Predohra

Ďalší priebeh bol tiež zvyčajný. Ten, koho sa kauza politicky týkala najväčšmi, sa opäť raz usiloval hrať pštrosa s hlavou v piesku. Teraz to však premiérovi dlho nevydržalo. Na koaličnej rade všetci koaliční partneri žiadali od predsedu vlády jasné a vyčerpávajúce stanovisko. Nedočkali sa. O to isté ho žiadali opoziční poslanci v rámci hodiny otázok v parlamente. Reakcia premiéra je všetkým dostatočne známa.

A tak sa ponúknutej príležitosti chopil aktuálny líder opozície Robert Fico so svojím Smerom. Spôsobom sebe vlastným. Nezaťažoval novinárov a verejnosť silnými slovami z tlačových konferencií, ale bez dlhého zvažovania zvolal mimoriadnu schôdzu parlamentu s jediným bodom programu: korupciou prehnitá špička vládnej moci. Čo dodať: takticky výborný ťah. V politickej súťaži rozhodujú témy. Pre koho sú témy dominujúce vo verejnej diskusii priaznivé, ten získava politické body, pre koho sú nepriaznivé, ten ich stráca. Takto jednoducho to funguje. A mimoriadna schôdza o vládnej korupcii zabezpečila titulky v novinách minimálne na týždeň. Netreba dodávať, že pre vládu nie práve priaznivé titulky. Tiež si netreba veci maľovať naružovo. Že pri zvolávaní mimoriadnej schôdze išlo zo strany opozície, konkrétne Smeru, v menšej či väčšej miere o politickú hru, je holý fakt. Nakoniec to, že opozícia využíva chyby a problémy koalície v politickom boji (a presne takisto to funguje obrátene) nie je nijaká novinka či špecialita slovenskej politiky. Deje sa tak od nepamäti všade vo svete. Je to podstata demokratickej politickej súťaže.

Prvé dejstvo

Predschôdzové očakávania boli "predvarené" na dostatočnú teplotu, a tak je v stredu o 14:00 parlamentná galéria pre novinárov zaplnená do posledného miesta. Kamery a fotoaparáty pripravené, redaktori v strehu. Všetci čakajú silné slová, verejné obvinenia, osobné invektívy a ataky. To, z čoho politické spravodajstvo žije.

K pultu pristupuje iniciátor schôdze, predseda Smeru Fico. Po všeobecnejšom úvode, konštatujúcom kritickú mieru korupcie na Slovensku, prechádza do konkrétností. Od tendra na tretieho mobilného operátora a pokladníka Palacku cez privatizáciu SPP a jej kurzovú stratu, podozrivý predaj akcií VSŽ, Kresánkov list a ľahké vlakové súpravy, až po aktuálnu kauzu hovorov podnikateľa Badžgoňa. Korupciou prehnitá SDKÚ a s ňou spojené mená, Palacka, Dzurinda, Mikloš. Priemerný populisticko-vecný, možno až priveľmi vecný a primálo zdramatizovaný prejav. Zo strany tohto politika sme už zažili aj pôsobivejšie vystúpenia.

Druhé dejstvo

Reakcia predsedu vlády presný opak. Vecne a obsahovo slabý prejav, no obdivuhodný z pohľadu hereckého výkonu, plný opakovaných point, zdôrazňovania a dramatizácie. Ako sme si už u dvojnásobného premiéra zvykli.

M. Dzurinda úplne obišiel vec samotnú, evidentne sa do vysvetľovania podozrení nechcel ani najmenej zamotať. Sto percent svojej energie sústredil do jediného cieľa, spochybnenia motívov iniciátora schôdze a tvrdej diskreditácie jeho osoby. Takto ostrý protiútok pravdepodobne nečakal ani samotný Fico. V politike už toho zažil dosť, a tak sa pokojne z metrového odstupu díva na predsedu vlády, ktorý ho práve opečiatkoval ako politický a ľudský suterén. Obidvaja vedia, že musia hrať svoje roly čo najpresvedčivejšie.

Nasleduje Daniel Lipšic prezentujúci opatrenia vlády v boji proti korupcii. Viac sa však očakáva od nasledujúceho rečníka, Ivana Mikloša. Ten zopakuje údajné skutočné motívy iniciátora schôdze, no pozitívny posun oproti predsedovi vlády nastáva v tom, že Mikloš aj reaguje na niektoré obvinenia, konkrétne sa na príkladoch privatizácie SPP a predaja akcií VSŽ usiluje dokázať, že predseda Smeru účelovo zavádza a klame.

Tretie dejstvo

Nasledujú ďalší rečníci a ďalšie faktické pripomienky. Po istom čase to začína byť stereotypné a mierne únavné. Okrem niekoľkých pôsobivejších prejavov zo stereotypu schôdze divákov vytrháva len poslanec Jariabek, ktorý sa opakovane vo faktických pripomienkach dožaduje vysvetlenia, prečo Slovenská televízia selektívne púšťa niektoré prejavy poslancov a niektoré nie. Vraj bude žiadať vysvetlenie od riaditeľa STV.

Pozoruhodné je sledovať predstaviteľov vlády, ako sa počas prejavov opozičných poslancov medzi sebou zainteresovane bavia. Okrem iného to môže poukazovať aj na fakt, že všetci v sále až priveľmi dobre vedia, že je úplne jedno, čo na schôdzi odznie a ako sa skončí, pretože "kšefty" aj tak pobežia ďalej.

Zaujímavé je však takisto počúvať, ako vládu obviňujú z korupčných praktík ľudia, ktorí majú svoju zlatú korupčnú éru úspešne za sebou. Celej akcii to dodáva neuveriteľný punc "dôveryhodnosti".

V hale parlamentu sme spozorovali v dôvernom rozhovore predsedu vlády Dzurindu a podpredsedu parlamentu Pavla Ruska. O čom sa asi zhovárajú títo dvaja mocní muži? O tom, ako neutralizovať Palka, poistiť SIS-ku, či finančnú políciu, alebo o tom, kto má na toho druhého viac tromfov v rukáve? Samozrejme to nevieme, ale na neviazanú debatu o squaši či golfe to nevyzerá. Na to sú vzťahy a tlaky v koalícii priveľmi vážne a moc oboch priveľká.

Hodina pokročila a ja popri rozhovoroch v parlamentných chodbách čakám na večerné rozhlasové žurnály a najmä televízne spravodajstvo. Jedno je totiž viac ako jasné. V konečnom dôsledku je to, čo zaznelo v pléne parlamentu, celkom bezpredmetné. O skutočnom výslednom efekte rozhodne to, čo odznie v tých niekoľkých minútach večerného spravodajstva. Ako bude téma uvedená, kto sa dostane k slovu a čo povie, resp. ako bude zostrihaný a ako to celé bude okomentované a zhrnuté. Až na základe tohto si milióny Slovákov a Sloveniek pri obrazovkách, alebo rozhlasových prijímačoch urobia obraz a budú zaspávať s pocitom, že vedia, o čom to dnes v parlamente skutočne bolo. Ilúzia mediokracie...

Namiesto záveru

Hodnotiť účelnosť a prínos schôdze dnes večer je priskoro. Korupcia zožiera našu spoločnosť a všetci tak nejako tušíme, že sa usadila aj na najvyšších poschodiach moci. Dokázať to, je však už ťažšie, nakoniec, nerobia ju nijakí amatéri, ale profíci v bielych golieroch. Na tomto stave schôdza nezmenila ani najmenej. Na druhej strane zvyšovanie verejnej pozornosti na tento problém a tlak na vládu, aby v boji proti korupcii postupovala čo najrýchlejšie a najrazantnejšie, nemôže nijaký "súdny občan" odmietnuť.

Poučnejšie ako všetko, čo som si vypočul na schôdzi NR SR, bolo však to, čoho som bol svedkom počas cesty autobusom MHD domov. Ako vystrihnuté z knižky: "Slovensko 2003". Dvaja muži, povedzme z nižšej sociálnej skupiny, sa dali do reči. Od výročia úmrtia J. V. Stalina reč prešla na aktuálnu politiku, konkrétne korupčnú schôdzu parlamentu. "Katastrofa, to, čo tu tí červení ... za štyridsať rokov narobili, je nič oproti tomu, čo tu stihli narobiť títo ... za posledných desať rokov." Veľmi ďaleko sme sa za tých trinásť rokov demokracie nedostali.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO