23. 9. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
23. 9. 2004

Lisabonská stratégia: veľká myšlienka

Radovan Geist

Väčšina pozorovateľov európskej politiky sa zhodne v tom, že zo všetkých doterajších bola politicky najúspešnejšou komisia Jacquesa Delorsa. Podľa niektorých je dôvodom Delorsova schopnosť jasne identifikovať výzvy a postaviť sa na čelo snáh čeliť im. Nastupujúci predseda Komisie Barroso sa pravdepodobne rozhodol, že jeho "veľkou myšlienkou" bude Lisabonská stratégia.

Počas pôsobenia Delorsovej komisie sa uskutočnilo niekoľko významných krokov v európskej integrácii. V oblasti rozširovania to bolo prijatie Španielska, Portugalska, Rakúska, Švédska a Fínska a aj prvé faktické rozšírenie Únie do bývalého východného bloku -- vstup východného Nemecka (zjednotením Nemecka). V oblasti hospodárskej a politickej integrácie sa podarilo dobudovať spoločný trh, bol prijatý Jednotný európsky akt a Maastrichtská zmluva (teda položené základy spoločnej meny a posilnená úloha Európskeho parlamentu jeho zapojením priamo do tvorby európskych noriem). Za tých desať rokov prešla Európa dramatickými zmenami, Delorsova komisia však vždy dokázala výrazne prispievať k riešeniu výziev, ktoré zmeny prinášali.

Potom sa pre Európsku komisiu história spomalila. Santerova exekutíva odstúpila po dlhých sporoch spôsobených korupčným škandálom a odchádzajúceho predsedu Prodiho tiež považujú zväčša za slabého, hlavne v oblasti komunikácie. Barroso, so svojím dynamickým začiatkom a stanovenými prioritami, sa pravdepodobne rozhodol vrátiť Komisii "stratenú slávu". Jeho "veľkou myšlienkou" má byť Lisabonská stratégia, ktorej koordináciu si vzal osobne na starosť.

* * *

Lisabonská stratégia je dobrým prostriedkom, ako dostať Komisiu do centra európskej politiky a zvýšiť jej viditeľnosť. Každému ponúka niečo. Podnikateľským kruhom prísľub posilnenia konkurencieschopnosti (európska ekonomika sa má stať do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou), "obyčajným" ľuďom zas záväzok sociálnej kohézie a ochrany životného prostredia. Medzi týmito dvoma cieľmi -- zdravou ekonomikou a sociálnou spravodlivosťou -- nie je zásadný rozpor. Závisí však od výberu konkrétnych nástrojov, či ich politika dokáže zladiť.

Dnes, keď sa ozývajú čoraz vážnejšie tvrdenia, že Lisabonská agenda ostane len na papieri, je od Barrosa odvážne postaviť svoju politickú reputáciu na jej naplnení. Je pravdou, že konkurencieschopnosť európskej ekonomiky ("neoliberálny cieľ") zaostáva za jej globálnymi konkurentmi (USA, Japonsko). Sociálna kohézia ("sociálny cieľ") je v ešte horšom stave (nie v porovnaní s ostatným krajinami sveta, ale voči deklarovanému cieľu). Vychádzajúc z dnešnej politickej reality (čo vopred vylučuje radikálne riešenia -- minimálne v horizonte roku 2010, ktorý je pre Lisabonskú stratégiu referenčný) možno pred európskou politickou elitou vidieť dve cesty, čo v zásade korešponduje s položením dôrazu na jeden z dvoch deklarovaných cieľov.

* * *

Prvou možnosťou je zamerať sa na ďalšiu liberalizáciu trhu práce, uvoľňovanie sociálnych (a environmentálnych) noriem, čo by Európsku úniu bezpochyby urobilo atraktívnejšou pre zahraničné investície (takzvané "odstránenie regulačného bremena"), prípadne zníženie daňového bremena v jednotlivých kandidátskych krajinách (tu by nemusela EÚ nijako konať, stačilo by nechať pôsobiť daňovú konkurenciu). Únia by sa tak stala bezpochyby príťažlivejšou pre istý typ zahraničných investícií, okrem mnohých iných problémov by sa jej však s veľkou pravdepodobnosťou nepodarilo naplniť cieľ sociálnej kohézie. Znamenalo by to aj zníženie príjmov do štátnych rozpočtov (a určite aj únijného), čo by si vyžiadalo zníženie výdavkov. Buď v oblasti verejných investícií (infraštruktúra, informačné technológie, výskum...) alebo sociálnej oblasti (školstvo, zdravotníctvo, sociálna politika... -- teda v konečnom dôsledku investície do ľudského kapitálu). V oboch prípadoch by si Únia podkopávala vlastné snahy o zvyšovanie konkurencieschopnosti.

Druhou alternatívou je "nordická cesta". Notorickým príkladom je Švédsko. V rebríčkoch Human Development Index (ktoré hodnotia ekonomickú a sociálnu situáciu v krajine zo širšieho pohľadu) sa umiestňuje vždy na vrchole. Existuje v ňom dobré podnikateľské prostredie, štát podnikanie aktívne podporuje, súčasne však z daní získava dostatočné prostriedky na investície a sociálny systém. To zas prispieva k vytváraniu dobrého podnikateľského prostredia a celkovej konkurencieschopnosti ekonomiky (a, prirodzene, i k sociálnej kohézii).

Samozrejme, švédsky model má svoje problémy. Tie však spôsobuje fakt, že je obmedzený hranicami národného štátu. Jeho rozšírenie na európsku úroveň by vytvorilo podmienky, za ktorých by bol schopný odolávať tlaku globalizovanej ekonomiky.

S najväčšou pravdepodobnosťou nemožno predpokladať, že sa Barrosova komisia jednoznačne zasadí za napredovanie druhou načrtnutou cestou. Ako veľmi sa k nej dokáže priblížiť, však rozhodne o úspešnosti Lisabonskej stratégie, o tom, kto z nej získa, a o politickom dedičstve, ktoré Barroso a jeho tím po sebe zanechajú.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       23. 9. 2004
23. 9. 2004 Média a tajné služby Miroslav  Polreich
23. 9. 2004 Kubičko má otevřenou editorskou politiku Jan  Čulík
23. 9. 2004 Měli bychom mít také právo hlasovat v amerických volbách
23. 9. 2004 Proč se stále nepočítají civilní mrtví v Iráku?
23. 9. 2004 Nemám problémy s multikulturní společností Jan  Čulík
23. 9. 2004 Chaos při "jednání" s iráckými únosci?
23. 9. 2004 Papírování namísto pomoci matkám postižených dětí Martina  Dostálová
23. 9. 2004 Mě stát taky bere na hůl, že mám nemocného syna
23. 9. 2004 Miloš Zeman: "ČSSD bude úspěšná jen tehdy, bude-li vedena úspěšnými"
23. 9. 2004 Bývalý rockový zpěvák Cat Stevens "hrozbou Spojeným státům"
23. 9. 2004 Konečně svoboda Bohumil  Kartous
23. 9. 2004 Věc: Soud s mužem podezřelým z útoku na šéfredaktora Respektu v pátek 24. 9. v 8:30
23. 9. 2004 Poslušně hlásím, pane lajtnant... -- cíl výchovy? Boris  Cvek
23. 9. 2004 Zelení definitivně míří do politického ghetta Ivan  Brezina
23. 9. 2004 Muslimský šátek a přetrvávající otazníky Milan  Valach
23. 9. 2004 Má být Brno Senior City? Antonín  Žiška
23. 9. 2004 Moravskoslezský kraj uzavřel dohodu o spolupráci s britským regionem North East Jaroslav  Hlaváček
23. 9. 2004 Zpravodajství iráckého odporu za dny 8. - 12. září 2004
22. 9. 2004 Jeden za 18, druhý bez tří za 15...? Jan  Sýkora
22. 9. 2004 Služba není rito Václav  Dušek
22. 9. 2004 John Keegan: Útok na Irák byl správný
22. 9. 2004 Poslední kapka Miloš  Kaláb
23. 9. 2004 Ľavica krváca na daň z moci Ľubomír  Andrassy
23. 9. 2004 Lisabonská stratégia: veľká myšlienka Radovan  Geist
23. 9. 2004 Pinochet stratil v Čile imunitu
23. 9. 2004 Biznis teroru
23. 9. 2004 V pasci vlastnej politiky Matúš  Holý
22. 9. 2004 Cimrmanovská hesla z příručky Euroenglish František  Schilla
21. 9. 2004 Čečensko: lidská práva jako sentimentální žvást Milan  Valach
21. 9. 2004 "Rusko není schopno samo řešit situaci v Čečensku"
21. 9. 2004 Irácká podnikatelka: Jak jsem byla vězněna v Abu Ghraib
20. 9. 2004 O Romech, nucené sterilizaci, a o Češích, kteří smrdí Fabiano  Golgo
21. 9. 2004 Češi: "Jednejte, jak já chci, ne jak já sám jednám." Fabiano  Golgo
1. 9. 2004 Hospodaření OSBL za srpen 2004
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
22. 11. 2003 Adresy redakce
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů