5. 4. 2007
Prečo čítam Britské Listy? Lebo som spomalená!Na otázku Jana Čulíka "Prečo ženy nečítajú Britské listy?" odpovedať neviem, pretože sa na základe svojich pohlavných znakov necítim s polovicou ľudstva spriaznená, a naopak voči druhej polovici vydelená. Stretnúť spriaznenú bytosť je vzácne, pohlavie nehrá pri tom úlohu. Prečítať si zaujímavý článok alebo knihu je podnetné, hodnotiť pohlavie autora ani čitateľa mi v tejto súvislosti zatiaľ nenapadlo. V sfére myslenia svoje "ženstvo" pociťujem ako indiferentný a nepodstatný znak. O sfére telesna taktne pomlčím:) |
V jednom sci-fi románe som čítala o mimozemšťanoch, ktorí sa po rozhliadnutí medzi nami, pozemšťanmi, čudovali, prečo oficiálne rozlišujeme len dve pohlavia: muž a žena, keď podľa ich pozorovaní je k tomu, aby sa na Zemi rodili ľudské mláďatá, okrem mužov a žien jasne a nevyhnutne potrebných ešte ďalších sedem pohlaví. "Ďalšie pohlavia" definovali kategóriami ako napríklad: malé retardované autistické dievčatká, osamelo žijúci starci, panny v strednom veku a tak podobne. Dohromady nemáme teda dve, ale deväť pohlaví a z nich keby čo i len jedno vymrelo, na Zemi by sa prestali rodiť deti. O existencii a dôležitosti týchto "pohlaví" sme my, pozemšťania, samozrejme netušili... no niečo na tom možno bude:) Mimozemšťanov posielam nadsvetelnou rýchlosťou naspäť do rakety a pokračujem v úvahe. Som si vedomá, že ešte v nedávnej minulosti byť "ženou" znamenalo istý "handicap". Problematika nie je jednoduchá, ale načo plakať nad rozliatym ale už dávno uschnutým mliekom? Žijem a Britské listy čítam dnes. Prečo ich čítam? Lebo som spomalená. Som spomalená a nedokážem spracovať a pochopiť informácie, podávané súčasným televíznym spravodajským štýlom: v pár sekundovom šote ste vo večerných správach spolu s mladým neskúseným reportérom "on-line" svedkom udalosti, ktorá je už na druhý deň ráno väčšinou úplne neaktuálna. Televízne spravodajstvo prináša vo veľkej miere ultrarýchlo starnúce balastné informácie. Bytostne na sebe vnímam informačný pretlak, a preto sa takémuto typu informácií dôsledne vyhýbam. Naozaj nevládzem byť poinformovaná ešte aj o tom, že si pán Mečiar v Slovenskom Parlamente zase raz poriadne prdol, že nejakému nešťastníkovi zhorel dom a istá speváčka si kúpila bojovú čivavu. Naopak, písaný text mi vyhovuje, lebo ho môžem prijímať svojim vlastným, spomaleným tempom a v dôsledku toho mu občas aj porozumieť. Blisty si vždy vytlačím na papier. Kopa papierov sa váľa okolo mojej postele (manžel zúri) a ak ma niečo zaujme, hocikedy sa k tomu vrátim. U mňa teda Blisty súťažia s "kamennými" printami. Vyhrávajú na plnej čiare, snáď aj preto, že nemajú predpísaný počet strán a teda prinášajú omnoho menej, ale z môjho pohľadu podstatnejších informácií, ktoré podrobne a pomaly rozpracúvajú v "Témach" z každej možnej aj menej možnej strany. Majú zmysel pre názorovú pluralitu. Nemajú veľkých inzerentov, a preto nestrašia bannermi a "spontánnymi" PR článkami. Je dobré, že teraz z výsledkov dotazníka už vieme, ako vyzerá priemerný rozkrok, peňaženka a diplom čitateľa/ky Blistov. Ešte by bolo zaujímavé dozvedieť sa, prečo len 1% zo všetkých čitateľov na existenciu Blistov finančne prispieva? V situácii, keď je nám všetkým jasné, ako krehko Blisty vznikajú. Čo budeme čítať, ak sa Čulík s Kotrbom vydajú na asketickú polročnú plavbu na drevenej plti okolo sveta? Medzigalaktický Blesk? |