15. 11. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
15. 11. 2006

Svetoobčania nechcú prehliadať rozdiely, ale prekonávať ich

Polemika s článkom Pavla Urbana "Světoobčan Chmelár versus xenofob Huntington"

Úprimne povedané, zo začiatku som váhal, či vôbec má zmysel reagovať na postoje, ktoré ich autor udrží len ignorovaním alebo zosmiešňovaním faktov. Ale keďže chcem veriť v úprimný záujem Pavla Urbana vyjasniť si niektoré otázky spojené s dnešným chápaním svetoobčianstva, rád pridávam niekoľko poznámok.

Predovšetkým vidím silný logický rozpor v tom, ak na jednej strane pán Urban uznáva xenofóbny charakter Huntingtonovej doktríny a na strane druhej je presvedčený, že takáto doktrína nechce vyprovokovať civilizačné konflikty. Nechajme teda prehovoriť dotknutú osobu. Za najhlbší ponor do stavu Huntingtonovej mysle považujem jeho poslednú knihu Kam kráčaš, Amerika? dostupnú aj v českom preklade. Tam sa už autor vyjadruje oveľa jednoznačnejšie:

  • Každý národ musí existovať na protiklade k iným národom.
  • Otvorenosť voči cudzincom vedie k národnej záhube.
  • Imigrácia je nenásilná stratégia Arabov pre znovudobytie svojich bývalých dŕžav.
  • Najúčinnejším zdrojom obnovy národnej identity je vojna.
  • Jedenásty september 2001 poskytol Amerike šancu zastaviť rozklad svojej identity.
  • Ak majú Spojené štáty prežiť, musia bojovať proti terorizmu, proti multikulturalizmu i proti kozmopolitizmu.

Čo má byť toto, ak nie ukážková intelektuálna obrana xenofóbie? Z filozofického hľadiska v podstate neprináša nič nové, je to dosť primitívny návrat ku koreňom Platónovej politickej filozofie. Oveľa závažnejšie je, ak sa s ňou stotožnia mocenské elity súčasného sveta. Pán Urban je teda pri obhajobe Huntingtonovej doktríny mimoriadne nedôsledný a moja otázka -- ako môže táto "paradigma" predísť civilizačným konfliktom -- je preto skôr (s dovolením) mierne ironickým komentárom jeho názoru.

Výhrady voči svetoobčianstvu sú u pána Urbana viac pejoratívne ako vecné a už vôbec nie originálne. Myslím si, že z mojej eseje jasne vyplýva, že svetoobčianske hnutie sa nevyhýba sporom, ale neprehlbuje ich, čo je strašný rozdiel. Ak odmietate nacionálny šovinizmus, je absurdné, aby z toho niekto vyvodil, že popierate národnú identitu. Ak však staviate na koncepcii civilizačných stretov, potom z toho jednoducho musí vyplývať, že zachovávate k iným kultúram nezmieriteľný prístup, ktorého prirodzeným vyústením je vojna. To, čo v takomto uvažovaní absentuje, je elementárny prvok tolerancie. A aj z medziľudských vzťahov predsa vyplýva, že na to, aby si človek obhájil svoju integritu a identitu, nepotrebuje byť konfliktný typ. Skôr naopak. Práve preto je svetoobčianstvo predovšetkým hlbokým morálnym záväzkom. A čo by som rád zdôraznil, aj naše Združenie svetoobčanov (www.svetoobcan.sk) nevzniklo preto, aby prehliadalo rozdiely, ale aby ich pomáhalo prekonávať, aby posilňovalo ten spoločný mravný základ, ktorý (ako sme presvedčení) je prítomný v každej kultúre a ktorý Hans Küng nazýva svetový étos. Všeľudské porozumenie prehlbujeme tým, že sme pluralitu povýšili na princíp, že sme schopní uznať rôznorodý pôvod univerzálnych princípov. Práve zdôrazňovanie univerzálnosti, ktorá prijíma špecifickosť, je nevyhnutným predpokladom globálnej solidarity -- prevzatia zodpovednosti za druhých, nech sa s nimi stretnete kdekoľvek. A ten, kto to nedokáže, by nemal svoj vlastný problém zovšeobecňovať.

Jediné silnejšie miesto v kritike pána Urbana nachádzam v paradoxe, na ktorý chtiac-nechtiac narazíme pri otázke, čo je ešte solidarita a čo je už kultúrny imperializmus. Ani v tomto prípade však nie je jeho aplikačný argument príkladom, o ktorý by sa dalo oprieť, keďže obchádza základné pravidlá výrokovej logiky. Vyvodzuje totiž závery, ktoré z načrtnutej situácie nevyplývajú. Človek, ktorý kritizuje postavenie žien v moslimskej krajine a George Bush, ktorý zavelí k útoku na ňu, nemôžu byť postavení na rovnakú morálnu úroveň, pretože kým prvý z nich prejavuje solidaritu s utláčanými ľuďmi, druhý im vnucuje svoju vôľu.

A napokon čo sa týka pasáže kritizujúcej OSN -- je mi ľúto, že to musím konštatovať, ale práve táto časť dokazuje, že pán Urban nemá poňatia, o čom hovorí. To, samozrejme, nie je len jeho problém. Je zarážajúce, že hoci sú naše krajiny súčasťou Spojených národov fakticky od roku 1945, len o máloktorej organizácii je verejnosť tak zle informovaná ako práve o tejto. Znevažovanie OSN je dnes veľmi populárne, je to vari jediná téma, na ktorej sa zhodnú (ako posledné týždne ukázali) George Bush, Hugo Chávez i Róbert Fico. Táto kritika je však taká obľúbená práve preto, že je všeobecná a neadresná. Výraz "neschopnosť OSN" je hlúposť. Spojené národy totiž nie sú nadnárodnou, ale medzinárodnou, presnejšie medzištátnou organizáciou. To znamená, že môžu robiť len to, čo im dovolia jej členské štáty. Čiže to vôbec nie je otázka mechanizmov svetovej organizácie -- tie má nastavené (hádam len s výnimkou práva veta, no aj to malo svoje historické opodstatnenie) veľmi dobre, čo okrem iného ukázala napríklad počas Suezskej krízy roku 1956 alebo počas operácie za oslobodenie Kuvajtu roku 1991, keď reagovala mimoriadne pružne. A reagovala tak preto, lebo dohodnutý mandát jednotiek OSN bol prijateľný pre všetky strany. Viete, kedy začali mierové operácie OSN zlyhávať? Keď sa opustilo pravidlo, ktoré vytýčila legendárna postava dejín svetovej organizácie Ralph Bunche a po ňom najmä Dag Hammarskjöld -- že do kontingentov Spojených národov nebudú zapojené krajiny zapletené do konfliktu. Tu hľadajme príčinu, prečo zlyhala OSN v Bosne či Somálsku a prečo bola taká úspešná v Salvádore, Kostarike, Guatemale, Hondurase, Nikaragui, Paname či vo Východnom Timore. Aj preto je námietka pána Urbana, že keby bola OSN akcieschopná, stala by sa nositeľom kultúrneho imperializmu, z kategórie tých, ktoré neznesú seriózny komentár. Spojené národy sa riadia najvýznamnejším dokumentom medzinárodného práva, Chartou OSN, a nie scenárom westernu. Tie pravidlá sa zrodili zo skúsenosti šesťročnej agónie ľudstva s cieľom udržať svetový mier. Ak Spojené národy nezavelia do útoku, neznamená to hneď, že sú zlé. Dokonca ani to, keď nejaký štát neplní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ešte nie je automatickým dôvodom na inváziu -- inak by už bol napríklad Izrael niekoľkokrát zrovnaný so zemou. Spojené národy boli založené ako globálna mierová organizácia, nie ako vysunuté pracovisko Pentagonu.

Ak teda chceme kritizovať OSN, robme tak na základe serióznych podkladov a nie na základe obvinení, ktorými jednotlivé štáty zakrývajú svoju nedostatočnú politickú vôľu. Ak chceme opakovať námietky, ktoré vzišli začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia z neokonzervatívnych kruhov -- napríklad, že OSN má priveľa peňazí -- mali by sme aj vedieť, že jej rozpočet je menší ako rozpočet newyorskej polície, pričom svetová organizácia zodpovedá za projekty pre miliardy ľudí v dvoch stovkách členských štátov. Ak sa chceme chytiť námietky, že OSN je prebyrokratizovaná, tak musíme zároveň poznať aj také fakty, že počet štátnych zamestnancov v najmenšom zväzovom štáte USA Wyomingu je vyšší ako počet všetkých pracovníkov systému OSN na celom svete a vo všetkých sférach (vrátane 26 fondov, programov a špecializovaných agentúr ako sú UNICEF, UNESCO, UNEP, UNHCR atď.). Treba jednoducho vedieť, že svetová organizácia nemá nadbytok, ale nedostatok právomocí a súčasná hystéria voči nej sa neopiera o vecné, ale ideologické argumenty, ktorým tak vďačne sadne na lep neinformovaná verejnosť.

Skončím optimisticky, pretože ma k tomu nabáda záver článku pána Urbana. Jeho posledný odstavec totiž v plnom rozsahu podpisujem. Ak by sme začali z tohto východiska, určite by sme sa napokon zhodli. Možno vzniklo v tomto priestore iba zbytočné nedorozumenie, ktoré vypukne vždy, keď niekto vypočuje iné dôvody ako prvoradé.

                 
Obsah vydání       15. 11. 2006
15. 11. 2006 Boj proti terorismu: Novodobý hon na čarodějnice Jakub  Rolčík
15. 11. 2006 Al Džazíra dnes začíná vysílat v angličtině
15. 11. 2006 "Kdyby to nevyšlo a vládli Paroubek, Rath a Filip, budu v pozici demokratů z roku 1948"
15. 11. 2006 Havířov: Historie se opakuje, jednou jako drama a podruhé jako fraška Josef  Baxa
15. 11. 2006 "Duopol komerčních televizí" aneb jak je to doopravdy se sirénami trhu bez přívlastků Štěpán  Kotrba
15. 11. 2006 Ponižování účastníků jako metoda vedení správního řízení Aleš  Uhlíř
15. 11. 2006 Variations on a Generation 1959 Gregory Nunzio Corso
15. 11. 2006 Justice versus BIS Jan  Suchánek
15. 11. 2006 Rakouská strana modrých zhnědla Richard  Seemann
15. 11. 2006 Británie bude tvrdě stíhat krádeže osobních dat
15. 11. 2006 Tiskový mluvčí televize pracuje jen v pracovní době, a to nepracuje Štěpán  Kotrba
15. 11. 2006 Nedostatek lékařů, aneb Selhání regionální politiky Uwe  Ladwig
15. 11. 2006 Nejen o americkosti rozsudku Stanislav A. Hošek
15. 11. 2006 USA: Jak vykročit z kruhu Oskar  Krejčí
15. 11. 2006 Můžeme po volbách do Kongresu očekávat změnu americké politiky? Peter  Vittek
15. 11. 2006 Důchody
15. 11. 2006 Pokud jde o reálnost předčasných voleb...
15. 11. 2006 Nepřípustné výdělky za byt
15. 11. 2006 Svetoobčania nechcú prehliadať rozdiely, ale prekonávať ich Eduard  Chmelár
15. 11. 2006 Co kdyby vám ukradli zemi?
14. 11. 2006 ODS může velmi snadno vyvolat předčasné volby Boris  Cvek
14. 11. 2006 USA Británii: pusťte naše farmaceutické firmy do svého zdravotnictví
14. 11. 2006 Črta o Hilsnerově aféře Otto  Drexler
14. 11. 2006 Podzimní mračna nad Palestinou Daniel  Veselý
14. 11. 2006 Venkov včera, dnes a zítra Václav  Dušek
14. 11. 2006 Úspěch mladé demokracie Ladislav  Žák
14. 11. 2006 Útěk - část 1. Alex  Koenigsmark
6. 10. 2006 Hospodaření OSBL za září 2006
22. 11. 2003 Adresy redakce

Venezuela a Hugo Chavez RSS 2.0      Historie >
15. 11. 2006 Svetoobčania nechcú prehliadať rozdiely, ale prekonávať ich Eduard  Chmelár
7. 11. 2006 Daniel Ortega vyhrál prezidentské volby v Nikaragui Štěpán  Kotrba
30. 10. 2006 Venezuela versus Guatemala: Kdo obsadí místo v Radě bezpečnosti OSN? Simone  Radačičová
27. 9. 2006 Chávez: Zlý sen svetového diktátora Hugo  Chávez
31. 8. 2006 Americká vláda byla obviněna, že se pokouší tajnými penězi svrhnout Cháveze   
14. 4. 2006 Latinská Amerika -- noční můra Condoleezzy Rice Ludvík  Šulda
10. 3. 2006 Chávez převzal Mezinárodní cenu UNESCO Fidel Castro Ruz
7. 12. 2005 Venezuela: Chavez není diktátor   
6. 12. 2005 75 procent Venezuelanů říká NE Chavezovým volbám Fabiano  Golgo
29. 11. 2005 Nebezpečná fakta týkající se stoupence Fidela Castra Fabiano  Golgo
28. 11. 2005 Chavéz začal podporovat chudé Američany Miloš  Kaláb
24. 10. 2005 Hugo Chávez na třetí návštěvě Paříže Simone  Radačičová
29. 9. 2005 Je třeba vychovávat lékaře, kteří budou mít rádi venkov, vesnice, okrajové a chudé čtvrti měst třetího světa Fidel Castro Ruz
20. 5. 2005 Compañero Chávez je problém Štěpán  Steiger
11. 4. 2005 Chavez, malý dav a Le Monde