Základnou otázkou bol význam prezidentovej cesty. Ohláseným cieľom bolo zlepšenie výsledkov slovenského zahraničného obchodu s Čínou. Peter Schutz v Domino fóre 2/2003 poukázal na to, že slovenský export do Číny je menší ako 0,2 percenta celkovej hodnoty slovenského exportu, a tak aj v prípade (podľa Schutza takmer nemožného) zdvojnásobenia exportu zásluhou prezidentovej návštevy, cesta hlavy štátu nemá zmysel.

Slovenský export do Číny dosiahol za jedenásť mesiacov roku 2002 hodnotu 35 miliónov USD, oproti roku 1998 (minimum v období existencie Slovenskej republiky -- 4,2 milióna USD) vzrástol asi desaťkrát. Na rozdiel od obdobia, keď obchod zásadne upadol neangažovaním sa Východoslovenských železiarní, v posledných štyroch rokoch sa v Číne významnejšie presadilo minimálne desať slovenských firiem. Z nich aspoň štyri realizujú ročný export do Číny v hodnote medzi jedným až piatimi miliónmi amerických dolárov, nepočítajúc podiel na výstavbe elektrárne v Shentou. Možnosti uzatvoriť ďalšie obchody v budúcnosti sa zvýšili získaním určitého mena, kontaktov a skúseností firiem. Export do Číny síce v krátkom čase výrazne nezníži saldo slovenského zahraničného obchodu, posledné obdobie však ukazuje, že slovenské firmy majú šancu byť na čínskom trhu úspešné.

Ako však môže pomôcť slovenským firmám cesta prezidenta? Hoci dnes už zahraničné cesty prezidentov nenesú hlavný význam podnikateľských misií, Čína je stále socialistická krajina, kde sa významné obchody dohodujú vo väčšom balíku na politickej úrovni. O tom svedčia každoročné cesty nemeckého kancelára sprevádzané stovkou podnikateľov (posledná Schröderova cesta na konci decembra 2002), či intenzívne francúzsko-čínske vzťahy (v priebehu posledných šiestich mesiacov dve stretnutia ministerky zahraničných vecí Francúzska s čínskym partnerom, návšteva francúzskeho premiéra v Číne a čínskeho premiéra vo Francúzsku). Návšteva hlavy štátu tiež znamená najväčšiu možnú prezentáciu Slovenska v Číne. Prezidentská návšteva má v Číne najväčšiu a v prípade malej krajiny takmer jedinú publicitu v hlavných médiách. Len vtedy má šancu dostať sa v správach na prvé miesto, čo má podľa vyjadrení viacerých slovenských firiem značný význam. Krajina je v Číne viac ako inde značka, ak ju nikto nepozná, firma sa presadzuje oveľa ťažšie.

Dáme a dostaneme

Čo obsahuje slovensko-čínsky balík obchodov z prezidentovej cesty? Obojstranne výhodné sa zdá uzavretie zmluvy na zalesňovanie okolia Pekingu slovenskou firmou Deltaline (podľa vyjadrenia firmy v hodnote dvesto miliónov amerických dolárov), možná podpora čínskej vlády dostavbe piateho a šiesteho bloku elektrárne v Shentou, na ktorej by sa opäť podieľali SES Tlmače, podpis dohody o kultúrnej spolupráci. Pozitívne viac pre Čínu vyznieva otvorenie pobočky slovenského podniku EVPÚ Nová Dubnica, kde sa budú testovať čínske elektronické výrobky smerujúce na trh EÚ, deklarácia politickej podpory SR Číne (uznanie jednej Číny reprezentovanej pekinskou vládou, absencia kritiky dodržiavania ľudských práv), možné uzatvorenie obchodu týkajúceho sa dodávky zbraní zo Slovenska. Slovensko za to dostalo do daru mobilný röntgen pre colnice za šesť miliónov amerických dolárov, aký nedávno za 100 miliónov korún kúpila Česká republika (pravdepodobne rozsiahlejší).

Prečo s prezidentom Schusterom cestovali niektorí podnikatelia bez uhradenia ceny letenky? Tento problém kritizovali viacerí novinári, napríklad A. Gottweissová v Hospodárskych novinách, či P. Schutz. Podľa denníka SME cestovalo s prezidentom deväť podnikateľov, v prípade cesty prezidentského špeciálu je však táto otázka takmer zanedbateľná. Náklady na cestu zostávajú rovnaké s podnikateľmi alebo bez nich. Ak štát od podnikateľov nežiada, aby platili za cestu v prezidentskom lietadle, možno to chápať ako naozaj symbolické vyjadrenie štátnej podpory firmám obchodujúcim s Čínou. Podnikatelia, ktorí mali záujem letieť v tomto čase do Číny, mohli cestovať aj individuálne a pripojiť sa k delegácii na mieste. Keďže na čínskom trhu nemajú šancu presadiť sa malé firmy, ak malo miesto v prezidentskom špeciáli nejaké výhody, boli iné ako ušetrenie tridsaťtisícových cestovných nákladov.

Svedomie v obchode a politike

Ďalšou dôležitou otázkou je morálny rozmer obchodovania s Čínou. Čínska ľudová republika je krajina s jednou vládnucou stranou, neexistujú v nej slobodné voľby, Amnesty International pravidelne informuje o nedodržiavaní základných ľudských práv v krajine. Môže neobchodovanie s Čínou pomôcť demokratizácii a dodržiavaniu ľudských práv?

Ak exportuje slovenská firma čínskej súkromnej firme, predáva tovar, z ktorého má zisk slovenský exportér, čínsky dovozca a oba štáty získavajú určitý poplatok. Táto podpora čínskemu režimu je však zanedbateľná, významnejší zisk pripadne čínskej štátnej pokladni v prípade veľkého obchodu s čínskym štátnym sektorom. Aká je však alternatíva? Neobchodovať s čínskymi podnikmi a čakať, kým v Číne padne komunistická strana?

Oveľa významnejšia podpora čínskemu režimu ako obchod s čínskymi podnikmi, sú cesty slovenských štátnych predstaviteľov, keď partnerov ubezpečujú o bezvýhradnej podpore čínskej vláde. Vyhýbanie sa sporným otázkam sa zdôvodňuje obavou zo straty možných obchodov. Pritom najväčší európsky obchodný partner Číny, Nemecko, na internetovej stránke ministerstva zahraničných vecí hneď druhý odstavec prezentácie vzťahov s Čínou venuje dialógu o právnom štáte a ľudských právach. Americký prezident pri svojej návšteve v roku 1998 v čínskej televízii otvorene hovoril o otázke ľudských práv. Švajčiarsko, Fínsko, či Česká republika v posledných dvoch rokoch významne kritizovali nedemokratické praktiky čínskeho vedenia, pričom Čína nezareagovala zrušením nijakého významného obchodu. Kým je však hovorenie lichotivých fráz čínskemu partnerovi vecou morálky štátnika, vláda krajiny má k dispozícii možnosť vyjadriť sa k otázke dodržiavania ľudských práv v inom štáte prostredníctvom rezolúcií a odporúčaní prijímaných v Rade Európy alebo v OSN. Podľa vyjadrenia Ministerstva zahraničných vecí SR Slovensko väčšinou hlasovalo za ich prijatie, bohužiaľ, ho však práve väčšie štáty často zmarili.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku Slovo.