Pekingské Námestie nebeského pokoja sa v apríli 1989 začalo meniť na akúsi čínsku obdobu londýnskeho Hyde Parku. Dokonca sa tam aj zjavila sadrová replika newyorskej Sochy slobody. Na čínske pomery to bolo čosi nevídané a neslýchané. Veď čínska stredoškolská a vysokoškolská mládež bola v 60. rokoch najaktívnejším realizátorom Mao Ce-tungovej "Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie". Boli to študenti, čo mávali povestnými červenými knižkami s Maovými citátmi a dávali najavo neuveriteľný fanatizmus. Lenže stačili dve desaťročia, aby sa fanatická opora režimu premenila na hrozbu...

Návšteva Michaila Gorbačova

15. mája 1989 Gorbačov navštívil Čínsku ľudovú republiku. Hlavný cieľ návštevy bol podobný, ako keď N. S. Chruščov prišiel na jeseň 1955 do Belehradu -- dať bodku za roztržkou. Spor medzi ZSSR a Čínou prepukol po 20. zjazde KSSZ, keď bol na tomto fóre odsúdený "kult Stalinovej osobnosti" a zároveň bola proklamovaná politika mierového spolunažívania oboch blokov, na ktoré bol rozdelený svet. Mao začal ZSSR obviňovať zo "zrady".

Konflikt sa nezmieril ani po Chruščovovom páde, naopak začali sa prejavovať príznaky (ako napríklad na rieke Ussuri), že by mohol prerásť do ozbrojenej konfrontácie. Vzťahy sa začali lepšiť až potom, čo sa v oboch krajinách dostali k moci sily snažiace sa o reformu systému.

Podobne ako v roku 1987 v Československu, aj čínski študenti Gorbačovovu návštevu spájali s neúmernými nádejami. Po páde ZSSR Gorbačov tvrdil, že si chcel pohovoriť so študentmi na Námestí nebeského pokoja, no tamojšie úrady mu to nedovolili.

V roku 1987 vtedajšie československé vedenie Gorbačova neizolovalo od ľudí na ulici, no napriek tomu sovietsky líder nepovedal tie slová, ktoré od neho očakávala podstatná časť československej verejnosti, nedištancoval sa od brutálneho potlačenia obrodného procesu v roku 1968 sovietskymi tankami. Málokto z tých, čo Gorbačovou návštevu spájali s neúmernými nádejami vedel, že Brežnev poslal do ČSSR práve Gorbačova, aby radil s reorganizáciou mládežníckych organizácií podľa sovietskeho vzoru. Jedno je isté, Gorbačov by v roku 1989 čínskym študentom nepovedal to, čo si v 21. storočí Goprbačov myslí, že im chcel povedať.

Rozpory v čínskom vedení

Na čele Číny v roku 1989 stál Teng Siao-Pching. K moci sa dostal v roku 1981 po víťazstve nad Maovým následníkom Chua Kuo-fengom. Mimochodom, spomínali sme Maovu "kultúrnu revolúciu", jednou z jej obetí bol aj Teng Siao-Pching, ktorého maoisti obviňovali, že chce viesť krajinu späť ku kapitalizmu. V skutočnosti chcel však takú politiku, ktorá by Čínu dostala z medzinárodnej izolácie a zabezpečila jej ekonomický rozvoj.

Číňania sami v 80. rokoch priznali, že ich inšpirovala sovietska Nová ekonomická politika z posledného obdobia Leninovho života. Podstatou tejto politiky je síce vytvoriť priestor pre takú súkromnú iniciatívu v oblasti ekonomiky, aby sa zabezpečil maximálny rozvoj krajiny. No zároveň táto politika neumožňovala žiadne ústupky v oblasti politiky, nanajvýš isté uvoľnenie tuhej ideologickej kontroly v oblasti umenia a kultúry. V Číne prinášala a prináša táto politika mimoriadne ekonomické úspechy.

Študentské požiadavky z Námestie nebeského pokoja boli pre čínske vedenie absolútne neprijateľné. Jedna zo sfér, kde mali dogmatici silný vplyv bola armáda. Po roku 1981 si tam ani Teng Siao-Pching nemohol dovoliť urobiť významnejšie čistky. Uvedomoval si, že ak by aj študentom ustúpil, jeho pozíciu by to neupevnilo, jedine by to bola vhodná zámienka pre maostické sily čakajúce na vhodnú príležitosť.

Masaker

Teng Siao-Pching nemal teda veľmi na výber. Musel dovoliť maoistickým silám v armáde, aby "urobili poriadok". 3. júna vyčistili vojaci ulice vedúce do stredu Pekingu, ktoré dovtedy boli obsadené demonštrantmi. Potom 4. júna obkľúčili vojaci Námestie nebeského pokoja, na ktorom bolo okolo 100 000 študentov a obyvateľov mesta, ktorí im chceli dať najavo sympatie. Tanky a obrnené transportéry vrážali do davov, mnohí ľudia boli rozmačkaní. Tí, čo chceli utiecť boli zastrelení. Pravda, niektorí ľudia sa bránili kameňmi a niekoľko vojakov demonštranti vytiahli z transportérov a zlynčovali. Pomoc miestnych obyvateľov demonštrantom sa prejavili aj tak, že zranených rôznymi spôsobmi, napríklad na rikšiach, dopravovali do nemocníc, ktoré boli vzápätí preplnené.

Počet zranených presiahol 60 000. Uvádza sa, že zabitých bolo 3 600. Koľko ich bolo naozaj dodnes oficiálne miesta neoznámili. Tengovi sa síce podarilo zachovať dovtedajšiu politickú líniu, no bolo to za cenu tohto brutálneho masakru. Hoci Čína patrí medzi krajiny s najväčším hospodárskym rastom, dodnes ostáva problém porušovania ľudských práv -- zaobchádzanie s disidentmi a problém Tibetu. Nedávno Čínu navštívil "kovaný" pravičiar ako je dnešný český prezident. Ústredným bodom rokovaní bola výhodná hospodárska spolupráca a ktovie či vôbec niekde spomenul otázku dodržiavania ľudských práv.

V roku 1989 vtedajšie československé vedenie blahoželalo Číne k "potlačeniu kontrarevolúcie". Situácia u nás už bola taká, že sa o tomto srdečnom blahoželaní už na verejnosti nemohlo veľmi hovoriť. Môžeme sa iba dohadovať nakoľko zákrok na pražskej Národní třídě bol inšpirovaný čínskym príkladom. Priniesol však iný dôsledok, nie upevnenie, ale pád režimu.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO