Následky by mohli byť vážne. Niektoré krajiny by Spojené štáty mohli prestať považovať za zmluvnú stranu medzinárodného práva, ktoré vychádza práve z dokumentov OSN. Do hry by sa tak opäť dostalo napríklad pirátstvo -- lode pod americkou vlajkou by nemuseli byť chránené medzinárodnou dohodou o námornom práve. Takisto kapitáni amerických lodí by si, pre právne vákuum, mohli len veľmi ťažko vynútiť vstup do tých prístavov, ktoré by im ho odmietli. Do podobných problémov by sa dostali i civilné lietadlá.

K právnej kríze by však mohlo dôjsť aj bez vystúpenia Washingtonu z OSN. Podľa signálov spravodajských služieb by v mnohých krajinách s prevažne moslimským obyvateľstvom po útoku výrazne vzrástol radikalizmus. Útočiť na americké plavidlá a objekty všeobecne by začali extrémistické organizácie v Indonézii, Jemene i napríklad Saudskej Arábii. Tamojšie vlády by nedokázali účinne zasiahnuť, nálada obyvateľstva by sa vyostrila výrazne protiamericky. Honba na teroristov by mohla vyvolať revolúcie, ktoré by zmietli vládnuce režimy.

Diplomati sa obávajú, že rastúci terorizmus by vyvolal ďalšie americké útoky. Sýrsky diplomat vyjadril obavy: "Mohli by si ľahko povedať, že keď už sú v Iraku, začnú čistiť celý Blízky východ. Ako zámienka by mohlo slúžiť, že al-Káida čerpala väčšinu peňazí zo Saudskej Arábie, alebo že vojakov verboval bin Ládin aj zo Sudánu." Americký štvorhviezdičkový generál John Schinseki, ktorý je jedným z architektov reformy US Army, varuje, že niečo také by nezvládli ani Spojené štáty. Krajina nie je podľa neho schopná viesť viac ako dva lokálne konflikty, pri zachovaní schopnosti brániť si vlastné územie.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO