Jedným z hlavných argumentov, prečo sa akcie museli predať, bolo tvrdenie, že Transpetrol sa dostane do defaultu, teda že bude verejne vyhlásený za dlžníka neschopného splatiť svoje záväzky. V praxi to znamená, že o splatenie úverov môžu požiadať všetci, ktorí požičali firme. Tvrdenie o nevyhnutnosti predať akcie kvôli splateniu úverov však nemá oporu v zákone a ani v nijakej doteraz známej zmluve medzi bankou a Transpetrolom.

Dozor

Obchod skúmal Úrad pre finančný trh, ktorý vyslovil hypotézu o možnej súvislosti prevodu veľkého balíka akcií a predchádzajúcich obchodov s akciami VSŽ na Burze cenných papierov v Bratislave. Jeho skúmanie sa skončilo tým, že dal pokutu členovi Burzy cenných papierov v Bratislave, maklérskemu domu J & T Securities, o.c.p. Informáciu zverejní ÚFT v najbližšom vydaní Vestníka ÚFT. Spoločnosť sa neodvolala, ale zaplatila pokutu, ktorej výška je zanedbateľná oproti potenciálnemu zisku z ovládania spoločnosti VSŽ.

Sankciu dostal maklérsky dom za obchody s akciami VSŽ v decembri minulého roka, teda za zanedbanie odbornej starostlivosti o klienta. Ak obchodník s cennými papiermi pristupuje ku klientovi s odbornou starostlivosťou, mal by predávať akcie za najvyššiu cenu na trhu a kupovať za čo najnižšiu cenu. V prípade J & T Securities to bolo presne naopak.

Ako sa vyvíjali ceny akcií VSŽ v období pred ich predajom firmou Transpetrol? Po prvý raz klesli akcie VSŽ na 100 Sk 3. decembra 2001. Vďaka tomu výrazne poklesol index slovenského kapitálového trhu SAX, ktorý je priemerom cien vybraných spoločností a jeho súčasťou je cena akcií VSŽ. Ďalší deň poklesli opäť o jedno percento. Cena akcií klesla o 8,7 percent oproti predchádzajúcemu dňu napríklad aj 12. decembra 2001

Podozrenia

Penta Group upozornila 14. decembra 2001 na dianie na BCPB, keď došlo k viacnásobnému poklesu priemernej ceny akcií VSŽ prostredníctvom anonymných predajov za nezvyčajne nízke ceny. V tejto súvislosti podala vedeniu burzy sťažnosť. Podľa riaditeľa dcérskej spoločnosti Penty, a.s., Invest Brokers, o.c.p., Mirona Zelinu vplyvom neracionálnych predajov menších množstiev akcií v rámci aukčného obchodovania za ceny na úrovni stanoveného minima klesla cena akcií VSŽ z 218 Sk z 5. decembra na 116,50 Sk 12. decembra. Takéto konanie je podľa Zelinu sankcionovateľné ako zámerné obchodovanie za ceny nevýhodné pre klienta a môže byť potrestané pokutou alebo dokonca vylúčením spomedzi členov BCPB.

Miron Zelina zaslal v tejto súvislosti podnet na preskúmanie údajnej manipulácie kurzu akcií VSŽ na Burzovú komoru BCPB. V module aukčného obchodovania boli 11. decembra zadané objednávky na predaj akcií VSŽ na dolnej hranici prípustného cenového pásma, čo je podľa M. Zelinu nezvyčajné najmä vzhľadom na skutočnosť, že pri zadávaní objednávok v tomto module "nevidí" ich zadávateľ kúpne pokyny. "Takže ak podá predajné pokyny za dolnú hranicu PCP, ľahko sa môže stať, že predá cenné papiere za nižšiu cenu, ako je reálny dopyt," píše sa v liste. Predpoklady Mirona Zelinu sa splnili.

Stratený kláves

Firma, ktorá je členom burzy, robí obchody cez fyzickú osobu -- makléra. Pripomeňme si, že ak by maklér chcel vedieť o dopyte po akciách VSŽ, tak by na osobnom počítači stlačil kláves hore vo vrchnom rade, na ktorom je napísané F4. Ak ju nestlačil, tak o dopyte akcií vôbec nevedel.

Akcie sa na burze predávajú v rámci vymedzeného cenového pásma -- od určitej ceny po určitú cenu. Pásmo sa dá ovplyvniť dvoma spôsobmi. Ak sa akcie predávajú na dolnej hranici cenového pásma, cena akcií sa stáča smerom dole. Ak sa predávajú na hornej hranici cenového pásma, cena akcií sa vytláča smerom nahor.

Dzurindova vláda v roku 1999 urobila veľa pre sanáciu VSŽ a o rok neskôr zabezpečila pre podnik strategického investora. Náklady, ktoré pritom vynaložila, však prevýšili nevyhnutnú mieru. Spôsob, akým predala akcie VSŽ z portfólia Transpetrolu, nezodpovedá ani jednej z hlavných priorít zodpovedne konajúcej vlády. Nepredala ich za cenu pre štát najvýhodnejšiu, predala ich burzovým hráčom, ktorým ide o rýchly zisk za každú cenu a nie o rozvoj firmy, čím ohrozila nielen zamestnancov podniku, ale aj tisíce drobných akcionárov VSŽ. Išlo o predaj, ktorého charakter správne odhadol prezident U.S. Steel John Goodish: Akcie síce prešli burzou, nebol to však verejný obchod, ale realizácia súkromnej dohody v pozadí. Stúpenci inštitucionálnej ekonómie na Slovenku tvrdia, že ľudia, ktorí sú vo verejných funkciách, by mali spravovať veci verejné vo verejnom záujme a nie podľa súkromnej dohody, nevýhodnej pre štát.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO