17. 1. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
17. 1. 2003

Ak stojíte, držte sa!

Samit NATO v Prahe bol vraj veľmi dôležitý a ostane zapísaný v histórii - povedal generálny tajomník NATO G. Robertson. Za ešte o kúsok dôležitejší ho podľa svojich euforických reakcií očividne považuje slovenský premiér. Aký je však názor obyvateľstva, ktorému premiéruje a aké bolo NATO pred 10 rokmi, keď sme doň podali prihlášku, a čím je NATO dnes? To sú otázky, ktoré si nevyhnutne musí položiť každý triezvo uvažujúci človek, ktorý vyhľadáva informácie nielen v médiách propagandisticky držiacich líniu, ale aj z nezávislých zdrojov a ktorý zároveň vykonáva vlastnú analýzu situácie.

NATO je vraj zárukou bezpečnosti Slovenska. Kto nás však ohrozuje? Je to údajne globálny terorizmus. Pod tento nový terminus technicus možno operatívne zakomponovať akékoľvek Západu a predovšetkým Spojeným štátom nevyhovujúce aktivity kohokoľvek. Momentálne sa však pojmom globálny terorizmus označujú aktivity Al-Kajdy a Saddama Husajna a islamsky militantný fundamentalizmus všeobecne.

Ak sa dobre pamätám na hodiny dejepisu, tak islam Slovensko naposledy ohrozoval kedysi v roku 1686. Vtedy, po dvojmesačnom obliehaní, padol Budín ako centrum osmanskej moci v Uhorsku do rúk kráľovských oddielov a odvtedy nemáme s islamom nijaký problém. Na Slovensku síce žije zopár desiatok moslimov, ale tí určite nepredstavujú nijakú ohrozujúcu menšinu. Troch z nich navyše poznám z čias vysokoškolských štúdií. Zostali žiť na Slovensku určite nie s cieľom globálne nás terorizovať.

V posledných rokoch som navštívil tri viac či menej moslimské krajiny: Kirgizstan, Bangladéš a Maroko. Biedu tam možno pozorovať na každom rohu, ale nikto mi tam � bielemu neveriacemu západnému psovi � nepodrezal hrdlo.

Nanajvýš kládli nepríjemné, ale oprávnené otázky: prečo je u nich bieda a niekde inde od rozkoše nevedia za čo utrácať peniaze?

Možno tu kdesi sa nachádzajú korene otázok prečo a v akom prostredí nachádzajú živnú pôdu neraz zúfalé odnože terorizmu.

Otázku: Prečo? však na Západe nie je príliš módne si klásť. Samuel P. Huntington vo svojom známom Strete civilizácií hovorí:� Západ dobyl svet nie nadradenosťou svojich ideí, hodnôt alebo náboženstva (ku ktorému konvertovalo len málo príslušníkov iných civilizácií), ale predovšetkým schopnosťou používať organizované násilie. Na Západe sa na túto skutočnosť často zabúda, inde nie�.

Taká veta razom mení pohľad na globálny terorizmus.

Máme vstúpiť do NATO, kde vedúcu úlohu hrá a chce hrať krajina, ktorá odmieta vydať svojich vojakov pod jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu? Množstvo mimovládnych organizácií a nakoniec i 60 signatárskych krajín (medzi nimi aj SR) roky smerovali k vytvoreniu tohto súdu a keď konečne Rímsky štatút ratifikoval potrebný počet 60 krajín a mohol vstúpiť do platnosti, USA k tomuto dohovoru nepristúpili a vyžadujú v bilaterálnych rokovaniach pre svojich vojakov osobitné podmienky. To musí zákonite vyvolávať pochybnosti, ak nie podozrenia o cieľoch, zámeroch, dôvodoch a spôsoboch boja vojakov jednej z členských krajín NATO. Budú teda v NATO jestvovať dva druhy vojakov podľa zodpovednosti k Medzinárodnému trestnému súdu? A prečo by to tak malo byť?

Podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach OSN, ktorý nadobudol platnosť 23. marca 1976 má byť akákoľvek vojnová propaganda zakázaná zákonom (článok 20). A propaganda podľa Slovníka cudzích slov od Ivanovej-Šalingovej je rozširovanie politických a iných názorov, vyjadrujúcich skupinové záujmy, ktoré vychádzajú z ideologických centier medzi radových členov, či medzi ľudové masy. To je pomerne presná definícia toho, čo sa dnes deje v súvislosti s prípravou vojny v Iraku. O čo menej dôkazov o bakteriologickom, chemickom a jadrovom zbrojnom programe Husajnovského Iraku a o údajnom spojení Al � Kajdy s týmto režimom, o to mocnejšia mediálna a štátnomocná propaganda v prospech vojny. A nikoho príliš netrápi, že Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ako jeden zo základných dokumentov OSN, ktorý podpísali aj USA je jednoznačne proti vojnovej propagande.

Pán premiér sa po pražskom samite vyjadril, že budeme pevne a za každých okolností stáť po boku USA. Teda po boku krajiny, ktorá nedodržiava spomínaný pakt a pre svojich vojakov chce výsadné postavenie mimo dosahu Medzinárodného trestného súdu. Koniec-koncov prečo by sme pevne po boku nestáli? Stáli sme tak 40 rokov, takže sme už akosi zvyknutí... Postojíme i ďalších štyridsať. V električkách býva napísané: Ak stojíte, držte sa! Je to rozumná rada. Tým, čo sedia, sa pri kolíziách väčšinou nič nestane. Padajú len tí stojací. A tak v ústrety našim ďalším pádom...

Je zrejmé, že ako krajina pevne stojacu po boku USA, si osvojíme aj nepriateľov - členov tzv. Osi zla. Možno očakávať, že rebríček najnebezpečnejších členov Osi zla sa bude podľa okolností a vôle režiséra sveta operatívne meniť. Ocitnúť v ňom sa môže ktorákoľvek krajina. Koniec-koncov i Slovensko bolo ostatných zopár rokov v nemilosti mocných a myslieť si, že to tak bolo len kvôli osobe pána Mečiara si môže len človek s mimoriadnou mierou naivity.

Momentálne nás údajne najviac ohrozuje Irak. Ale je to skutočne tak? Je Irak hrozba pre Slovensko? Nie som o tom presvedčený. Kto nás teda vlastne ohrozuje?

V 20. storočí nás ohrozovalo Nemecko, Maďarsko a Rusko. Nemecko a Maďarsko sú naši spojenci v rámci integračného úsilia o vstup do EÚ. Pravdepodobnosť vojnového konfliktu medzi členmi EÚ je mizivá. A ak predsa � bude ho riešiť EÚ. Rusko si najnovšie veľmi rozumie s USA. Veď Rusi rovnako ako Američania majú svojich teroristov, s ktorými potrebujú bez vyvolania rozruchu a odporu tzv. svetovej demokratickej mienky zatočiť... A keďže Ruská federácia je teraz spojencom USA a toleruje ich záujmy v stredovýchodnej Európe, nepredstavujú Rusi hrozbu pre Slovensko.

Prečo teda máme vstúpiť do vojenského paktu? Kto ohrozuje Slovensko? Nikto.

Ako účinný argument o hrozbe terorizmu naši potentáti s obľubou používajú príklady útoku na veže World Trade Center v New Yorku, ktorého pozadie je pomerne nejasné a atentát na Bali. Veľmi to však neúčinkuje. Iné by bolo, keby vo vežiach WTC, či na Bali zahynul aspoň jeden, jediný Slovák. Ale smola (teda samozrejme šťastie) � nestalo sa! Nešikovné rozviedky a médiá nedokázali obetného Slováka vymyslieť. Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Ak áno, tak sa vám to naozaj len zdá! Alebo ste už len zabudli, že aj celá tzv. Nežná revolúcia vypukla len a vďaka fingovanej smrti študenta Martina Šmída? Keby teraz jestvoval slovenský mučeník z WTC, hneď by sa lepšie argumentovalo proti globálnemu terorizmu! Ale takto, ako na potvoru, sa terorizmus o Slovensko ani len neobtrel.

Ale riešenie sa našlo. Vstúpime do NATO a budeme pevne stáť po boku USA. A bude jedno, či pôjde naozaj o terorizmus alebo o ekonomické, politické a mocenské záujmy najmocnejšej veľmoci. Niet spoľahlivejšej metódy ako toľko spomínaný terorizmus na Slovensko napokon importovať. A možno sa dokonca ukáže, že je to ľahšie ako sem priviezť nejakých spomenutiahodných investorov, keď sme už všetko za babku popredali...

Popri termíne globálny terorizmus, ktorý sa stal okrídleným, existuje aj štátny terorizmus. A hoci sa hráme na nezávislé štáty, tak jednotlivé štátne terorizmy sa, niektoré viac a niektoré menej ochotne, podrobujú globálnemu mediálnopropagandistickému štátnemu terorizmu najmocnejšej veľmoci.

Vstup do NATO v období, keď pražský samit ani trochu nevyriešil ďalšiu budúcnosť tejto organizácie, znamená vážne rozhodnutie na obdobie dlhšie ako je obdobie vládnutia momentálnej vlády. Z posledného vývinu udalostí je zrejmé, že NATO má pre USA význam, len ak sa pretvorí na podporovateľa amerických záujmov, ochotného zasahovať nie v Európe, ale kdekoľvek na svete, kde to budú vyžadovať záujmy demokracie. Samozrejme v tomto ponímaní má slovo demokracia veľmi široký obsah a pokojne môže zahŕňať aj také slová ako ropa, suroviny, biznis... Ak chceme vstúpiť do NATO, mali by sme si povedať, čo tým sledujeme, pretože o ochrane nášho teritória to príliš nie je... Z toho všetkého vyplýva, že by sa nemalo rozhodovať o vstupe na základe osobných cieľov a sľubov hŕstky politikov, na základe manipulovateľných prieskumov verejnej mienky, ale na základe referenda o vstupe do NATO.

Pavol Fabian, člen petičného výboru

                 
Obsah vydání       17. 1. 2003
19. 1. 2003 Předsedou US-DEU se stal místopředsedseda vlády Mareš Štěpán  Kotrba
19. 1. 2003 Škromach se necítí na vystřídání Špidly
18. 1. 2003 Miloš Zeman byl nominován do druhé prezidentské volby Štěpán  Kotrba
18. 1. 2003 Arabské země chtějí, aby Saddám Husajn odstoupil
18. 1. 2003 Šokující zpráva OSN: Romové jsou zkouškou pro Evropu
18. 1. 2003 Timeshift: Před padesáti lety to bylo v Británii jako dnes v Česku Jan  Čulík
19. 1. 2003 ČR a integrace menšin Martin  Ondreját
18. 1. 2003 Německý soud se snaží umlčet britský deník
17. 1. 2003 Francie a Německo rozhodly o Evropě
17. 1. 2003 Budování demokracie I. Jiří  Pehe
16. 1. 2003 Povolební otazníky Zdeněk  Jemelík
18. 1. 2003 Unie svobody na křižovatce Petr  Baubín
17. 1. 2003 Tři pohledy na jednu možnou válku - vyberte si Jan  Kasal, Jaroslav  Tvrdík, Václav  Frank
17. 1. 2003 Darwinovec John Gray: člověk je předurčen ke zkáze
17. 1. 2003 Přihlásí se Česká republika po 35 letech opět k Brežněvově doktríně? Mojmír  Babáček
16. 1. 2003 Jsou neokonzervativci vlastně trockisté?
17. 1. 2003 O (ne)přiměřenosti obrany
17. 1. 2003 Evropský soud pro lidská práva se bude zabývat čečenskými obviněními
17. 1. 2003 Ak stojíte, držte sa! Pavol  Fabian
17. 1. 2003 Utajený Čech asi vie veľa na slovenskú tajnú službu Lubomír  Sedláčik
17. 1. 2003 ŠKOLSTVÍ: Nízké platy učitelů odnesou především žáci Radek  Sárközi
17. 1. 2003 O postoji židovského hnutí Netureikarta k sionismu
17. 1. 2003 Vzpomínka na upálení Jana Palacha (34. výročí)
17. 1. 2003 Protiválečné petice
17. 1. 2003 Čínsky výlet prezidenta Gabriela  Gregušová
17. 1. 2003 Najkratšia životnosť riaditeľa STV sú dva dni Jana  Matúšová
16. 1. 2003 Jak to bylo opravdu s odsunem Němců z Československa Martin D. Brown
16. 1. 2003 Žádní Američané nejsou chudí, jsou jen "předbohatí"
15. 1. 2003 Evropský Konvent na půl cestě II.
16. 1. 2003 Pedofilie a katoličtí kněží: konkrétní šokující případ
15. 1. 2003 Bezpečnostní opatření proti pedofilům na internetu
16. 1. 2003 Němcův film ve středu zahájil letošní Projekt 100 Jan  Čulík
16. 1. 2003 Britské listy ve videokavárně v Příbrami v tištěné formě
5. 2. 2003 Pošta redakci
5. 1. 2003 Hospodaření OSBL za prosinec 2002 Jaroslav  Štemberk
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Názory a argumenty ze Slovenska RSS 2.0      Historie >
19. 1. 2003 Telenovela na život a na smrť Michal  Polák
17. 1. 2003 Ak stojíte, držte sa! Pavol  Fabian
17. 1. 2003 Utajený Čech asi vie veľa na slovenskú tajnú službu Lubomír  Sedláčik
17. 1. 2003 Čínsky výlet prezidenta Gabriela  Gregušová
15. 1. 2003 Veľký škandál sa skončil malou pokutou Vladimír  Bačišin
15. 1. 2003 Ĺudské práva a NATO zo Schusterovho pohĺadu Lubomír  Sedláčik
13. 1. 2003 Všenápravou proti všedeštrukcii Antónia  Furjelová
13. 1. 2003 Jednotky EÚ v Bosne a Hercegovine Lucia  Waldnerová
13. 1. 2003 Monika Beňová: Ako pacifistka odmietam vojenské zásahy Ivan  Štefunko
9. 1. 2003 Primitívi, pľuvance a parfumy - zamyšlenie nad mŕtvym mužom Marián  Repa
9. 1. 2003 Rozpad? Ne, byla to státní porážka! Petr  Uhl
9. 1. 2003 Nanebovstúpenie Júliusa Satinského Albert  Marenčin jr.
8. 1. 2003 Svet vnímam bez komplexov Martina  Nemethová, Martin Muránsky
8. 1. 2003 Teplá voda v straníckych peniazoch Lubomír  Sedláčik