Keď však z éteru zaznelo, že tento sviatok bol výmysel socialistického tábora a nikde inde o ňom ani nechyrovali, stanicu som preladila. Samozrejme, aj mne sa vybavuje najmä česko-slovenská verzia MDŽ, keď sa ženám rozdávali kvety a muži sa na ich počesť opíjali, ale aj napriek tomuto zneužitiu v prospech komunistickej ideológie sa ku mne, pravdepodobne v škole, dostal aj pôvodný a skutočný význam tohto dňa.

Že sa však už nedostal k -násťročnému moderátorovi, je viac ako isté. Školské osnovy mlčia a slovenské médiá po roku 1989 sa o tomto sviatku vyjadrujú skôr s dešpektom. Čo tam po tom, že ide o sviatok s bohatou a pohnutou históriou, ktorý pripomína dodnes trvajúce úsilie o rovnoprávne postavenie žien v spoločnosti, čo tam po tom, že sa pripomína skutočne na celom svete vrátane krajín Európskej únie a Spojených štátov amerických, teda v krajinách, ktoré nemajú s komunizmom nič spoločné. "My" predsa vieme svoje! A o akciách na oslavu tohto sviatku, organizovaných rôznymi ženskými organizáciami, odbormi i politickými stranami na západ od našich hraníc, je v médiách zbytočné informovať.

Ešte by sme si museli poopraviť vžitý obraz MDŽ v nás.

Vo všeobecnosti sú pre Slovensko ľudské práva či konkrétne ženské práva a s nimi spojená rovnosť a rovnoprávnosť príležitostí rovnakým dráždidlom ako pre býka červené plátno. Keďže už máme návrh antidiskriminačného zákona, po dlhoročných peripetiách, konečne v druhom čítaní v parlamente, stali sa oným červeným súknom kvóty pre ženy. Ako pri každej novele volebného zákona aj teraz hladinu politickej i verejnej mienky rozprúdila diskusia o, v našich končinách nevídanej, požiadavke pomerného zastúpenia žien na kandidátkach politických strán v parlamentných voľbách. Každý tretí nominant by podľa nej mala byť žena!

Konanie a myslenie tých, ktorí presadzujú zdanlivo násilné zavádzanie kvót do politiky, mnohí nazývajú sociálnym inžinierstvom znásilňujúcim prirodzený chod vecí. Čo by potom s ich predstavou mužskej exkluzivity v politickej reprezentácii spôsobilo zavedenie konceptu rodovej demokracie, stojacej na prevedení pohlavnej identity do politickej praxe, si radšej ani nechcem predstaviť.

Už počujem hlasy, že existuje množstvo iných identít a ak by si každá z nich nárokovala na svoje politické zastúpenie... No skutočnosť, že na tomto svete existujú dve navzájom odlišné pohlavia, sa jednoducho poprieť nedá. A iný a účinnejší spôsob, premietnutý do politického zastúpenia oboch pohlaví, ako prekonať ekonomickú, kultúrnu a politickú nerovnováhu a nespravodlivosť medzi nimi, neexistuje.

Nie je už načase pozerať sa aj na Slovensku na ženu predovšetkým ako na človeka, ktorého život nie je vonkoncom vyčerpaný úlohou manželky a matky?

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO