Ekonómia potom skúma optimálme využitie zdrojov pri dosahovaní týchto cieľov - od kúpy si náramku, cez stavbu a fungovanie cesty, až po zabezpečenie dostatku vody. Nie každý cieľ, je však životu nevyhnutnou potrebou. Naopak veľa potrieb zabezpečovaných dnešnou ekonomickou činosťou je zbytočných. Navyše veľa cieľov ekonomickej činnosti človeka je ich v priamom rozpore životu nevyhnutnými potrebami.

Potreby dnes v spotrebnej ekonomike trpiacej nadvýrobou nevznikajú z podstaty uchovania života, ale určovaním zlepšovaním jeho kvality. Môže sa teda stať, že zdroje idú na výrobok zlepšujúci kvalitu života niekde, niekoho, na úkor životnej potreby iného. Potreby vznikajú reklamnou masážou v masmédiách (v minulých dobách boli iné kanály) - Ak to nebudeš mať..., Musíš to mať! atď. Určovanie potrieb , teda cieľov ekonomickej činnosti, a následné odvíjanie optimálneho investovania určuje možnosť, kapitálová schopnosť, ovplyvňovať verejnú mienku. Ekonomický cieľ stále viac nie je potrebou v pravom slova zmysle, ale politickým a kapitálovým zámerom, opretým o davovú psychózu. Niekde som čítal (možno aj na týchto Britských listoch), že množstvo tovarov potrebných pre život stúplo približne za posledných 50 rokov zhruba z 30 na 300. Potreby treba neustále vymýšľať. Ak niet čo, treba zvýšiť obmene tovarov - stále si kupovať nové tovary. Odevy sú stále tenšie, menej kvalitné, treba ich nahradzovať novými apod. Alebo priberať a chudnúť: zvyšovanie spotreby potravín je priamo zviazané polykaním tabliet na chudnutie - farmaceutického priemyslu, potravín s 0% tuku, prístrojmi na cvičenie.

Hospodársky rast meraný HDP nemusí vôbec zodpovedať reálnej ekonomickej činnosti obyvateľstva. HDP vykazuje iba oficiálne kúpno-predajné operácie prechádzajúce účtovníctvom. Mimo sú dobrovoľné, svojpomocné činnosti vedúce výrobe statkov či ku kvalite života - stavba domu, opravy a pod. Večera doma je pre ekonomiku škodlivá na rozdiel od večery v reštaurácii, alebo cesta peši oproti ceste autom (benzín apod.). Z toho potom vyplýva optimálne využivanie kapitálu, investície. Kto by investoval do ťažby ropy, keby každý chodil peši? Ako by sa zvýšila nezamestnanosť! Šedá a čierna ekonomika tvoria až 20percent HDP. Teda sú mimo oficiálne HDP. Naopak v účtovníctve je účelovo množstvo fiktívnych operácií, ktoré nikdy nenastali.

Ak sa peniaze točia na medzinárodných kapitálových trhoch len kvôli špekuláciám, niet potom zdrojov na verejné šlužby. (Odpor k zdaňovaniu je logický!)

HDP vo vyspelých krajinách rastie vďaka rastu spotreby. Avšak občania spotrebúvajú na úkor vlastného zadlžovania. Dnes sú občania v týchto krajinách zadĺžení viac ako 1,5 násobok svojich ročných príjmov resp. nad 100% HDP ( nemám pri sebe presné zdroje). To je viac ako dosiahli štáty so sociálnym modelom v 80. rokoch. Lenže vtedy to bolo spôsobené neočakávaným rastom cien ropy, rastu úrokových sadzieb, poklesu HDP, daňových výnosov, rastu nezamestnanosti a s tým spojeného rastu výdavkov štátu, teda nie z podstaty mechanizmu sociálneho štátu.

Pokiaľ ide o neustále zlyhávanie ekonómie ako vedy, treba pripomenúť, že súčasná matematika, alebo matematika aplikovaná na ekonómiu nepostačuje, a je pre ňu výzvou. V ekonómii zatiaľ platia iba základné zákony ako napr. zákon ponuky a dopytu. Veľa vedeckých článkov tzv. pozitívnej ekonómie je iba matematickými modelmi potvrdzovaním hypotéz mapujúcich politické normatívne súdy, ktoré zlyhávajú v reálnom modeli. Ak sa chcete dozvedieť viac o zmyšľaní ekonómov alebo o otázkach a témach v ekonómii, môžete si pozrieť veľmi dobre spracovanú internetovú stranu Nobelových cien pre ekonómiu. Taktiež by som odporúčal knihu britského ekonóma Paula Ormeroda Butterfly Economics (Faber and Faber, 1998), ktorý s nadhľadom komentuje a spochybňuje zistenia súčasnej ekonómie a jej metodológiu.