Publikácia tematizuje päť okruhov kulturologickej problematiky. Prvé dva tematické okruhy kultúrna identita a multikulturalizmus, ako aj piaty okruh - procesy akulturácie a enkulturácie predstavujú kulturologické kategórie, vyžadujúce si permanentnú pozornosť pedagogickej i vedecko-výskumnej komunity. Majú svoju históriu i aktuálne riešenie. Ďalší tematický okruh mapuje situáciu kultúry a situáciu kulturológie posledného desaťročia uplynulého 20. storočia. Úplne novú superaktuálnu a superakútnu problematiku prinášajú príspevky v tematickom okruhu médiá a kultúra.

Perspektívy kulturológie obsahujú štúdie, úvahy, ako aj príspevky, ktoré odzneli na zahraničných a domácich vedeckých sympóziách, konferenciách a odborných seminároch. Dotvárajú tak portrét a profil kulturologičky, vedkyne a vysokoškolskej pedagogičky Viery Gažovej vo vednom a študijnom odbore kulturológia. V práci sa stretneme s analýzou sprievodných socio-kultúrnych javov súčasných spoločenských procesov, akými sú aktuálny multikulturalizmus a jeho teórie, s ním spojený kultúrny pluralizmus, etnocentrizmus atď. Veľmi podnetné sú tiež úvahy Viery Gažovej konkretizujúce problematiku kulturológie 20. storočia v aktuálnej až akútnej podobe, ktoré postihujú kategórie inakosti, svojho a cudzieho, otázky tolerancie, či obraz nepriateľa, mizantropa, mizogýna, "obetného baránka" a teórie okolo nich.

Samostatnú časť autorkinho vedeckého výskumu tvorí originálna reflexia búrlivo sa rozvíjajúcej oblasti kultúry a kulturológie vo vzťahu k mediálnej problematike. Vzťah médií a kultúry otvára nové dimenzie, má veľký spoločenský dosah a formatívny vplyv. Viera Gažová pozorne sleduje analytikov a interpretov teoretickej línie mediálnej problematiky od M. McLuhana, U. Eca, W. Welscha, G. Lipovetského, J. Baudrillarda, N. Postmana a ďalších. Rovnako ako médiá ju zaujímajú otázky komunikácie, globalizácie, mediálnej kompetencie, ale aj problematika mediálnej výchovy, mediálnej pedagogiky, jej typológia a pod. V rámci kultúrnej výchovy ju zaujala renesancia kultúrnej pedagogiky. Skúma jej súvislosti so súčasnými sociokultúrnymi pohybmi. Smeruje od pojmového vymedzenia kultúrnej pedagogiky a výchovy k mapovaniu aktuálnych trendov, ako sú napríklad feministická kultúrna pedagogika alebo multikultúrna výchova.

Na margo predloženej problematiky autorka monografie pripomína, že kultúra nie je definitívne daný stav, ale ide o permanentne prebiehajúci a meniaci sa proces. V jeho kontexte je garanciou prežitia tak subjektov, ako aj objektov kultúry, orientácia a prehľad v rámcových konceptoch a koncepciách. Prínos Gažovej je evidentný v jej schopnosti vytvoriť stratégiu konštruovanú na existujúcich i potenciálnych metodologických prístupoch. Ako v úvodnom slove konštatovala vedecká redaktorka Anna Fischerová a v svojom posudku tiež podčiarkla recenzentka Zuzana Slušná, v centre záujmu autorky je obsahové napĺňanie jednej z "najklasickejších" kategórií -- kultúrnej identity, odhalenie stratégie aktuálnych socio-kultúrnych modelov, ako aj poukázanie na fakt, že v súčasnom prevládajúcom synkretizme a kolážach rôznorodosti sa ucelený koncept kultúry nakoniec stratí.

Mgr. Hana Pravdová, PhD. je kulturologička, vysokoškolská pedagogička na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a publicistka zaoberajúca sa vzťahmi médií a kultúry, ako aj problematikou manažmentu kultúry