Ináč tento nádejný kandidát na funkciu prezidenta, ktorý zatiaľ vedie v prieskumoch verejnej mienky, by v prípade svojho volebného víťazstva potvrdil predpoveď Vladimíra Mečiara, že aj tretí povojnový slovenský prezident bude bývalý komunista (V. M. si hádam myslí, že to bude on), a ako dodáva autor tohto príspevku, možno aj bývalý spolupracovník ŠtB či KGB, prípadne iných služieb.

Veriaci na Slovensku budú mať okrem toho v prípade Kukana aj príležitosť, aby sa modlili nielen za to, aby Pán Boh ráčil uchovať pri zdravom rozume pána prezidenta, ale aby uchoval pri živote aj prvú dámu, lebo čože by sme si už počali s neistým pánom prezidentom.

Zatiaľ posledným ohláseným pretendentom na prezidentskú funkciu je Martin Bútora, bývalý prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO), čo je tzv. think tank so sídlom v Bratislave, financovaným takmer výlučne zahraničnými zdrojmi, presadzujúci americké a židovské záujmy v SR, alebo záujmy možno v opačnom poradí. Bútora donedávna pôsobil vo funkcii mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v USA. Vo funkcii veľvyslanca sa stal známym tým, že spolu s americkým veľvyslancom USA na Slovensku Weiserom, ktorý je rovnakého pôvodu ako Bútora, skoncipoval vyhlásenie na podporu americko-britskej invázie do Iraku a nechali ho podpísať viacerými predstaviteľmi tzv. Novej Európy, z ktorých mnohí majú za sebou utešenú komunistickú minulosť. Tým bola vytvorená vo vnútri zjednocujúcej sa Európy platforma štátov, ktoré oponovali predstaviteľom Starej Európy, t. j. Francúzska, Nemecka, Belgicka atď., ktorí sa stavali voči vojenskej intervencii USA a Veľkej Británie do Iraku odmietavo.

Bútora si vstup do volebnej kampane technicky zorganizoval tak, že sa nechal vyzvať skupinou päťdesiatich osôb, aby bol taký láskavý a uchádzal sa o funkciu prezidenta SR.

Ako je pre súčasné Slovensko typické, servilné a nekvalifikované masmédiá nie sú schopné kriticky a objektívne predstaviť záujemcov o najvyšší post v štáte. Mal som možnosť prečítať si otázky postavené jednými mienkotvornými novinami, na ktoré odpovedali kandidáti na prezidentskú funkciu (niektorí). Boli typu, ako napríklad, ktorá je Vaša obľúbená literárna postava, a nemali absolútne potenciál predstaviť relevantným spôsobom kandidujúcu osobu vo vzťahu k výkonu prezidentskej funkcie. Skôr by boli vhodné pre adeptov na vstup do nejakej mládežníckej organizácie a ich úroveň a zameranie by sa dali azda charakterizovať ako infantilno-manipulatívne.

Celkom logicky som sa ocitol pred problémom, aké otázky by bolo žiaduce položiť uchádzačom o funkciu prezidenta SR a aké informácie od nich požadovať, aby to pomohlo občanom pri výbere vhodnej a správnej osobnosti.

Dospel som k názoru, že predovšetkým by som všetkých kandidátov na funkciu prezidenta požiadal o predloženie ich štruktúrovaných profesijných životopisov a povolenie ich verejného publikovania. Z takéhoto materiálu by sa získali okrem iného informácie o veku uchádzača, o získanom vzdelaní a jeho priebehu, profesionálnej kariére, odborných a jazykových vedomostiach atď.

Ďalej by ma zaujímali odpovede uchádzačov o post prezidenta SR napríklad na nasledovné otázky: