Politika Spojených štátov proti pestovateľom bola tvrdá, vrátane ničiaceho leteckého postreku polí. Podporovala ju aj vláda Hamida Karzaja (ktorú k tomu neviedla len nutnosť poslúchať svojho ochrancu, ale aj snaha odrezať zdroj financovania miestnych vojenských barónov) a v podstate aj Británia a ostatné európske krajiny. No práve britská armáda umiestnená na nepokojnom juhu krajiny nebola veľmi ochotná pristúpiť k najradikálnejším opatreniam (napríklad postrekom), pretože tie len zbedačujú farmárov a zvyšujú podporu znovuožívajúcemu Talibanu. Namiesto toho vláda v Londýne financovala program šírenia alternatívnych plodín, ktorý však nebol dosť široký na to, aby presvedčil podstatnejšie množstvo farmárov.

Nedeľňajšie vydanie britských novín The Independent tvrdí, že Tony Blair chystá v tejto otázke zásadný obrat. Po minulotýždňovom stretnutí s konzervatívnym poslancom Tobiasom Ellwoodom sa zdá byť britský premiér presvedčený, že situáciu môže vyriešiť len legalizácia pestovania maku a jeho následné vykupovanie. Ópium by sa malo použiť na výrobu liekov (slúžiacich najmä na tíšenie bolesti), ktorých je dnes veľký nedostatok najmä v rozvojových krajinách, ale aj v Británii.

Ak Británia "legalizáciu maku" navrhne, pravdepodobne neostane sama. Snaha "získať si srdcia Afgancov" trápi aj ostatných členov medzinárodnej koalície, ktorá silou zbraní drží pri moci súčasný režim v Kábule. O možnosti legalizácie pestovania maku a jeho následnom vykupovaní a ničení hovoril nedávno pakistanský prezident Mušaraf. Existujú náznaky, že názor zmenil aj afgánsky prezident Karzaj -- za predpokladu, že jeho zahraniční podporovatelia operáciu zaplatia. Pri snahe stabilizovať krajinu sa zdá logickejšie legalizovať zdroj príjmu veľkej časti obyvateľov a nájsť spôsob ako využiť ich produkciu, než ich represívnou protidrogovou politikou vrhať do chudoby, a tým do radov radikálnych skupín.

Plán má však zrejmé háčiky. Predovšetkým, ak má projekt fungovať, musí doň "natiecť" veľké množstvo peňazí. "Medzinárodné verejné zbierky" na rekonštrukciu Afganistanu sa už viackrát vyznačovali štedrosťou skôr v sľuboch, než v reálne poukázaných peniazoch. Pri stave verejnej správy v Afganistane je okrem toho zrejmé, že reálne rozlišovanie medzi legálne a ilegálne pestovaným makom bude ťažké. Biznis, v ktorom sa budú točiť veľké peniaze (či už oficiálne, alebo z čierneho predaja) prirodzene zvýši už aj tak astronomickú mieru korupcie na miestnej i centrálnej úrovni a preto neexistuje záruka, že legalizovaný mak vytlačí plodinu pestovanú na výrobu drog. Zaistený dopyt zvýši ceny, čo zasa pritiahne na trh nových pestovateľov... Je ťažké si predstaviť, že by kolotoč peňazí, korupcie a drog dokázala zastaviť afganská vláda, či medzinárodné jednotky zavreté vo svojich základniach.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO