23. 9. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
23. 9. 2004

V pasci vlastnej politiky

Vojenská angažovanosť USA sa v Iraku tak skoro neskončí

Rast násilia v Iraku podčiarkuje dilemu, ktorej musí koalícia vedená Spojenými štátmi čeliť -- buď umožní naštartovanie demokratického procesu v Iraku, alebo sa rozhodne udržať si svoj vplyv. V posledných týždňoch a mesiacoch naberá násilie v Iraku na sile. Nenaplnili sa predpoklady (v skutočnosti to bola politická propaganda, nie reálne predpovede) Bieleho domu, že predanie suverenity bude znamenať upokojenie situácie a jasný obrat k urovnaniu občianskej vojny (na splnenie tohto predpokladu by musela byť odovzdaná suverenita omnoho širšia a vybraná vláda reprezentatívnejšia). Počet útokov tak rastie, sú koordinovanejšie, jednotlivé skupiny už nevedú vlastné malé vojny a postup koordinujú.

Stále rozsiahlejšie oblasti sú mimo kontroly centrálnej vlády a spojeneckých (amerických) vojsk -- časť Bagdadu zvaná Sadrovo mesto, mestá Falúdža, Tal Afar, Ramadi... Opakuje sa scenár z Afganistanu.

O zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii svedčí aj meniaca sa taktika armády USA. Do problémových oblastí sú už menej často posielané pozemné jednotky, namiesto nich sú nasadzované vrtuľníky a letectvo útočiace bombardovaním a raketami. Už nejde o kontrolu oblasti a zabezpečenie pokoja, ale skôr o zastrašenie (prípadne zničenie) nepriateľa, v niektorých prípadoch dokonca o pomstu. Takéto využívanie technickej nadradenosti ukazuje, že obete, ktoré si iracká invázia vyžiadala v radoch americkej armády, sa stávajú citlivou vnútropolitickou témou (napriek moratóriu na vysielanie a zverejňovanie záberov rakiev amerických vojakov, ktorých z Iraku posielajú domov). Popri znižovaní počtu obetí na americkej strane je však jej prirodzeným následkom zvyšovanie obetí medzi Iračanmi -- a to aj (hlavne) medzi civilným obyvateľstvom. S každým nasadením ťažkej vojenskej techniky v mestách tak narastá počet dôvodov, pre ktoré môže domáce obyvateľstvo vnímať americkú armádu ako problém, nie ako riešenie. Pravdepodobne to dokazuje aj fakt, že v poslednom čase si viac strát vojakov spojencov a centrálnej vlády vyžiadali útoky šiítskych milícií než sunnitských povstalcov.

"Vietnamizácia"

Rastúce problémy sa tak Spojené štáty snažia riešiť spomenutým uplatňovaním vojensko-technickej nadradenosti (jej limity sa najvýraznejšie ukázali vo Vietname, v poslednom čase sa prejavujú v Afganistane) a súčasne "vietnamizáciou" (respektíve "irakizáciou") vojny. Snažia sa posilňovať vojenské schopnosti al-Alláwího vlády a vytvárať zdanlivo reprezentatívny režim. Obe snahy mieria k jednému cieľu -- (relatívne) pokojnému Iraku, s politikou brániacou strategické záujmy USA. Výsledky, ktoré môžu dosiahnuť, sú však výrazne obmedzené vnútornými rozpormi v samotnej povahe americkej politiky v regióne.

Pokiaľ ide o posilňovanie vojenských schopností súčasnej irackej vlády, jej centrálnou ideou je (podobne ako v mnohých iných konfliktoch, v ktorých sa Spojené štáty angažovali, vrátane Vietnamskej vojny) snaha nechať bojovať "domácich" a podporovať ich dodávkami vojenskej techniky pri ponechaní si rozhodujúceho vplyvu na riadenie akcií. Takáto politika má dve zjavné výhody -- oslabuje sa domáci odpor voči intervencii vyvolaný stratami "našich chlapcov" a súčasne sa podporuje domáca zbrojná výroba (s pozitívnym dopadom na obchodný deficit, zamestnanosť a stranícke a osobné kontá). Je však prirodzené, že pri takejto politike sa v irackej armáde nemôže vytvoriť "zapálenie za vec". Hoci je veľmi pravdepodobné, že iracké vládne vojsko bude mať vždy dosť záujemcov, a tak si udrží vysoký stav (čo bude spôsobené rozsiahlou chudobou, keď sa služba v armáde stáva alternatívou k hladovaniu), kvalita takého vojska bude nízka -- o to viac v porovnaní s povstaleckými jednotkami bojujúcimi "z presvedčenia". Iracká vládna armáda tak nikdy nebude schopná nahradiť americkú pri ochrane doma nepopulárneho režimu brániaceho vonkajšie záujmy.

Umiernená demokracia

Naskytá sa možnosť demokratizácie vlády. Režim reprezentujúci skutočné názory obyvateľstva by však pre USA znamenal vojenský odchod z krajiny (čo by samo osebe nebolo až také zlé), stratu politického vplyvu a zrušenie privatizácie a zmlúv výhodných len pre medzinárodné (v drvivej väčšine americké) spoločnosti. Ale to nie je, zo zrejmých dôvodov, pre Bushovu administratívu prijateľné.

Spojené štáty tak musia vytvoriť zdanlivo legitímny režim, ktorý by však nešiel proti ich záujmom (alternatíva "priateľskej diktatúry" nie je realistická -- kvôli odporu domáceho obyvateľstva a súčasne ak si chce Washington zachovať aspoň trochu tvár v očiach medzinárodného spoločenstva). V januári 2005 sa majú konať demokratické voľby. Ich sloboda a demokratickosť bude limitovaná jedinou podmienkou -- aby bol výsledok výhodný pre USA. Okupačné mocnosti sa na túto alternatívu pripravili. Ešte pred odovzdaním suverenity boli prijaté dva zákony, ktoré výrazne limitujú prístup k voľbám. Podľa prvého nemôže verejný úrad zastávať niekto, kto bol tri roky predtým členom "militantných milícií", a súčasne žiadna politická strana nemôže byť asociovaná s milíciou či dostávať od nej financie. Volebná komisia tak bude mať dostatočne voľnú ruku pri vylúčení tých síl považovaných za neprijateľné (zákony sú namierené hlavne proti hnutiu jedného z najpopulárnejších šiítskych lídrov al-Sadra). Spojené štáty a Alláwího vláda, ktorá sa bojí o svoje pozície, sa zároveň nesnažia zaangažovať "radikálnejšie" (čítaj -- menej ochotné rešpektovať záujmy Washingtonu) skupiny do politického dialógu, ale tlačia ich do ozbrojenej konfrontácie. USA sú tak chytené v pasci vlastných rozporných záujmov -- snaha čo najskôr znížiť vojenskú angažovanosť v Iraku a potreba zachovať si politický vplyv a brániť ekonomické záujmy.

Pesimistické ohľady

Vývoj v Iraku bude závisieť aj od vnútornej politiky v USA. Je možné, že súčasná "mäkšia" politika -- zdržanie sa útokov na mestá obsadené rebelmi, zaväzovanie sa k zorganizovaniu volieb -- je vyvolaná snahou nedávať tromfy demokratom v blížiacich sa prezidentských voľbách (napríklad zvýšením počtu amerických obetí). Ak v nich zvíťazí George Bush, dá sa očakávať opätovné pritvrdenie. No aj keby ho Kerry v Bielom dome nahradil, nenastane radikálny obrat a odchod Američanov z Iraku. Predovšetkým, Kerryho predvolebná rétorika nedáva dôvod si to myslieť (a rétorika je vždy radikálnejšia ako politika) a súčasne aj pri tom najhoršom vývoji situácie v Iraku (z pohľadu USA) a rastúcom domácom tlaku sa vláda bude snažiť vycúvať z krízy "bez straty tváre" -- a to značí postupné znižovanie počtu vojsk a ich nahrádzanie využívaním ťažkej techniky. V dohľadnej dobe teda Irak pokoj čakať nemôže.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

                
 
Obsah vydání       23. 9. 2004
23. 9. 2004 Média a tajné služby Miroslav  Polreich
23. 9. 2004 Kubičko má otevřenou editorskou politiku Jan  Čulík
23. 9. 2004 Měli bychom mít také právo hlasovat v amerických volbách
23. 9. 2004 Proč se stále nepočítají civilní mrtví v Iráku?
23. 9. 2004 Nemám problémy s multikulturní společností Jan  Čulík
23. 9. 2004 Chaos při "jednání" s iráckými únosci?
23. 9. 2004 Papírování namísto pomoci matkám postižených dětí Martina  Dostálová
23. 9. 2004 Mě stát taky bere na hůl, že mám nemocného syna
23. 9. 2004 Miloš Zeman: "ČSSD bude úspěšná jen tehdy, bude-li vedena úspěšnými"
23. 9. 2004 Bývalý rockový zpěvák Cat Stevens "hrozbou Spojeným státům"
23. 9. 2004 Konečně svoboda Bohumil  Kartous
23. 9. 2004 Věc: Soud s mužem podezřelým z útoku na šéfredaktora Respektu v pátek 24. 9. v 8:30
23. 9. 2004 Poslušně hlásím, pane lajtnant... -- cíl výchovy? Boris  Cvek
23. 9. 2004 Zelení definitivně míří do politického ghetta Ivan  Brezina
23. 9. 2004 Muslimský šátek a přetrvávající otazníky Milan  Valach
23. 9. 2004 Má být Brno Senior City? Antonín  Žiška
23. 9. 2004 Moravskoslezský kraj uzavřel dohodu o spolupráci s britským regionem North East Jaroslav  Hlaváček
23. 9. 2004 Zpravodajství iráckého odporu za dny 8. - 12. září 2004
22. 9. 2004 Jeden za 18, druhý bez tří za 15...? Jan  Sýkora
22. 9. 2004 Služba není rito Václav  Dušek
22. 9. 2004 John Keegan: Útok na Irák byl správný
22. 9. 2004 Poslední kapka Miloš  Kaláb
23. 9. 2004 Ľavica krváca na daň z moci Ľubomír  Andrassy
23. 9. 2004 Lisabonská stratégia: veľká myšlienka Radovan  Geist
23. 9. 2004 Pinochet stratil v Čile imunitu
23. 9. 2004 Biznis teroru
23. 9. 2004 V pasci vlastnej politiky Matúš  Holý
22. 9. 2004 Cimrmanovská hesla z příručky Euroenglish František  Schilla
21. 9. 2004 Čečensko: lidská práva jako sentimentální žvást Milan  Valach
21. 9. 2004 "Rusko není schopno samo řešit situaci v Čečensku"
21. 9. 2004 Irácká podnikatelka: Jak jsem byla vězněna v Abu Ghraib
20. 9. 2004 O Romech, nucené sterilizaci, a o Češích, kteří smrdí Fabiano  Golgo
21. 9. 2004 Češi: "Jednejte, jak já chci, ne jak já sám jednám." Fabiano  Golgo
1. 9. 2004 Hospodaření OSBL za srpen 2004
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
22. 11. 2003 Adresy redakce
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů