V ekonomickej závislosti od zahraničia sa po r. 1989 stali v podstate všetky české hospodárske subjekty. Na rad teraz prišla aj veda. V prípade financovania českej vedy, oficiálne AV ČR, vôbec nie sú podstatné finančné prostriedky, o ktoré sa akože jedná. To je zrejmé už z toho, že politici uvažujú o rádove stonásobne vyššom objeme finančných prostriedkov v prospech českej katolíckej cirkvi. Teda tej inštitúcie, ktorá blahej pamäti v Čechách dostávala riadne na frak a ani dnes jej nie je český národ nijako mimoriadne naklonený.

Tieto prostriedky Čechom zrejme nebudú chýbať.

Cirkev je slúžkou politikov a popravde nepriateľom poznania. Ale o tom -- ako o zásadnej, dôležitej veci -- sa urputne mlčí.

Na druhej strane, ešte nie sme tak ďaleko, aby sa (skutoční) vedci hrnuli do riadenia vedy, pretože ich prvotným záujmom je ukojiť svoju zvedavosť a túžbu po poznaní v niektorom konkrétnom vednom odbore. Ekonomické záležitosti preto zväčša prenechávajú druhotriednym vedeckým kádrom, ktoré časom nadobudnú politické ambície. A sme znova tam, kde sme nechceli byť. Sme tam, kde by sme -- v záujme prijateľnej budúcnosti -- ani byť nemali.

Vytisknout