O reformách sa v našej spoločnosti hovorilo väčšinou v opozícii k tzv. protireformným snahám. Uvádzaná diskusia dokazuje, že dnešný problém sa nedá zvrhnúť na jednoduchú ideologickú prestrelku medzi elitami a zvyškom spoločnosti. Otázka už nestojí: reformy áno alebo nie, ale presúva sa do roviny ich funkčnej použiteľnosti. Na výber je totiž viacero moderných variantov. Vďaka osobnostnému zastúpeniu sa debata dotkla aj širších súvislostí domácej politickej kultúry. Zásadnosť navrhovanej reformy predpokladá dôkladnú pripravenosť -- daňového návrhu na jednej strane a spoločenských vrstiev, ktorých sa reforma najviac dotýka, na druhej strane. V oboch smeroch ťaháme za kratší povraz. Diskutujúci sa napokon zhodli na vážnych dôsledkoch reformy na knižný a printový trh. Hovorili tiež o nutnosti dodatočnej podpory kníh a tlače. Zásadná otvorenosť predstavy, ako ich podporovať, však naznačuje, že vládny návrh nie je ucelenou koncepciou, ktorá by zohľadňovala konkurencieschopnosť krajiny vo všetkých odvetviach. Debata tiež ukázala, že zásada: najprv sa niečo prijme, potom sa bude diskutovať, je charakteristickým znakom našej provinčnej mentality. Zmeny už roky prichádzajú "zhora". Chýba tu celospoločenská diskusia a citlivosť, ktorou reagujú napríklad najširšie vrstvy na zmeny dôchodkového systému v susednom Rakúsku. Keď chcela Mečiarova vláda pohnúť s DPH pri printových médiách, bili sme všetci na poplach. Verili sme, že je to útok na demokraciu. Zavedenie dnešnej daňovej reformy sprevádza pozoruhodné ticho. Iste, dnes nejde o ohrozenie demokracie, ale o to, ako v nej budeme žiť. A to, ako v nej budeme žiť, závisí znova od toho, či sa naučíme všímať si názory všetkých zainteresovaných strán ako predpoklad a súčasť riešenia problému. Nevieme to. A to je aj jeden z hlavných záverov našej diskusie.

Martin Muránsky: V poslednom čase sa témou dňa stáva diskusia o daňovej reforme. Dnes sme sa tu stretli preto, aby sme ju upriamili na knižný a printový trh. Rátalo sa v pôvodnej predstave daňovej reformy aj s takými sektormi, ako je knižný a printový trh, a zvažovalo sa, čo bude znamenať navrhovaná dvadsaťpercentná sadzba DPH pre vydavateľov?

Richard Sulík: Som spoluautorom daňovej reformy a poradca Ivana Mikloša v týchto otázkach. V programovom vyhlásení vlády zo 4. novembra 2002 je jasne napísané, že dôjde k zjednoteniu sadzieb DPH. Otázka znie, na akej úrovni. Myslím si, že ten správny čas, keď sa malo diskutovať, či majú byť dve alebo jedna sadzba DPH, bol pred pol rokom, keď sa daňová reforma tvorila. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, to bolo schválené parlamentom. Či sa rátalo konkrétne s knižným a printovým trhom a aké to bude mať dôsledky? Ja som v reforme vychádzal z programového vyhlásenia vlády. Neriešil som otázku, aký bude mať reforma vplyv na aký trh. Vychádzal som z jednotnej DPH a sadzba je navrhnutá tak, aby bola splnená ďalšia podmienka, taktiež stanovená v programovom vyhlásení vlády, a to znižovanie deficitu štátneho rozpočtu. Jednoznačná podmienka ministra financií je, aby celá daňová reforma bola fiskálne neutrálna, to znamená plus mínus 1 miliarda korún. Po prepočtoch vyšla sadzba pôvodne 20 percent, ale otvára sa priestor na zníženie, na 19 percent. Priestor na ďalšie zníženie sadzby nevidím.

Juraj Heger: Pán Sulík povedal, že základnou črtou programového vyhlásenia vlády je jednotná DPH a diskutovať sa o tom malo vtedy. Myslím si však, že čas medzi voľbami a programovým vyhlásením vlády bol extrémne krátky. Vydavatelia kníh sa v prvom rade obávajú, že Slovensko sa dnes stáva pápežskejším ako pápež. Ak celé desaťročné úsilie smerovalo k tomu, aby sme sa stali členmi EÚ, a v únii sa v rôznych odboroch uplatňuje istá politika, máme len dve možnosti: buď si povieme, že sa k nej pridáme, alebo máme dôvod sa k nej nepridať. Potvrdili ste mi, že sme zvolili tretiu možnosť -- nebudeme nad tým rozmýšľať. A to je základný problém. Lebo ak sa nebude o tom diskutovať ani rozmýšľať, tak sa môže stať nejaká škoda. Predpokladám, že sa počíta, že touto reformou nastanú určité škody s tým, že pozitíva majú prevážiť možné negatíva. Obávam sa však, že tie škody vyústia do toho, že v určitých sektoroch nebudú u nás pôsobiť podnikatelia či výrobcovia. Ak sa napríklad ukáže, že na Slovensku sa za daných podmienok nedajú efektívne vyrábať povedzme ponožky alebo zubné kefky, tak sa budú dovážať z inej krajiny. Slovenské knihy sa však nedajú dovážať odnikiaľ. Ak sa nejakým spôsobom zlikviduje tento sektor, je nenahraditeľný. Z pätnástich krajín EÚ v štrnástich sú zvýhodňované, resp. redukované sadzby DPH na knihy, niekoľko z nich má nulovú sadzbu. Vo všetkých pätnástich sú znížené sadzby na noviny a časopisy. Pravdepodobne na to mali nejaký dôvod a Slovensko by v tomto nemuselo opäť vynachádzať koleso. V Chorvátsku prišli v polovici 90. rokov tiež s tézou, že tovar ako tovar, a zaviedli dvadsaťdvapercentnú daň na knihy. Presne o dva roky vláda túto daň znížila, pretože za tie dva roky skrachovalo také množstvo vydavateľov a kníhkupectiev, že trh doslova zanikol. A knihy nebolo odkiaľ dovážať. Preto moja otázka znie, či by sa nemalo uvažovať aj nad tým, čo sa týmto spôsobí.

Jozef Dukes: Z pohľadu vydavateľov periodickej tlače ide do značnej miery o likvidačný krok pre časť tlače. Zrejme pôjde o menej komerčné či nekomerčné vydavateľstvá, najmä o detskú, mládežnícku a cirkevnú tlač atď. Tieto periodiká majú veľmi malý podiel reklamy, takže ňou nebudú môcť vyvážiť tú odvodovú povinnosť, ktorá bude vyplývať z vyššej sadzby DPH. Napríklad v Dánsku je nulová DPH na periodickú tlač a dánska vláda vie veľmi dobre, prečo tak urobila. Kúpyschopnosť obyvateľstva je tam pritom neporovnateľne vyššia ako na Slovensku. Niekto sa domnieva, že počet denníkov či tlače u nás je pomerne veľký. Nesúhlasím s tým, pretože právo obyvateľov na presnú informáciu nemôžme znižovať, musíme zachovať pestrofarebné portfólio novín a časopisov, z ktorých každý bude prinášať informácie zo svojho uhla pohľadu. Ide teda oveľa väčšmi o politicko-spoločensky závažnú vec, len ako o zopár čísiel a informácií. Ide o možnosť odobratia práva obyvateľov na všeobecnú informáciu. Predpokladám, že ak zákon o DPH vstúpi do platnosti v navrhovanej podobe, bude do značnej miery likvidačný a časť tlače určite neprežije. Kompenzácia dotačnou politikou pre tlač alebo iným opatrením by bola len náhradným riešením.

M.M.: Ako vníma navrhovanú daňovú reformu ministerstvo kultúry?

Andrej Zmeček: Tá diskusia má dve nezávislé roviny. To, aká bude výška jednotnej DPH meritórne nesúvisí s tým, či bude výnimka na kultúrne tovary a služby. To je úplne iná záležitosť. Nedá sa argumentovať tým, že keďže bude sadzba jednotná, mala by byť jednotná vo výške 5 percent preto, aby sa mohli predávať knižky. Skôr by sa malo hovoriť o vládnej téze -- robiť tieto opatrenia bez výnimiek. Problém kultúrnych tovarov a služieb je problém presahujúci rámec Európy. Pri rokovaniach WTO, ako aj pri našom prístupovom procese do OECD verzus aproximácia legislatívy s EÚ, bola problematika kultúrnych tovarov a služieb spornou záležitosťou. Základným problémom je liberálny postoj v duchu, až americky chápaného, voľného trhu, kde štát neintervenuje, ale občanov zaťažuje takými minimálnymi nepriamymi daňami, že si tie tovary, pokiaľ si zarobia, môžu dovoliť. Proti nemu stojí protekcionistický princíp, ktorý Európa artikuluje úplne generálne. Ide o veľký súboj v oblasti entertainmentového priemyslu medzi zaoceánskym veľmi silným konglomerátom a Európou. Potreba pozerať sa na kultúrne tovary a služby ako na vec extraordinárnu a výnimočnú je na európskej úrovni nesporná. Vo všetkých pripomienkovacích procesoch sa dožadujeme, aby v oblasti nepriamych daní boli uskutočnené výnimky na kultúrne tovary a služby.

M.M.: Ide len o knihy?

Andrej Zmeček: Samozrejme, nejde len o knihy. V súčasnosti prebieha veľký európsky diskurz na tému hudobných nosičov. Francúzska vláda chce dosiahnuť, aby sa celoeurópsky znížila sadzba na hudobné nosiče, pretože kopírovaním CD, MP3, šírením internetom sa na európskej úrovni trh takmer zrútil. Slovenský trh máme dobre zmapovaný a vládu upozorňujeme aj na to, aký alarmujúco nízky je počet kníh v porovnaní s ostatnými krajinami. Náš trh je skutočne maličký a ak nenájdeme iné riešenie, tak aj tento malý trh skolabuje. To sú spojené nádoby. V Holandsku môže byť DPH na knižky 20 percent a viac, pretože oni sami tvrdia, že časť ich trhu tvorí braková literatúra a nie je dôvod na to, aby protekcionisticky tento brak podporovali. Oveľa výhodnejšie pre nich je, keď si vyberú nepriamu daň a redistribuujú ju tým titulom, ktoré majú priemernú či nadpriemernú hodnotu.

M.M.: Kde teda vidíte problém?

Andrej Zmeček: Náš problém je v tom, že na jednej strane sa zvyšujú ceny energií, daňové zaťaženie tých, čo podnikajú v oblasti kultúry, na druhej strane sa znižuje akýkoľvek potenciál ministerstva kultúry dotovať či podporovať celý ten systém. Ministerstvo kultúry má v rozpočte pre budúci rok znížené východiská o približne 600 miliónov korún. Keď sa napočíta valorizácia, energia atď., reálne sa zníži rozpočet o takmer miliardu korún. Pritom MK má rozpočet, keď nerátame cirkvi, 2,5 miliardy. Keď z toho zoberiete miliardu, to nehrozí len kolapsom knižného trhu, ale kolapsom kultúry en bloc. Ak nebudú výnimky, nebudeme mať žiadne extraordinárne uvažovanie o kultúrnych tovaroch a službách, treba peniaze navŕšiť na nejaký cielený podporný systém. Ten sa dá spraviť, hoci to nie je jednoduché. Podobný systém existuje v Čechách na vydavateľa, nákup kníh a sieť knižníc. My však môžeme vyvinúť akokoľvek dobrý podporný systém, keď na jeho naplnenie nedostaneme ani korunu, nebude fungovať. Áno, dá sa uvažovať, že DPH bude bez výnimky, potom sa však bude musieť v rozpočte rezortu vyskytnúť obnos peňazí, ktorý bude určený na dotovanie tých pozitívnych titulov.

M.M.: Ako sa k tejto téme stavia Výbor NR SR pre školstvo a kultúru?

Dušan Čaplovič: Výbor pre školstvo a kultúru túto otázku ešte neprerokovával a tento materiál nebude ani predložený, pretože gesčným výborom je Výbor NR SR pre financie a rozpočet. O daňovej reforme by sa však malo diskutovať vo všetkých výboroch. Musíme si predovšetkým uvedomiť, či vstupujeme do Spojených štátov amerických alebo do EÚ. Žiaľ, v tejto daňovej reforme aj vo vzťahu k produkčným identitám jednotlivých štátov to necítiť. Pôvodná tvorba by mala byť istým spôsobom zvýhodňovaná, ide o to, aby mali mladí ľudia a študenti prístup ku knihám. Do popredia sa tu dostáva aj otázka prístupu k informáciám, máme zákon o prístupe k informáciám. Bude však na Slovensku prístup k informáciám z hľadiska rôznych názorových prúdov? Mne sa zdá, že tejto reforme chýba predovšetkým duch a presiakla tu uniformita. Žiaľ, uniformita, ktorá tu existovala aj pred rokom 1989. Niečo sa presne diktuje, o mnohých veciach sa nediskutuje. Zaznela tu informácia, že sa malo o tejto problematike diskutovať pred pol rokom. Nepamätám sa, že by sa vtedy o tejto problematike bola viedla diskusia. Podstatný je fakt, že kto nechce, hľadá dôvody -- to sa týka zástupcu ministerstva financií. A kto chce niečo urobiť, hľadá spôsob, ako sa to dá. Preto sa prihováram za to, aby sa o tom viedla nielen diskusia. V parlamente sa môžu východiská aj zmeniť, pretože ak budeme hovoriť o cirkevnej tlači, tak poslanci KDH pri tom zahlasujú a môžu byť u nich rozdielne názory na výšku dane. Uvažujeme o zákone o knihe, pri ktorom by sme chceli vychádzať aj z určitých anglo-saských špecifík a aplikovať ich na Slovensko. V Anglicku je napríklad na pôvodnú tvorbu nulová DPH, rôzne DPH sú na rôznu tvorbu. Sme v prístupovom procese do EÚ. Vníma však ministerstvo financií EÚ v jej rozdielnostiach a ochrane národných identít? Skúsme teraz dosiahnuť jednu zmenu, a to presvedčiť ministerstvo financií, aby aj v medzirezortnej diskusii o daňovej reforme boli liberálnejšie kritéria.

M.M.: Aké zmeny očakávate po zavedení jednotnej sadzby DPH?

Juraj Heger: Trh sa ohromným spôsobom mení. V roku 1990 vyšla kniha Zdravie z božej lekárne od Márie Trebenovej a na Slovensku sa jej predalo takmer päťstotisíc kusov. Bol to perfektný kšeft, pretože to bola prvá knižka o zdraví z božej lekárne po revolúcii. Daniela Steellová vychádzala v náklade tridsaťtisíc kusov, dnes vychádza v náklade päťtisíc kusov. Ale my dnes nehovoríme o tom, koľko vyjde kníh Daniele Steelovej či aký je náklad Harry Pottera, ale hovoríme o tom, že veľkí vydavatelia obstoja na trhu oveľa lepšie, ako tí malí, nekomerční, ktorí však v rámci kultúry pre štát niečo znamenajú. To je historická pamäť. Mňa neuráža to, keď hovoríte, že by mala byť DPH rovná. Mňa svojím spôsobom uráža, že ste hneď na začiatku povedali, že sa nad tým neuvažovalo.

Richard Sulík: Povedal som, že sa malo diskutovať skôr.

Juraj Heger: Mohli by sme sa baviť, či by sme si vybrali komunizmus alebo nie, reč je o niečom inom...

Richard Sulík: Ale vy vravíte, že stále sa zaťažuje kultúra. No ak sa zníži daň z príjmu, budú z toho všetci profitovať, a nie málo. Pozerajte sa na to v kontexte. Hovoríte, že 600 miliónov korún plus valorizácia atď. je miliarda. Keď sa už bavíme o číslach, bavme sa o nich presne. Vy by ste si vybrali štyridsaťpäťpercentnú daň z príjmu, aká bola vtedy, keď bola päť alebo šesťpercentná daň na knižné tituly, alebo by ste si vybrali šestnásť alebo sedemnásťpercentnú daň z príjmu a radšej vyššiu DPH?

Juraj Heger: Povedzte mi teda, ak to máte prepočítané, čo sa stane s knižným trhom a trhom periodických publikácií. Povedzte mi, k čomu ste došli. Ja len viem, že to niekde skúsili a po dvoch rokoch sa vrátili späť a asi mali na to nejaký dôvod. A pravdepodobne aj v EÚ je na to nejaký dôvod.

Richard Sulík: Pán Čaplovič, vôbec nie som fanúšik Ameriky, som oveľa radšej, že ideme do Európy, do tej starej Európy, ako ju nazval Rumsfeld. Nespochybňujem, že kultúra a jej rôznorodosť, cirkev majú úžasnú hodnotu. Napríklad niektoré predmety sú povinne oslobodené od DPH, ako náboženské predmety. Neviem, či náboženské knižky a publikácie sa dajú hodnotiť ako trhové predmety. Smernica EÚ 388 jasne hovorí, čo musí byť oslobodené. Myslím si, že práve malé vydavateľstvá, ktoré svojou rôznorodosťou, i keď väčšina ľudí nesúhlasí s ich názormi, je dobré, že existujú. Ak ich treba podporiť, podporme ich. Len to nerobme cez dane. Aby sme podporili jedno malé vydavateľstvo, prídeme o desať miliárd tam, kde podporu netreba.

Juraj Heger: Nie je jednoduchšie neklásť prekážky, než podporovať? Systém, ktorý bude vyberať a zisťovať, koho podporiť a koho nie, akú knihu, vydavateľstvo, nesie v sebe vždy určité hrozby korupcie, lebo sa bude rozhodovať o tom, kto dostane peniaze.

Richard Sulík: Dajme teda 14 alebo ešte menej percent DPH na knižky a neklaďme prekážky. Prečo potom kladieme prekážky všetkým ostatným. O čo je horší napríklad výrobca rádií? Preto keď neklásť prekážky, tak ich neklaďme všetkým.

Juraj Heger: Ja len dúfam, že rozumiete rozdielu medzi knihou a rádiom.

Richard Sulík: Nie, nerozumiem.

Dušan Čaplovič: Nie je tovar ako tovar. Vy tu narábate s tým, že tovar je tovar a je úplne jedno, či ide o knihu, noviny alebo o auto. V zahraničí existuje luxusná daň na luxusný tovar, rozdielna daň na to, čo potrebujeme na dlhšie obdobie života a čo potrebujeme každodenne. Keďže ja považujem knihu a noviny za chlieb náš každodenný, tak by sa malo k tejto komodite stavať ministerstvo financií podobne zvýhodnene.

Ladislav Pavlík: Európska smernica 388/77 tiež hovorí o tom, že sa dá uplatniť znížená sadzba DPH na knihy maximálne do 5 percent. Celá Európska únia s výnimkou Holandska (Dánska) sa opiera o túto smernicu a na jej základe používa zníženú sadzbu DPH.

Richard Sulík: Ale to nie je dobré.

Juraj Heger: Vy si neuvedomujete, čo sa stane, keď nebude na Slovensku výrobca rádií a  nebude vydavateľ slovenských kníh?

Richard Sulík: Vy si vážne myslíte, že keď sa ceny kvôli DPH zvýšia o 4,4 percenta, že vydavateľstvá skrachujú?

Juraj Heger: Od začiatku roka minimálne tri kníhkupectvá, o ktorých viem, zavreli.

Richard Sulík: To sú kníhkupectvá. My sa bavíme o vydavateľstvách.

Juraj Heger: Do kníhkupectva príde človek, ktorý tam pred piatimi rokmi minul tisíc korún. Tých ľudí však nechodí do kníhkupectva viacej. Z tých tisíc korún dal pred piatimi rokmi kníhkupec 60 korún, dnes dá 190 korún.

Richard Sulík: Viem, že jedno kníhkupectvo zatvorili aj pre vysoké mesačné nájomné. Neklaďme všetko za vinu DPH.  V prvom rade je podstatné neklásť prekážky. Áno, ale neklaďme ich všetkým. DPH má byť jedna neutrálna daň. To však nič nemení na veci, že sa niektoré časti našej spoločnosti môžu ukázať hodné podpory. Netvrdím, že nie.

Inak by ministerstvo kultúry nedostávalo žiaden rozpočet, keby teraz všetci tvrdili, že nie. Rozpočet však existuje. Či je 2,5 miliardy málo alebo veľa, k tomu vám neviem nič povedať. Viem len, že dosť veľa peňazí teraz do tohto odboru došlo cez autorské poplatky. Tam sme tiež pápežskejší než pápež, už máme autorské poplatky takmer na všetko. A to sú stovky miliónov korún, ktoré nejdú cez ministerstvo, ale cez súkromné spoločnosti, idú však len do tejto brandže. Nehovorím, že nepodporujme vlastnú tvorbu. Keď však podporovať, tak adresne. Nie tak, že všetkým dajme nízku DPH a budeme len dúfať, že v tom balíku budú aj tí, ktorí si tú podporu zaslúžia.

Juraj Heger: To je otázka stavania priorít. Buď štát povie, že má o niečo záujem alebo nemá. Buď štát povie, že je vyššou hodnotou neutralita daňovej sústavy, alebo povie, že vyššou hodnotou je narušenie tej neutrality v nejakých bodoch, ktoré sa historicky ukázali ako hodné toho. Okrem iného, systém EÚ už nejaký čas beží v iných štátoch. Kdesi som čítal vyjadrenie ministra financií, že je to odvaha vlády, či urobí daňovú reformu tak dôsledne. Podobná odvaha pred piatimi rokmi viedla v Chorvátsku k tomu, že po dvoch rokoch našla vláda v sebe ešte väčšiu odvahu a zmenila sadzbu DPH. Len je na mieste otázka, či to musí dôjsť tak ďaleko.

V roku 1998 bolo vydaných 4134 titulov, približne 2500 titulov v roku 2002, s tým, že za tento rok Národná knižnica ešte nevydala presné číslo.

Richard Sulík: Toto beriem ako argument, že je tu signifikantný pokles vydaných titulov. Čo však spraviť? Cez DPH vytiahneme od ľudí osemnásť miliárd korún a cez daň z príjmov ich vrátime dvadsaťšesť miliárd. Takže jedna knižka nebude stáť človeka dvesto korún, ale 208,80. Lenže ten človek zároveň nebude mať svoj mesačný rozpočet na úrovni desaťtisíc korún, ale...

Ivan Štefunko: Ale mu ešte navyše spoplatníte zdravie, školstvo...

Richard Sulík: Áno, spoplatňuje sa. Ale k tomu vám neviem nič konkrétne povedať. Ja zastupujem ministerstvo financií v súvislosti s daňovou reformou. Predtým, ako sa bavíme o knižkách, bavme sa o tom, aby mali ľudia čo jesť.

Juraj Heger: Ale bavme sa aj tom, aby naši ľudia mali uplatnenie, aby boli vzdelaní.

Richard Sulík: Keď sa ministerstvo kultúry rozhodne niekoho podporiť, nech ho podporí. Má svoj rozpočet, môže si s ním narábať.

Ivan Štefunko: Dovolím si povedať pár poznámok. Hovorilo sa tu o investoroch, napr. o  príchode automobilky Pegenot. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva bol jeden z faktorov investovania, a teda zamestnávania ľudí. Keď stúpne DPH stúpnu aj ceny kníh, a je predpoklad, že tu bude menej vzdelaných ľudí. Existuje však aj určitý štátny záujem a DPH je v EÚ flexibilná preto, aby mohol štát v rámci fiskálnej politiky motivovať niektoré sektory hospodárstva. Napríklad renováciu bytov, opatrovateľstvo, či knihy... Touto unifikáciou daňových sadzieb sa však Slovenská republika vzdáva akejkoľvek možnosti dlhodobo motivovať intelektuálnu produkciu tejto krajiny. Ako povedal pán Heger, peniaze, ktoré sa distribuujú prostredníctvom ministerstva kultúry sú neporovnateľne menšie ako to, čo sa získa zo zvýšenej dane. Potom treba určiť kľúč, ako ich redistiribuovať. Ale ten nemáte.

Juraj Heger: Je iluzórne domnievať sa, že by ministerstvo kultúry malo v najbližšom čase akúkoľvek šancu radikálne navŕšiť svoj rozpočet. Viete, aká je situácia, skôr sa diskutuje o tom, či sa ministerstvo zruší alebo nezruší a nie o navršovaní rozpočtu.

Andrej Zmeček: Pripravovaná daňová reforma bude mať veľmi negatívne dôsledky na vydavateľské kruhy. A teraz: buď sa povie, že je to jedno a nevadí to, alebo sa povie, že sa to dá chrániť. Čo my na tom trochu prekáža, je, že niet partnera na diskusiu. Keď treba nájsť priestor na diskusiu o represívnych opatreniach, tak sa partner nájde vždy, ale keď to chceme spojiť s tým, že sa niekde niečo uberie, tak treba hľadať riešenie, tak na to nemáme partnera. Skúsme teda uvažovať tak, že téza jednotnej dvadsaťpercentnej DPH je dobrá. Potom však musíme pripraviť taký systém, a dať do neho peniaze, aby nenastali spomínané negatívne efekty. Našou povinnosťou je teda o tom systéme rozmýšľať dopredu. Holandsko a Dánsko sa spolu združili a chcú jednotnú DPH vo výške dvadsať až dvadsaťpäť percent. V oboch krajinách vychádza veľa pornografie, a preto tvrdia, načo máme plošne podporovať absolútny brak, keď môžeme mať veľmi silný podporný systém kultúry. Táto myšlienka, na rozdiel francúzskeho ministra kultúry, ktorý je reprezentant celkom opačného protekcionistického prístupu, je mi celkom sympatická. Holandské ministerstvo financií a ministerstvo kultúry založili spoločný podnik FINE a robia veľmi silné intervenčné opatrenia, pričom nezasahujú do daňovej sústavy, aby holandský film prežil, lebo inak by sa položil.

Richard Sulík: Robme tieto opatrenia, ale u nás sa to vytuneluje cez Kolibu! Robme ich, ale nie prostredníctvom DPH, lebo potom si musíme položiť otázku: kde sú hranice pornografie? Má napríklad TABU platiť vyššie DPH, je to pornografia?

Juraj Heger: Je to len anekdota, ale k 1. januáru 2003 sme boli azda jedinou krajinou na svete, ktorá zvýšila DPH na knihy a znížila DPH na pornografiu, keď sme išli z 12 na 14 a z 23 na 20... u nás je pritom taxatívne vymedzené, že pornografia a periodiká z vyšším podielom reklamy majú vyššiu sadzbu DPH.

Richard Sulík: No vidíte, čo robíme pre osvetu! Ide o adresnosť a DPH je tá najanonymnejšia forma podpory, ktorá sa iba zneužíva.

Jozef Dukes: V roku 1990 bol jednorazový náklad predaných denníkov 900 tisíc, vlani 235 tisíc. Z toho jasne vyplýva, že predajnosť klesá. Záleží na tom, kde je tá úmera, ale podľa nášho názoru by to už nemalo klesať. Niekto môže mať pocit, že tlače je dostatok, ale ak by sme klesli pod 200 tisíc, tak by to nebolo prijateľné, lebo by nebolo zachované dostatočné spektrum tlače. Dá sa preto predpokladať, že zvýšením DPH o 4,4 percenta dôjde k zníženiu predaja tlače, a to nielen denníkov, ale najmä detskej, mládežníckej a cirkevnej tlače. Ak sa nedá znížiť DPH, musíme nájsť nejaké iné systémové riešenie. Ťažko hovoriť o nejakej dotácii, lebo ministerstvo nemá peniaze, naopak sa uvažuje o zrušení ministerstva.

Mne v tejto chvíli na um prišiel recyklačný fond. Vydavatelia platia nemalé peniaze do tohto fondu, s ktorým sme pôvodne vôbec nerátali. Zrušenie dávok by možno aspoň čiastočne vynahradilo zvýšenú DPH.

M.M.: Ak som dobre rozumel, zhodli ste sa na tom, že knižný a printový trh potrebuje istý systém podpory, ktorá tu nie je. Kultúra bez podporného programu nemá šancu na vlastnú existenciu. Na začiatku ste však pán Sulík tvrdili, že zavedenie jednotnej DPH nebude viesť k takémuto ohrozovaniu.

Richard Sulík: Nemyslím si, že zavedením univerzálnej DPH skrachujú všetci malí vydavatelia. Uznávam, že existuje súvis medzi výškou DPH a výškou nákladu. Tie 4,4 percenta sa určite prejavia na poklese nákladu. Nemyslím si však, že to bude znamenať likvidáciu.

Dušan Čaplovič: Treba hovoriť aj o podpornom systéme školstva. Školstvo a kultúru vnímam ako jeden celok pri zachovaní autenticity oboch ministerstiev. Konkrétny príklad z mojej praxe v oblasti odbornej literatúry: keď zadám študentom povinnú literatúru, nejde o skriptá, radšej si ju okopírujú, lebo ceny tak stúpajú, že je to lacnejšie ofotiť.

Za posledné dva roky som mapoval situáciu v mestských a odborných knižniciach a nárast počtu ľudí, ktorí si vypožičiavajú knihy, je obrovský, lebo si ich nemôžu dovoliť kúpiť. Dokiaľ nebude daňová reforma dotiahnutá do detailov, budú si knižnice patriace pod samosprávy môcť dovoliť kupovať knihy? Ako to bude so školskými knižnicami, kde je potrebná pôvodná literatúra? O týchto veciach by sa malo diskutovať ešte predtým, ako sa zavedie daňová reforma. Daňová reforma má mať vypracovaný ucelený systém, aby vydavatelia kníh a printových médií mohli normálne existovať a zásobovať trh.

Richard Sulík: Ja však spravím všetko pre to, aby sa DPH nezmenila, aj keď budem musieť odolávať tlaku rôznych skupín -- vinárom, vydavateľom atď. Ide sa zrušiť päť daní. Zavedením rovnej dane budeme síce pápežskejší než pápež, ale to nás katapultuje na prvé miesto na svete. Nehovorím o daňových rajoch, ale o 50 ekonomicky aktívnych krajinách, ktoré sú na našej alebo vyššej úrovni. Niekto môže povedať -- ale to bude mať prínos iba pre tých bohatých. Áno, lenže tí bohatí zamestnávajú. Ten, kto má 12 000 hrubý plat, ten nikoho nezamestná, ten nevytvára pridanú hodnotu, ktorú tento štát potrebuje.

Okrem toho za programové vyhlásenie vlády zdvihlo ruku 78 koaličných poslancov. Nečítali ho, alebo si ho nedomysleli do všetkých detailov?

Ivan Štefunko: V roku 1999 sa v EÚ začal lisabonský proces, kde sa rozhodlo, že európsku ekonomiku postavíme na báze ,,knowledge economy" teda poznatkovej ekonomiky. Pán Mikloš tiež rád hovorí o tom, akú máme vzdelanú pracovnú silu. Nemyslíte si, že DPH môže mať vplyv na vzdelanostnú úroveň? Nemáte pocit, že robíme neeurópsku reformu? Rovná daň je totiž niečo, za čo nás za dva roky v EÚ s prepáčením ,,zožerú". Máme jediné šťastie, že sme malá krajina. Keby to urobilo Poľsko, tak končia, lebo je to nelojálna konkurencia v rámci únie. Postavia sa rôzne bloky, ktoré budú odhovárať investorov, aby k nám chodili. Je to veľmi krátkodobá záležitosť a taká šanca, akú malo Írsko sa už nenaskytne -- v tom vám musím oponovať. Máte teda pocit, že táto reforma je skutočne európska?

Richard Sulík: EÚ je už taká nepružná, že keby tam začali diskusiu o DPH, tak ich roztrhajú v zuboch. V Nemecku sa nedokážu dohodnúť ani na tom, dokedy majú byť otvorené obchody. To dokazuje, že za tých 50 -- 60 rokov sa spoločnosť tak zabetónovala, že oni sa nedokážu pohnúť. V Nemecku je vývoj zlý a nedokážu to zmeniť. Našťastie, sme mladá demokracia, ktorá ešte nie je ,,zabetónovaná". Nepoznám ten lisabonský dokument, ale 21. storočie bude storočie duševného vlastníctva. V tom s vami súhlasím. Vzdelanosť hrá rolu aj pre rozhodovanie o umiestnení investícií.

Ivan Štefunko: No u nás klesá!

Richard Sulík: No, je to možné... ale ja sa venujem iba daniam.

Ivan Štefunko: Slovensko za posledných desať rokov v rámci krajín V4 kleslo na posledné miesto vo vzdelanostnej úrovni. Vy len uznáte, že je to možné?!

M.M.: Celá debata sa začala tým, že dvadsať percentná DPH bude mať likvidačné dôsledky na kultúru. Teraz sa celá zodpovednosť prenáša na občianske fórum. Vidíte ešte niekde priestor, kde by sa tieto vládne rozhodnutia mohli skorigovať?

Juraj Heger: Logika vecí hovorí: najprv vymyslieť systém, ktorý vyrieši problémy, a potom zmeniť existujúci systém. Je mi jasné, že DPH z kníh a novín predstavuje z hľadiska rozpočtu zanedbateľné peniaze. Základný problém je neotvárať otázku výnimiek -- lebo v tom momente sa začnú ozývať -- vinári, farmaceuti... Nie je odvaha povedať: zavádzam rovnú daň ale odvaha je postaviť sa farmaceutickým spoločnostiam. Dnes sa v tom vašom pláne dá zamedziť ešte väčším škodám.

Dušan Čaplovič: Volanie z rezortov kultúry a školstva nezaznieva tak nahlas, no možno je to preto, lebo tieto rezorty boli vždy iba akýmsi apendixom vo vládach a nikdy sa im nevenovala dostatočná pozornosť. Tento postoj, bohužiaľ, pretrval do súčasnosti.

Hovorí sa tu, že neexistujú koncepcie. Ešte ako podpredseda SAV som v roku 1994 poskytol šéfovi FNM Viliamovi Vaškovičovi materiál, aby vláda prijala návrh zákona, že isté percento z privatizácie by išlo do kapitalizačných fondov pre rozvoj vzdelanosti, vedy, výskumu a informačných technológií. Dnes sme ich mohli mať a nie "prežrať"... Mohli sme vytvoriť silný fond a dnes by sme už o tom možno vôbec nediskutovali.

Každý si píšeme svoju históriu. Ja ako historik budem ministra Ivana Mikloša, ktorý likviduje to je jedinečné čo tu máme, vnímať ako Koniáša, ktorý páli knihy.

M.M.: Máme teda do budúcnosti vypracovaný podporný systém pre knižný a vydavateľský trh, keďže neexistuje možnosť výnimiek v DPH?

Juraj Heger: Myslím si, že nie. Jednak preto, že sa o to nikto nestará: ,,Urobme daňovú reformu a potom uvidíme." Zákon o DPH prišiel na ministerstvo kultúry na pripomienkovanie včera a do 2. mája má byť spripomienkovaný. Všetci sa na túto daňovú reformu chystajú už desať rokov, už za Mečiarovej vlády, a teraz nevedia dať veci do súvislostí. Držím tejto vláde palce, ale predstava, že z dva a pol tisíc knižných titulov je 1500 hodných podpory a budeme vymýšľať inštitúcie, ako podporíme 1500 kníh u 800 vydavateľov a aký aparát okolo toho vybudujeme, mi ako absolventovi ekonómie pripadá oveľa zložitejšia než to, že na zníženej DPH sa ,,priživí" aj nejaká braková literatúra. Problém je v samotnom prístupe: vy skrátka robíte niečo, čo je najjednoduchšie.

Jozef Dukes: Podľa môjho názoru sa veľké zmeny nedajú očakávať. Nielen naša firma, ale aj iní vydavatelia sa snažíme o istý lobing u ministra financií a u predsedu vlády a reflektujeme to i v médiách. Keďže zmena sa nedá očakávať, skôr hľadáme systémové riešenie -- ako príklad som uviedol v recyklačný fond, alebo nejaký iný spôsob náhrady, kompenzujúci zvýšenú DPH.

Andrej Zmeček: Nevedie sa kvalifikovaný diskurz na úrovni vlády, spoločnosti a odbornej verejnosti o tom, akú úlohu zohráva kultúra v živote spoločnosti. Minister sa stretáva so zástupcami rôznych umeleckých obcí, ale stretol sa aj s predsedom Trnavského VÚC. Ten mu povedal: ,,Fiskálna decentralizácia nie je, ja peniaze nemám, no vy ste mi dali knižnice, Trnavské divadlo atď.... A čo si myslíte, že ja teraz zatvorím: nemocnicu, školy? Nie, najprv knižnicu, potom divadlo a potom sa uvidí..." Už teraz to vie. No čo môžeme spraviť? Minister financií sa veľmi šikovne vyhýba diskusii. Minister kultúry vystúpi na rokovaní vlády, všetci si to trpezlivo vypočujú. To je všetko, tým sa to začne aj skončí. Lenže tu musí vzniknúť tlak na to, aby diskusia začala prebiehať a vygenerovali sa partneri.

Juraj Heger: Najpovolanejšie na vytvorenie toho tlaku sú periodiká. To je fórum, ktoré nemôže vláda odignorovať. 

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO