Koalícia v opozícii

PSL malo pôvodne vláde zabezpečiť voličskú podporu roľníkov a niektorých odborárskych zväzov. Už niekoľko mesiacov sa však zmieta v schizofrénii. Často nepopulárne kroky, s ktorých nevyhnutnosťou sa muselo ako člen vládnej koalície zmieriť, sa miešajú s populizmom a oportunizmom, ktoré sú potrebné na udržanie vratkej pozície medzi roľníkmi. O ich hlasy dnes musia tvrdo bojovať s radikálmi Andrzeja Leppera a jeho Samoobrany. A čoraz častejšie, ako inak, jeho vlastnými zbraňami -- radikálnosťou a populizmom. Samotné PSL je rozdelené na niekoľko táborov, nad ktorými odvolaný minister poľnohospodárstva a zároveň predseda strany Jarosław Kalinowski pomaly, ale isto stráca kontrolu. Strana zatiaľ nemá jasno ani v otázke podpory či odmietnutia referenda.

Takýto stav spôsoboval nestabilitu celej vlády a ohrozoval prijímanie zákonov, čo sa prejavilo aj na piatkovom hlasovaní o diaľničných známkach. Tento projekt bol zatiaľ posledným zmysluplným nápadom, ako postupne zlepšovať a budovať poľské cesty, nachádzajúce sa väčšinou v zúfalom stave. PSL sa jeho bojkotovaním usilovalo svojich koaličných partnerov prinútiť prijať vlastné návrhy z inej oblasti, súvisiace s väčšou podporou roľníkov a obsadením lukratívnych postov vlastnými ľuďmi. Strana v tom čase navyše vydala vyhlásenie, tvrdo kritizujúce vládu, ktoré pobúrilo nielen SLD, ale aj členov tretej koaličnej strany Únie práce.

Prejavy koaličnej krízy bolo vidieť oveľa skôr. V januári PSL navrhla kontroverzný zákon, podľa ktorého sa mal v komerčne predávaných motorových palivách zvýšiť podiel biologických látok. Hoci parlament zákon prijal, prezident ho vrátil na prepracovanie. Zákon napokon v pôvodnej verzii odmietli aj poslanci SLD. Niektorí členovia PSL začali hroziť odchodom z koalície. Na zákone totiž mohli dobre zarobiť práve roľníci, pestujúci repu na biologické prídavky do benzínu. Zlé jazyky tvrdili, že ľudia z PSL si už v predstihu vykúpili pozemky a zasadili repu, pretože rátali s hladkým prijatím zákona.

PSL (a nielen ono) bolo rozhodnutím premiéra šokované. Napriek atmosfére nedôvery, takýto radikálny krok očakával málokto. Treba si však uvedomiť, akému tlaku čelil v posledných mesiacoch Leszek Miller. V čase hospodárskej recesie a problémov vo viacerých, najmä sociálnych a ekonomických rezortoch, popularita jeho kabinetu ustavične klesá. To ďalej vážne ohrozuje úspech referenda o vstupe do EÚ, s ktorým je jeho účinkovanie na politickej scéne späté. V SLD cítiť vnútorné pnutie, prejavujúce sa nespokojnosťou členov. Okrem opozície olej pridáva do ohňa aj stále aktuálna "aféra Rywina". Na jej základe vzniklo podozrenie, že samotný premiér a ďalší vysokopostavení členovia SLD žiadali úplatok a politický vplyv za zákon upravujúci fungovanie masmédií, šitý na mieru istej mediálnej spoločnosti. Tá vlastní okrem iného aj známu Gazetu Wyborczu, ktorej šéfredaktor Adam Michnik celú aféru spustil. V takejto situácii si Miller už zrejme nemohol dovoliť riskovať ohrozenie funkčnosti vlády, blokovanej výstrelkami ľudovcov.

Opozícia v koalícii

Postavenie vlády napokon vôbec nie je až také beznádejné. Vďaka ústave môže poľská vláda úspešne odolávať opozičným snahám o jej odvolanie a vypísanie predčasných volieb. Prežitie kabinetu závisí od niekoľkých oporných bodov. Senát drží stále pevne v rukách SLD. Kľúčovou osobou je ďalej prezident, ktorý môže, ale nemusí, prijať demisiu vlády. Kwaśniewski síce založil SLD, v poslednom čase však medzi ním a premiérom vládli mrazivé vzťahy, zapríčinené aj spomínanou "Rywingate". Miller robí pre nápravu, čo môže -- novým ministrom poľnohospodárstva je Adam Tański, blízky kruhom prezidenta. Dá sa predpokladať, že pokiaľ ministerský predseda neurobí vážnejšiu chybu, Kwaśniewski ho podrží, už len v záujme stability krajiny. Mimochodom, zdá sa, že Aleksander Kwaśniewski začína mať pozoruhodný, možno povedať mierne znepokojujúci vplyv na chod poľského štátu, potichu presadzujúc svojich ľudí do strategických pozícií.

Celkom paradoxne je posledným oporným bodom vlády opozícia. V súčasnosti predstavuje mätúci komplex protichodných záujmov, vplyvov a svetonázorov. Vďaka jej roztrieštenosti sa dá predpokladať, že sa jej nepodarí nájsť dostatočný počet hlasov na vyjadrenie nedôvery vláde. Tvorí ju široké spektrum strán, minizoskupení a pseudonezávislých poslancov, pričom na mnohých platí jednoducho správne zaklínadlo. Medzi silnejšie patria najmä strany dezintegrovanej pravice a populistickí radikáli. Zatiaľ čo časť pravičiarov žiada nekompromisne demisiu vlády, druhá jej časť môže predčasnými voľbami viac stratiť, ako získať. Rozloženie síl je pomerne nejasné, strany sú navyše chudobné a drahé volebné kampane by ich situáciu ešte sťažili. Obávajú sa tiež ohrozenia referenda. Táto konštruktívna časť opozície, napriek výhradám v iných oblastiach, môže napokon v budúcnosti pre seba prijateľné vládne návrhy zákonov podporiť.

Podobne ako drvivá väčšina postkomunistických vlád aj poľská sa vyznačuje značnou dávkou politického chameleónstva, preto by pre ňu nemal byť veľký problém využívať krátkodobé politické spojenectvá. Napríklad pri niektorých reformách (reforma verejných financií) zrejme môže rátať s podporou liberálov z Občianskej platformy, zákony z oblasti súdnictva a kriminality môžu zasa prejsť vďaka konzervatívnej strane Právo a spravodlivosť... Ťažko však povedať, či tým SLD čiastočne neohrozí svoju ľavicovú základňu -- je samozrejmé, že dočasní spojenci budú za prípadnú spoluprácu žiadať radikálnejší postup povedzme pri redukcii verejných výdavkov.

Samostatnou kapitolou a veľkou neznámou zrejme naďalej ostane PSL. Svoj nezanedbateľný vplyv na názory poľnohospodárov môže využiť nepredvídateľným spôsobom. Pozorovatelia sa však domnievajú, že pre stranu by bolo nezmyselné bojkotovať referendum, keď podmienky vstupu do únie v oblasti poľnohospodárstva negociovali ich zástupcovia.

SLD sa v každom prípade usiluje nájsť dlhodobejších spojencov aj medzi poľnohospodármi. Bude s tým zrejme súvisieť ešte väčšia, už teraz kontraproduktívna finančná solidárnosť vlády s roľníkmi.

Najťažšie obdobie svojej kariéry má teda Leszek Miller ešte pred sebou. Aj pokiaľ jeho kabinet vydrží niekoľko najbližších mesiacov, veľkou skúškou bude schvaľovanie rozpočtu na ďalší rok, ktoré sa musí uskutočniť najneskôr do konca januára. Je naďalej veľmi otázne, či a dokedy bude vláda schopná obratne korčuľovať po tenkom ľade záujmov a emócií, panujúcich v poľskej politike a najmä v parlamente. Pokiaľ tlak nevydrží, zrejme ešte väčšmi prehĺbi ľavicovú agóniu v strednej Európe.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO