Autor uvádza, že vláda sa rozhodla kúpiť letiskový terminál v meste Inverness po tom, ako na projekte súkromný investor za šesť rokov zarobil 8,5 milióna libier. Autor uvádza jedine, že vláda terminál odkúpila. Odkiaľ vie, že táto kúpa bola lacnejšia, ako pokračovanie v zmluvnom vzťahu so súkromným investorom? Za akú sumu vláda tento projekt odkúpila? Nie je uvedený ani jeden dopad kúpy na verejné financie. Bola táto kúpa pre vládu naozaj výhodná ? Pýtal by som sa aj ďalej a žiadal odpovede na ďalšie otázky. Ale je možné, že autor s istým zámerom uviedol len niektoré skutočnosti.

Súkromná nemocnica v Leeds, ako bolo uvedené, bola postavená lajdácky a tak nekvalitne, že musela byť odstránená a postavená nanovo. Dovolím si tvrdiť, že toto je skvelý príklad pozitív PFI, napriek tomu, že autor snáď zamýšľal uviesť negatíva. Predsa pokiaľ projekt nevyhovie vládou prísnym a vopred stanoveným kritériám, všetky nedostatky hradí súkromný investor, v súlade s tým, že forma PFI je založená aj na kritériu dostupnosti. Ak bola nemocnica nevyhovujúca, riziko stavby mal, musel a verím že aj niesol súkromný investor a stavbu vystaval nanovo vo svojej réžii.

Projekt nemocnice v Norfolku a Norwichi bol vraj dodatočne zaťažený 73 miliónmi libier, kvôli finančnému riziku, ktoré podstupuje súkromný investor. Zaujímavé na tvrdení je, že ide, podľa autora "ďalšiu čiastku". Zdá sa mi minimálne zvláštne pri projekte PFI, že bola táto čiastka určená ako dodatočná. Totižto buď bolo ocenené riziko známe už v procese negociácie a súkromník dostal právoplatne to, čo mu patrí, alebo až následne po podpísaní kontraktu, čo však popiera zásadným spôsobom iniciatívu PFI, kde súkromník sa zaviaže po podpise zmluvy dodržať finančný objem. Veď predsa kvôli častému prečerpávaniu nákladov určených na projekty boli ustanovené rôzne formy PPP, aby k takémuto javu nedochádzalo.

Autor uvádza, že projekty PFI sú pripravované tak, aby hlavne vyhoveli súkromnému sektoru. Na akých dôkazoch je opreté toto tvrdenie ? Toto tvrdenia je zároveň závažné a súčasne hovorí o tom, že nie je chyba v iniciatíve PFI, ale v tom mieste, kde sa projekty pripravujú. Ak je vo vláde skupina, ktorá sa zasadzuje o to, čo je skutočným cieľom PFI -- teda umožniť verejnému sektoru získať služby s vyššou kvalitou, potrebné pre obyvateľstvo, s rešpektovaním vopred stanovených štandardov diela -- tak potom sa nemôžu udiať skutočnosti, ktoré autor v článku uvádza.

Podvodom PFI je tiež vraj "transfer rizika", ktoré umožňuje súkromnej firme žiadať akúkoľvek čiastku, ktorú potrebuje. Súkromný podnikateľ tiež vraj nemusí bojovať na otvorenom trhu a stačí mu vyjednať si kontrakt so štátnou inštitúciou., bývajú to údajne ľahko získané peniaze. V týchto tvrdeniach akoby autor zabudol, že o štátnu zákazku bojuje viacero spoločností a teda žiadať "akúkoľvek čiastku" by pre ňu znamenala zmietnutie konkurenciou. Opomenul snáď autor vziať do úvahy verejné súťaženie?

Na záver čítania článku som si uvedomil, že nie projekty PFI sú hrozbou pre verejný sektor. Horeuvedené príklady, o ktorých autor písal, o tom svedčia. Vzťahy medzi účastníkmi projektov stavieb nemocníc a letiskového terminálu, svedčia skôr o tom, že dnes sa už čokoľvek dá nazvať projektom PFI, hoci postráda mnohé zásady partnerstva verejného a súkromného financovania. Podľa môjho názoru autor článku nijakým spôsobom neuviedol dôvody, prečo by verejný sektor mal upustiť od tejto iniciatívy, iba dôkladne vykreslil na základe svojich zistení, akých chýb sa môže dopustiť vláda, alebo samospráva pri objednávaní takýchto projektov.

Podľa autorovho tvrdenia -- PFI sú príležitosti ku "korupcii a parazitizmu." Uvažujúci čitateľ si uvedomuje, že možnosť korupcie predsa nebolo spôsobené vznikom verejného a súkromného partnerstva. Jednoznačne teda nie je problémom idea PFI, ale chyby v inej oblasti. Bude na rozhodnutí všetkých zainteresovaných, koľko iniciatívy vyvinú k tomu, aby obojstranne výhodné projekty PFI doviedli k úspechu dôkladnou súťažnou a predprojektovou prípravou.