Neuveriteľné súvislosti

Pozostalí a priatelia tisícok obetí útoku sa totiž neuspokojili s úradnou verziou udalosti, ale za pomoci odborníkov z rozličných oblastí zistili množstvo faktov, ktoré boli v rozpore s oficiálnou správou, resp. pri jej zostavovaní sa nebrali do úvahy. Vyšetrovanie sa ukázalo ako povrchné a prirýchlo sa odstránili dôkazové materiály. Mnohým týmto investigatívnym Američanom pocit vlastenectva nezastrel kritický pohľad, ani neubral na odhodlaní brániť hodnoty americkej ústavy proti manipuláciám. V krajine uctievajúcej občiansku odvahu sa teda vzápätí vynorila aj otázka, ktorá už tradične stojí na samom počiatku odhaľovania každého zločinu: cui bono (kto mal z toho osoh)?

Kniha autora, ktorý bol ministrom, poslancom nemeckého Bundestagu, štátnym tajomníkom ministra obrany a členom kontrolnej komisie pre tajné služby, a teda nesporne znalcom problematiky a metód používaných tajnými službami, zhŕňa doterajšie poznatky a odkrýva spleť súvislostí, ktoré sa bežnému človeku ani len nesnívajú.

Americké rokovania s Talibanom

V úvodnej kapitole knihy, ktorá je akousi predhistóriou útoku, sa opisuje politika USA, napĺňajúca Brzezinského stratégiu americkej svetovlády, ktorá bola vypracovaná v 70. rokoch minulého storočia. Išlo o to, aby v prvej fáze bol Sovietsky zväz obklopený reťazou fundamentalistických štátov, ktoré mali destabilizovať jeho moslimské zázemie. V tomto zmysle najprv vyzbrojovali Taliban v boji proti sovietskej okupačnej armáde a nechali padnúť dávneho priateľa Ameriky -- perzského šacha, aby sa moci ujali ajatolláhovia. Vzápätí zase, ako prípravu druhej fázy, za pomoci európskych spojencov vyzbrojovali Saddáma Husajna (o. i. aj biologickými zbraňami, ktoré boli neskôr zámienkou na útok na Irak), aby bol úspešný v osemročnej vojne proti fundamentalistom v Iráne. Vtedy bol aj Usáma bin Ládin, ktorému okrem iného vybudovali jaskynné pevnosti, priateľom Ameriky a za peniaze amerických a saudských finančníkov naverboval desaťtisíce žoldnierov zo 46 krajín do "svätej vojny". Vtedajší prezident Ronald Reagan ich oslavoval ako moslimských bojovníkov za slobodu. Na bojovú a diverznú činnosť boli cvičení za pomoci CIA a Pakistanu.

V druhej fáze -- po víťazstve Talibanu -- mala byť odmenou za pomoc Ameriky stavba a prevádzka ropovodu z Turkmenistanu cez Afganistan smerom k moru. Ešte v auguste 2001, mesiac pred osudným útokom na dvojičky, rokovala na Floride delegácia Talibanu so zástupcami americkej olejárskej spoločnosti Unlocal!

Lietadlá pilotované na diaľku

Názor, ktorý dnes prevláda v Európe, že celé blízkovýchodné a ázijské vojenské dobrodružstvo sa koná v záujme nového usporiadania naftárskych záujmov USA v Strednej Ázii, v Perzskom zálive a na Arabskom polostrove, zrejme vychádza aj z týchto očividných, dlho osnovaných súvislostí. Autor nenecháva čitateľa na pochybách, že na naštartovanie tretej fázy -- vojenského ovládnutia oblasti a získania základní sa hľadala dostatočne silná zámienka. Poslúžil na to práve 11. september. V tomto článku niet priestoru na opísanie všetkých zložitých súvislostí a argumentácie autora, preto sa musíme obmedziť iba na niektoré pozoruhodné konštatovania z knihy.

Generálny prokurátor vo Washingtone už v deň útoku označil 19 moslimských atentátnikov ako únoscov a samovražedných pilotov štyroch lietadiel. Boli školení v amerických súkromných leteckých školách. Ako sa neskôr ukázalo, učiteľom boli nápadní svojou všeobecnou neschopnosťou a nedostatočným ovládaním angličtiny, nevyhnutnej v leteckej prevádzke. Napríklad údajný pilot Boeingu 757 letu AA 77 (ktorý mal naraziť do Pentagonu) ani po 600 letových hodinách nebol schopný zložiť predpísanú skúšku na pilotovanie malých lietadiel. Mohammed Atta (vodca atentátnikov) podľa zápisu v protokole školy nemohol byť ani len pripustený k štartovaniu malej Cessny. Pritom však oficiálne zistené letové dráhy všetkých štyroch lietadiel, zaznačené pozemnými radarmi, svedčia o natoľko zložitom manévrovaní na vybrané ciele, aké podľa názoru skúsených vojenských letcov netrénovaní piloti nie sú schopní zvládnuť.

Ešte dôležitejšia je ďalšia okolnosť: pri obratoch s takým malým polomerom pri nameranej rýchlosti strojov dochádza k takému veľkému preťaženiu (g 5-7), že odstredivá sila spôsobí bezvedomie posádky. Samovražedný pilot by teda musel mať pri takýchto manévroch špeciálny pretlakový skafander, aký majú bojoví letci. Podľa tvrdenia britského leteckého experta a amerického žurnalistu J. Viallsa lietadlá museli byť navigované diaľkovým bezpilotným systémom DARPA, napojeným na transpondéry lietadiel, bez možnosti ovplyvnenia letu posádkou.

Neprirodzené zrútenie sa

Z lietadla UA 93, ktoré spadlo pri Pensylvánii, telefonoval pasažier mobilom a hlásil boj s únoscami na palube. Podľa A. K. Dewdneya, ktorý testoval a vedecky vyhodnocoval výkonnosť mobilov rozličných výrobcov vo výškach, signál mobilu slabne a ustáva vo výške nad 800 m. Lietadlo však vtedy bolo oveľa vyššie! Bolo teda volanie iba fingované a malo zakryť prípadné zostrelenie uneseného stroja skôr, než zasiahne cieľ?

Aj oficiálna teória deštrukcie oboch mrakodrapov po náraze lietadiel vyvoláva dohady. Podľa nej požiar z horiaceho leteckého benzínu roztopil oceľové nosníky v centre stavieb, ktoré sa potom postupne zrútili. V severnej veži vrážajúce lietadlo zasiahlo iba 5 -- 9 zo 47 nosníkov. Horiaci benzín vytvára maximálnu teplotu 375°C, no oceľ nosníkov sa topí až pri 1 300°C. Tento požiar ustal po vyhorení benzínu (už po 17 minútach od nárazu), ale budova sa zrútila až o 1,5 hodiny! Lietadlo priamo zasiahlo päť poschodí (94. -- 98.), pod nimi sa však následne zrútilo ďalších 90.

Južná veža dostala zásah do rohu budovy, pričom z oceľového skeletu jadra bolo zasiahnutých najviac 4 -- 5 nosníkov (zo 47). Benzín nemohol vyvolať ani podobnú teplotu ako v severnej veži, lebo jeho väčšina zhorela mimo budovy. Lietadlo totiž celkom prerazilo roh veže. Predsa však sa veža zrútila za polovičný čas ako severná. Snímky ukazujú, že trosky z tejto budovy nepadali dolu voľným pádom, ale veľkým oblúkom (až 70-metrovým) ako pri explózii. Merania z Lamont-Doherty Earth Observatory skutočne namerali v danom čase seizmické otrasy, aké podľa názoru expertov nemohol spôsobiť pád budovy, ale iba explózia v jej podzemí. Odpor rúcajúcej sa kovovej konštrukcie totiž postupne zachytáva energiu padajúcich trosiek. Profesor Romero, riaditeľ Energetic Materials Research and Testing Center, New Mexico, v článku ironicky nazvanom Moslimský teror anu-luje fyzikálne zákony. Najprv tvrdil, že podobný teleskopický pád budov možno dosiahnuť len odbornou deštrukčnou metódou (časovo synchronizovaným odstrelom). Po niekoľkých dňoch túto výpoveď stiahol...

Riadiaca centrála CIA

V tieni všeobecnej pozornosti ostal osud ďalších troch budov komplexu WTC, na plániku v knihe označených ako budovy 5, 6, 7, ktoré sa zrútili tiež, no bez zjavného zásahu zvonku: ani lietadlo ani padajúce trosky ich nezasiahli! Pred svojou deštrukciou horeli 6 -- 7 hodín, obraz ich zboreniska je však odlišný od zboreniska oboch veží: uprostred ich pôdorysu sa nachádzajú hlboké krátery. Ako vznikli? Na videozáberoch skutočne vidno, že 60 sekúnd po zásahu južnej veže exploduje budova č. 6, ktorá bola od druhej veže najvzdialenejšia, na celkom opačnej stane WTC.

Okolo 47-poschodovej budovy č. 7 sa vynárajú ďalšie hypotézy: Eric Hufschmid (v knihe Painful Questions, An Analysis of the September 11th Attack) uvádza, že na niekoľkých poschodiach tu bola umiestnená opevnená riadiaca centrála CIA pre prípad ohrozenia mesta a že práve odtiaľ mohli byť výhodne diaľkovo riadené obe lietadlá ako aj explózie vedľajších budov. Bolo potrebné zamiesť stopu? Neboli tu ani obete, lebo ľudia boli včas evakuovaní.

Náraz lietadla letu AA 77 do Pentagonu podáva autor podľa knihy Thierryho Meyssana (11. september, Der inszenierte Terrorismus, Auftakt zum Weltenbrand, 2002). Podľa úradnej správy a fotografií bolo zasiahnuté prízemie práve rekonštruovaného, ešte neobsadeného traktu budovy tesne nad zemou. Sprvu vznikol otvor veľkosti garážovej brány. 14 metrov vysoký Boeing 757 s motormi, ktoré majú skoro dve poschodia, však takémuto otvoru nezodpovedá. Nenašli sa trosky trupu ani dva obrovské motory, ba ani ostatky cestujúcich a batožiny. Autor sa domnieva, že do Pentagonu nevrazilo lietadlo, ale riadená strela Cruise-Missile. Kde sa však potom podelo lietadlo aj s cestujúcimi? Očití svedkovia hovorili o dvoch explóziách, ktoré počuli. Kniha Francúza Thierryho z dôvodu údajného antiamerikanizmu nesmela byť v USA publikovaná.

Zabránili dôkladnému vyšetreniu

K týmto závažným pochybnostiam prispieva ešte viacero zdanlivo podružných nálezov a zistení. Hoci zo zničených dvojičiek a ich zariadenia ostali len relatívne malé úlomky a množstvo prachu, cestovný pas teroristu Attu sa našiel nepoškodený o dve ulice ďalej. Na odletovom letisku sa našli jeho dva kufre s písomnými dôkazmi o príprave útoku. Načo si však berie samovrah so sebou batožinu? Aby zanechal za sebou výraznú stopu atentátnikov?

Podľa International Herald Tribune z októbra 2001 niekoľko týždňov pred útokom na budovy WTC ich vzal do prenájmu newyorský investor Silverstein a hneď ich dal poistiť na sumu 3,2 miliardy dolárov proti teroristickým útokom, hoci poisťovne bežne takéto riziko nepoisťujú. Vyžadoval potom -- neúspešne -- dvojnásobné plnenie od poisťovní, pretože vraj išlo o dva útoky.

Niektoré spoločnosti so sídlom v týchto budovách z nich svojich zamestnancov práve na deň útoku odvolali, čím sa odôvodňuje menší počet obetí, než sa pôvodne predpokladal. Podľa Briana McWilliamsa (Newsbytes, New York, 27. 9. 2001) izraelská firma Odigo špecializovaná na rýchly prenos dát so sídlom dva bloky od miesta útoku, varovala svojich zamestnancov zachyteným mailom v deň útoku, v čase, keď unesené lietadlá ešte neboli vo vzduchu. Zistilo sa aj to, že týždeň pred útokmi došlo k masívnym burzovým špekuláciám na pokles akcií spoločností, ktoré zakrátko utrpeli škodu: obe letecké spoločnosti, investičné spoločnosti, ktoré sídlili v 20 poschodiach WTC, ako aj poisťovacie spoločnosti, ktoré neskôr museli znášať obrovské náhrady škôd. Vyšetrovanie FBI sa ocitlo na mŕtvom bode, lebo odpočúvané hovory maklérov boli zmazané.

