Globálna spoločnosť, globálna hlúposť

Vždy sme mali pocit, že za českými bratmi zaostávame a ak aj to nemusí byť už pravda, v absurdnostiach "proti-teroristického boja" sa od nich naozaj ešte len učíme. Mám s tým osobnú skúsenosť, na bratislavskom letisku mi zabavili voňavku. Bol to dar, bola drahá a ja som cestoval do Francúzska, tak som si myslel, že by sa tam zišla. Odhalili ma však!

A obvinili, že porušujem najnovší absurdný predpis o tom, že do lietadla možno vziať len 100 ml tekutín. Ale malo to háčik. Táto fľaštička mala síce obsah 200 ml, ale voňavky v nej bolo už len na dne, čo sa dalo ľahko skontrolovať, pretože bola priehľadná. Ale akési mladistvý pri rentgene dostal priam záchvat, keď som sa tým snažil argumentovať. Hoci to nie je v jeho právomoci (a ani pracovnej náplni), fľaštičku mi z ruky vytrhol a tak "zabavil".

Dal som si zavolať jeho nadriadeného. Skúšal som to inak, vysvetľoval som mu, že od toho je za naše peniaze školený, aby dokázal rozlíšiť, čo je a čo nie je nebezpečné. Dokonca som mu ponúkol, aby sa z mojej drahej voňavky navoňal. Nepomohlo to, fungoval ako automat a pravdupovediac automat by bol v takomto absurdnom konaní vierohodnejší.

Fľaštičku s voňavkou obradne "zneškodnil". A to som mohol byť ešte rád, že ma nevyviedli v putách, či dokonca nezastrelili. Pretože v decembri 2005 zastrelil na letisku v Miami ochrankár neškodného občana Spojených štátov rovno pred očami jeho manželky!

Tá sa snažila vysvetliť, že jej manžel je mentálne chorý a ešte si nestihol zobrať lieky. Ale "profesionálni strieľači" usúdili, že sa s nimi rozprával príliš zvýšeným hlasom a spomenul bombu (čo je možné, lebo aj ja by som si asi dovolil opýtať sa ich, či už niekto niesol bombu do lietadla spolu s manželkou). Žiadna sa nenašla, ale aby páni nezostali v hanbe a aby si nikto netrúfol ako očitý svedok nebodaj prísť na myšlienku, že to bola sprostá vražda nevinného človeka, zobrali si VŠETKÝCH pasažierov v lietadle na mušku.

Prikázali im sedieť bez pohnutia s rukami nad hlavou, po hodine im nariadili vyjsť bez príručnej batožiny s rukami za chrbtom a potom im predviedli ukážkové cvičenie s ICH batožinou. A keďže nič nenašli, rozhodli sa urobiť aspoň spektakulárny zážitok aj týmto občanom a tak dvom z nich vyhodili batožinu preventívne do vzduchu. A teraz sa pýtam, po takejto ukážke brutálnej represívnej sily, trúfli by ste si vy protestovať, čo len slovom? Veď ten muž protestoval -- a ako skončil.

Nie je to ojedinelý prípad. V londýnskom metre policajti zastrelili brazílskeho turistu, pretože s batohom na chrbte dobiehal súpravu na peróne.

Po takýchto lekciách totálnej kontroly nad vaším životom, zdravím i majetkom, nie je problém dosiahnuť, že všetci v danej spoločnosti budú držať hubu a krok. Priveľa slobody totiž znervózňuje vládcov aj demokratických krajín. A tak, ako konštatovala v máji roku 2003, Amnesty International: "Mnohé vlády zneužili atmosféru strachu po 11. septembri a ignorovali, podkopali alebo otvorene porušili základné princípy medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva."

Všetci sme teroristi...

...a všetci tak môžeme byť beztrestne terorizovaní. Príkladom je celkom absurdná demonštrácia sily na letisku Heathrow, kde koncom roku 2006 kvôli hypotetickej, priam obskúrnej hrozbe bombového útoku tekutinou (?!) bolo desaťtisíce pasažierov obeťami ponižujúcich procedúr, ktorých výsledkom bol jediný dokumentovateľny a štatisticky preukazná efekt -- organizátori tejto akcie "rozdali strach", pribalili ho do batožín všetkých tých pasažierov, ktorí si už netrúfnu povedať to, čo vyšlo zo správy belgických profesorov v Gente v marci toho roku -- že totiž hrozba teroristického útoku nielenže nie je v Európe "veľkou hrozbou", ale dokonca ani "bežnou hrozbou". Tu sa mali možnosť presvedčiť na vlastné oči, že im všetkým kedykoľvek hrozí teror ich vlastných bezpečnostných síl. Tie sú totiž najväčšími teroristami sveta a o ich sieti i schopnosti terorizovať státisíce ľudí denne sa Bin Ládinovi môže len snívať.

Nie blázon, génius!

Dnes sa osvietené hlavy v Spojených štátoch snažia vysvetliť ako sa vôbec mohlo stať, že sa niekto ako George Bush Jr. mohol dostať k moci a hlavne tak nešťastne ovplyvniť v krátkej dobe osudy celej ľudskej civilizácie. Dokonca sú snahy vyobraziť ho ako mentálne nevyrovnaného, stále konfrontovaného so superioritou otca, v rámci vynútenej abstinencie labliného a teda nezodpovedného. Ale mýlia sa, je to génius. Nemusí to byť nutne dobrá genialita, ale je účinná. Veď si uvedomme, že ďaleko horšiu celosvetovú vlnu terorizmu sme už zažili v rokoch 1969 až 1986.

Vtedy sa každých dvanásť dní uskutočnil jeden útok. Ale až Bush prišiel na geniálny nápad vyhlásiť permanentnú "vojnu terorizmu"! A všetci sú potenciálni teroristi! Aj kojenci!

Toto je ideálna cesta ako dostať príliš slobodných občanov opäť pod kontrolu; keď je hrozba fiktívna, resp. čo najmenej konkrétna, tak je zásah vlastne ľubovoľný. Kedykoľvek, kohokoľvek, akokoľvek možno nepríjemného občana "spacifikovať". A nielen na letiskách. Proti terorizmu sa už bojuje aj na poli -- poézie! Podľa amerických protiteroristických zákonov je totiž možné dať pokutu 500 000 dolárov, ale aj odsúdiť na desať rokov väzenia každého, kto by si v Spojených štátoch trúfol publikovať poéziu z krajín na čiernej listine, ktorá sa dá kedykoľvek v podstate ľubovoľne dopĺňať. Veď nebolo nepriateľom USA už aj Francúzsko len preto, že jeho predstavitelia si dovolili zapochybovať o zbraniach hromadného ničenia (ktoré sa nenašli) a spojenie s Al-Káidou (ktoré bolo vylúčené) v Iraku?

A čo my s tým?

Dajme si na záver niečo veselé. Je to skutočná príhoda. Slovenskí telesne postihnutí reprezentanti sa nedávno vydali na zimnú deafolympiádu do Salt Lake City. Keďže tam chceli predstaviť aj Slovensko v čo najlepšom svetle, mala tam byť zriadená slovenská izba v typicky folklórnom duchu. Samozrejme, že prepravovaná letecky. Nebol by to až taký problém, keby americká strana netrvala na písomnom potvrdení. V ňom bolo doslova žiadané ubezpečenie, že tie stoly, lavice, obrusy a soľničky "nie sú určené na mučenie". Keď to povedali na bratislavskej colnici poverenej pracovníčke vysielajúcej organizácie, dovolila sa len zľahka pousmiať. Ale náš colník ostal smrteľne vážny, dokonca urazený. Aj on bojuje proti terorizmu.

Je to jasné, z hľadiska normálneho občana a zvlášť cestujúceho občana je toto všetko absurdné a aj manévry na pražskej Ruzyni kvôli zlým snom jasnovidky už nadobúdajú dadaistické rozmery. Ale pozor, logiku to má, dokonca veľmi príťažlivú. Len si uvedomme koľko stoviek a tisícov ľudí dnes žije z "boja proti terorizmu". Špičkovo cvičení, špičkovo platení a -- nečinní. Veď, keď sa nič nedeje ako by mohli ukázať, že sú aj užitoční? A ako by mohli politici v Čechách, či iných krajinách, držať taký mohutný represívny aparát, keby na to nemali (aspoň hypotetický) dôvod? Za čo by živili toľkých silných, zdravých a dobre živených "bojovníkov proti terorizmu"? Zlatá jasnovidka, ešte že zavolala!