Vierohodnosť úradných správ však najviac nahlodala skutočnosť, že sa zabránilo dôkladnejšiemu vyšetrovaniu, čo vzbudilo podozrenie o zámernom zmazávaní stôp. Vedecký výbor Snemovne reprezentantov USA 6. marca 2002 po vypočutí expertov, ktorí sa v tomto smere sťažovali, skonštatoval, že niektoré kritické oceľové časti budov boli odstránené skôr, než sa prvý vyšetrovateľ dostavil na miesto, a že "vyšetrovatelia nedostali ani právomoc zhabať oceľové časti pred ich znovuzhodnotením, čím sa stratili dôležité materiálne dôkazy." Podľa kongresmana Boehlerta z Committee on Science (Hearing WTC, 6. 3. 2002) "bolo vyšetrovanie zastieraná nerozumným tajnostkárstvom. Neboli určené jasné limity zodpovednosti, nik nebol kompetentný. Cenné dôkazové prostriedky sa nenávratne stratili, stavebné plány budov boli celé mesiace znalcom odopierané." American Press z ja-nuára 2002 oznamuje, že "dôkazové materiály boli zhromažďované náhodne, ako zo starinárskeho dvora, a to skôr, než mohli byť dokumentované." Keď sa niektorým znalcom podarilo na šrotoviskách nájsť a farbou označiť na výskum určené oceľové nosníky, boli "omylom" zničené. Úplne v rozpore s inými zvyklosťami bežnými v americkej spoločnosti mnohé úrady sa tvárili ako hluché, neochotné zodpovedať otázky vz-nikajúce z neúplných a pochybných záverov.

Tým viac a nástojčivejšie kladú desiatky súkromných autorov otázku, "kto mal z toho osoh", a odpovedajú na ňu spôsobom, ktorý pre veľmoc nevyznieva lichotivo.

Hra o ovládnutie sveta

Andreas von Bülow v záverečnej kapitole Veľká hra o ovládnutie sveta celkom otvorene píše, že udalosti z 11. septembra boli veľmi rýchlo využité americkou svetovopolitickou agendou: "Vojenskú intervenciu v Afganistane oznámili USA vládam Indie a Pakistanu už pred 11. septembrom. Teraz poslúžil hon na Usámu bin Ládina a odstránenie vlády Talibanu ako ospravedlnenie vojnového nasadenia v tejto vzdialenej, no pre neskoršie vyžarovanie vplyvu v smere do Číny, Indie a Pakistanu dôležitej krajine.

Aj vojnu proti Iraku plánovali muži okolo viceprezidenta Cheyneyho a ministra obrany Rumsfelda dlho pred 11. septembrom. Ako zámienka slúžilo tvrdenie, že Saddám Husajn pomáha al-Kájde. Dôkazy však neboli predložené, alebo boli sfalšované, ako ten o prítomnosti zbraní hromadného ničenia."

Autor má podozrenie, že Bushova administratíva využíva protiteroristický boj ako zámienku na globálne rozšírenie svojej veľmocenskej úlohy a na jej regionálne zabezpečenie. Táto politika bola vypracovaná a prijatá už v 90-tych rokoch. Už bezpečnostný poradca prezidenta Cartera žiadal, aby sa USA domáhali práva na využívanie svetových surovinových zdrojov za výhodných podmienok ako odmenu za mnohé obete vo víťaznom boji proti komunizmu. Podľa tejto stratégie musí byť globálna mocenská hra vedená tak, aby v dohľadnom čase Spojeným štátom nemohol konkurovať žiaden vyzývateľ.

Dnešná politika vcelku zodpovedá geopolitickým predstavám Brzezinského prezentovaným v jeho knihe Jediná veľmoc, americká stratégia nadvlády. Bülow ďalej píše: "Netreba sa čudovať, že vzhľadom na zmiznutie hlavného protivníka -- Sovietskeho zväzu -- jediná ostávajúca veľmoc teraz rigorózne zhadzuje doterajšie putá medzinárodného práva, ktoré hatili jej jednostranné počínanie. Pritom mnohé z toho, čo predtým ostávalo skryté a aj voči spojencom nebolo jasne definované, sa teraz proklamuje pred svetom so zarážajúcou otvorenosťou ba brutalitou. Inštinkt núti ľudí mlčky sa prizerať, ako obor vo svojom zdanlivo oprávnenom záujme ubíja malých tohto sveta, ktorých predtým ako spojencov dubióznej kvality podporoval a využíval, ako napríklad Saddámov Irak. Veď aj Usáma bin Ládin kedysi bojoval na strane moslimských Bosniakov proti Srbom, vtedy ešte s americkým súhlasom a podporou.

Celosvetový vojnový scenár

Ak si postavíme otázku cui bono, tak 11. september znamenal pre celý arabsko-moslimský svet škodu na desaťročia vopred. To si museli uvedomiť aj strojcovia atentátu. Projekt Nové americké storočie, ktorý zahŕňa stratégiu, prostriedky a brannú moc (A Report of the Project for the New American Century, 2000), žiada vojenské zabezpečenie Ameriky ako superveľmoci ovládajúcej svet. USA si musia zachovať vojenskú, hospodársku a priemyselnú dominanciu globálne aj regionálne, čo musí byť zabezpečené aj z hľadiska možných útokov z vesmírneho priestoru. Výdavky na zbrojenie a rozmiestenie vojenských síl sa musia výrazne zvýšiť, ak sa má veľmocenská úloha a Pax Americana trvale zachovať."

Autor hodnotí 11. september ako akt psychologického vedenia vojny, ktorý bol dlho pripravovaný akčnou skupinou z oblasti tajných služieb a veľmi presne a pôsobivo prispôsobený ranenej duši ľudu. Na to boli využité a šikovne zapojené pomstychtivé moslimské skupiny. Vyvolal sa tak celosvetový vojnový scenár, ktorý by sa bez 11. septembra a bez provokácie pocitu hrdosti a nezraniteľnosti krajiny, akou sú USA, nedal vôbec uskutočniť.

Vedľajší, ale nepodceniteľný efekt, ktorý z toho vyplynul, bolo prijatie Vlasteneckého zákona (Patriot Act) Kongresom, ktorý anuloval alebo obmedzil celé časti prvého, štvrtého, piateho a ôsmeho dodatku americkej ústavy. Nové procesné spôsoby upierajú zadržaným osobám právo na právneho zástupcu a spravodlivosť pokračovania, alebo značne obmedzujú tieto práva. Zákon dovoľuje bytové prehliadky bez vedomia postihnutého, používanie sledovacích technológií, časovo neohraničené zadržiavanie osôb ako aj unesenie a väzbu vojnových zajatcov.

Administratíva rozhoduje, s kým bude zaobchádzať podľa ženevského protokolu. Súčasne sa obmedzili kedysi veľkorysé možnosti využívania občianskych informácií v rámci Zákona o slobode informácií (Freedom of Information Act). Na sledovanie teroristickej činnosti bol vytvorený úrad pre vnútornú obranu so 170 000 zamestnancami a okrem toho sa organizujú dobrovoľní pomocníci, ktorí majú pozorovať teroristické tendencie vo svojom okolí, čo denunciáciám naširoko otvára bránu.

Nové americké storočie

Pre nášho čitateľa to nie sú prekvapujúce opatrenia. Dokonale ich pozná z dlhých rokov minulého režimu. Otázne je, ako dlho ich budú ochotní znášať slobodymilovní Američania. Ešte sa nenaučili rozoznávať medzi príčinou a následkami a domnievajú sa -- ako vidno, zatiaľ bezvýsledne --, že terorizmus možno zničiť mocensky. Možno, ale za cenu absolútnej totality vládnutia, aké sme v Európe zažili pod fašizmom a stalinizmom. Je toto azda ideál "nového amerického storočia"?

Kniha končí pozoruhodným odstavcom: "Keď zvolená cesta americkej zahranično-vojenskej politiky nestroskotá na rozhorčení ostatného sveta alebo na vyčerpaní americkej finančnej a hospodárskej sily či na nevôli amerického voliča, tak donútenie prispôsobiť sa svojvôli silnejšieho spôsobí nevyhnutne koalíciu neochotných. Zdá sa, že sen o Amerike ako o ideále slobody a ľudských práv je krátko pred ukončením. Nad portálom CIA v Langley/Virginia sa skvie citát z evanjelia sv. Jána: "Poznáš pravdu a pravda ťa oslobodí" (Jn. 8, 32). Pravda o 11. septembri 2001 by skutočne mohla mať oslobodzujúci účinok a vrhnúť svetlo na ponurú medzinárodnú scénu. No heslo CIA je už samo osebe omylom, lebo nezodpovedá úlohe tejto organizácie. Je príliš pekné, než aby mohlo byť skutočnosťou.

Len informovaný občan vie premôcť následky obrovských dezinformácií. Skutoční vlastenci USA teda majú úlohu!"

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO, kde článek vyšel rozdělen ve dvou číslech

B. Bryndová 12. 9. 2005: Otazníky kolem 11. září BL